Berlín/Bratislava 12. decembra (TASR) – Prezidenti SR a Nemeckej spolkovej republiky dnes diskutovali o viacerých témach, no predovšetkým zdôraznili, že je nesmierne dôležité udržať Európsku úniu jednotnú. Po stretnutí v Berlíne to vyhlásil slovenský prezident Andrej Kiska.

"Je dôležité hľadať body, ktoré nás spájajú, a nie body, ktoré nás rozdeľujú," uviedol Kiska, pričom si podľa vlastných slov myslí, že je nevyhnutné presadzovať európske projekty v praxi a preniesť ich medzi ľudí.

"Diskutovali sme o tom, čo sa deje, prečo sa stráca trochu dôvera ľudí v náš spoločný, taký úžasný európsky projekt. Je to v prvom rade populizmus politikov, ktorí v Bruseli často vidia svojho nepriateľa," konštatoval slovenský prezident. Politici podľa neho často označujú Brusel za nepriateľa, aby si doma získali popularitu.

Druhý bod, ktorý podľa Kisku a nemeckého prezidenta Joachima Gaucka európske krajiny rozdeľuje, je nedostatok empatie. "Chýba nám vzájomné porozumenie a väčšia diskusia o tom, čo koho trápi, čo ktorú krajinu trápi a čo máme spoločne riešiť. Každá krajina má na európsky projekt iný pohľad, dôležité je sa o tom rozprávať, diskutovať o bodoch, ktoré nás rozdeľujú, a dávať riešenia, ktoré nás spoja," myslí si Kiska.

Prezidenti sa rozprávali taktiež o migračnej kríze, v rámci ktorej považujú za nevyhnutnosť solidaritu. Diskutovali o solidarite s ľuďmi, ktorí utekajú pred vojnou a násilím, ale aj o solidarite medzi jednotlivými krajinami EÚ. "Prezident Gauck zdôraznil, že aj Európa má svoje, by som to nazval migračné limity a kapacitu, ktorú dokáže zvládnuť," uviedol prezident Kiska s tým, že je na nás, aby sme si určili limity.

Kiska sa poďakoval Gauckovi, ktorému sa skončí funkčné obdobie v marci 2017. "Prezident Gauck bol, je a vždy bude nositeľom hodnôt. Vždy veľmi otvorene pomenoval, čo si myslí, čo je nesprávne, respektíve čo je správne z pohľadu projektu Európy," zdôraznil Kiska a doplnil, že hodnoty tolerancie, solidarity a porozumenia sú presne tie hodnoty, ktoré musíme v Európe presadzovať.

Prezident SR je na jednodňovej pracovnej návšteve Nemecka. Navštívil Pamätník nemeckého odporu, kde okrem iného absolvoval prehliadku prvej výstavy o Slovenskom národnom povstaní vytvorenej v spolupráci s Historickým ústavom Slovenskej akadémie vied.

Kiska dnes vystúpi na pôde Nadácie Konrada Adenauera s príhovorom na tému "Ako obnoviť dôveru občanov v spoločný európsky projekt". Spolu s prezidentom Gauckom sa zúčastnia na slávnostnom koncerte pri príležitosti záveru predsedníctva Slovenskej republiky v Rade EÚ.

Podľa Kisku skutočný problém nemá európsky projekt, ale naše domáce politiky

V dnešných dňoch je najdôležitejšie hľadať veci, ktoré ľudí spájajú, aby prezident alebo premiér v ktorejkoľvek krajine EÚ mohol predstaviť nové projekty s tým, že bude vedieť, že nevyvolajú kontroverziu, ale naopak, že sa k nim verejnosť postaví kladne. Uviedol to dnes v Berlíne slovenský prezident Andrej Kiska, ktorý prednášal v priestoroch Nadácie Konrada Adenauera na tému Ako obnoviť dôveru občanov v spoločný európsky projekt.

Prezident vyhlásil, že sme sa stali obeťami obrovského úspechu projektu EÚ. "Stratili sme pud sebazáchovy. Znie to ako rúhanie, ale akoby nám sloboda a mier v Európe zovšedneli. Ľudia ich považujú za samozrejmosť. Stali sa vzduchom, ktorý dýchame, a stratili sme zdravú obavu, ktorá núti človeka byť v strehu. Je to aj preto, lebo mnohým nepriateľom liberálnej demokracie a európskych hodnôt sa darí predstierať, že v prípade zavedenia ich poriadkov ľudia o svoju slobodu a demokraciu neprídu," povedal prezident Kiska.

Domnieva sa, že Slovensko ako demokratickú krajinu poznačili dva hriechy, a to pýcha a pohodlnosť, ba až lenivosť. "Pýcha spočíva v tom, že sa mnohí domnievajú, že sa dá beztrestne zahrávať s temnými stránkami ľudskej povahy, ako sú hnev a závisť. A lenivosť spočíva v tom, že sa mnohí politici radšej prispôsobia a pridajú k trendom populistických vyhlásení," vysvetlil.

Dôvera v európsky projekt podľa neho bude vždy iba taká silná, aká silná bude viera a zanietenosť pre hodnoty slobody a liberálnej demokracie. V skutočnosti sa odvíja na jednej strane od toho, ako pre ľudí fungujú veci v bezprostrednom okolí, teda v obci, meste, regióne a štáte, na druhej strane sa dnes odvíja aj od toho, do akej miery prenášajú politici v členských štátoch Únie svoje zlyhania na Brusel.

"Povedal som to aj doma v parlamente a budem to opakovať - výraz 'Brusel' mnohí politici používajú ako synonymum nadávky a o Európskej únii, s výnimkou slávnostných príležitostí, zabudli povedať v každodennom živote pekné slovo. Myslím, že sa to netýka len Slovenska. Myslím si, že v skutočnosti nemá problém spoločný európsky projekt, ale problém majú naše domáce politiky," konštatoval prezident Kiska.

Vyjadril potrebu preklenúť spor o povinné kvóty na prerozdeľovanie utečencov, ktorému sme sa podľa neho mohli vyhnúť. "Myslím, že budeme musieť pochopiť, že zástancovia solidarity nemôžu a nebudú súhlasiť s obmedzujúcimi prívlastkami tejto solidarity, s tým, že sa bude obmedzovať jej základný význam, ale aj to, že odporcovia povinných kvót neustúpia. A budeme sa musieť stretnúť niekde v strede. Chcem vás ubezpečiť, že som vždy bol a budem tým, kto bude hovoriť, že tak ako každý úspešný človek, tak aj každá úspešná moderná krajina má morálnu povinnosť pomáhať. A mám absolútne pochopenie pre gesto solidarity, ktoré od nás ostatných krajín očakávajú štáty zasiahnuté vysokým počtom utečencov," uviedol prezident.

Kiska si podľa vlastných slov uvedomuje, že časť krajín chce solidaritu jasnú a bez podmienok, avšak iné odmietajú kombináciu prívlastkov povinný a permanentný, pričom sa obávajú, aby solidarita pri poskytnutí útočiska pre skutočných utečencov na území EÚ neznamenala bianko šek pre akýkoľvek neobmedzený počet osôb v budúcnosti.

"Je fakt, že tento druh obavy tu je a treba ho rozptýliť. A som presvedčený, že by veci pomohlo vzájomné ubezpečenie aj pochopenie, že každá krajina Únie, ako aj Únia ako celok má svoje fyzické aj mentálne limity. Samozrejme v ktorejkoľvek krajine sú tieto limity vyššie ako je číslo nula," vysvetlil Kiska.

Zdôraznil, že politici musia prejaviť viac empatie voči sebe navzájom. "Spolu s empatiou musíme nájsť nástroje a odvahu pomenovať sebectvo. Sebectvo politikov, sebectvo a túžbu po vlastnej moci populistických politikov, ktorí v snahe získať hlasy voličov a politickú moc sú schopní ničiť základné hodnoty modernej a súcitnej Európy," uzavrel slovenský prezident svoj prejav.

Prezident je na jednodňovej pracovnej návšteve Nemecka. Navštívil Pamätník nemeckého odporu, kde okrem iného absolvoval prehliadku prvej výstavy o Slovenskom národnom povstaní, vytvorenej v spolupráci s Historickým ústavom Slovenskej akadémie vied. Spolu s nemeckým prezidentom Joachimom Gauckom sa dnes večer zúčastní na slávnostnom koncerte pri príležitosti záveru predsedníctva SR v Rade EÚ.