Haifa 27. marca (TASR) – Unikátna univerzita musí mať špičkových študentov a profesorov, ale predovšetkým musí slúžiť štátu, spoločnosti a meniť ju, dávať jej nové výzvy a impulzy. Slovenský prezident Andrej Kiska to dnes uviedol na pôde technickej univerzity Technion v Haife.

"Vždy opakujeme, že aké máme vzdelanie, taká je budúcnosť našej krajiny. Táto technická univerzita patrí medzi špičkové na celom svete. Diskutovali sme s riaditeľom univerzity, ako to je, čím sa to darí. V prvom rade - určite je to aj o peniazoch," uviedol slovenský prezident.

Ako spresnil, ročný rozpočet tejto izraelskej univerzity je približne 500 miliónov dolárov. "Len pre porovnanie: Naša kvalitná škola, Slovenská technická univerzita, má ročný rozpočet 60 miliónov eur. Rozdiel je skoro desaťnásobok pri rovnakom počte študentov," zdôraznil Kiska.

Jeden z projektov, ktorý vznikol na univerzitnej pôde, bol i projekt robotickej konštrukcie. Tá umožňuje fixovať telo a pomáhať pri chôdzi. Pomáha i Radimu Kaiufovi, ktorého pred niekoľkými rokmi postrelil snajper v libanonskej vojne, keď slúžil v armáde. Takáto konštrukcia mu pomáha už siedmy rok. "Som kompletne paralyzovaný od pása dole. Robotická konštrukcia mi dáva možnosť chodiť, pretože inak toho nie som schopný," uviedol Kaiuf. Dokonca s ňou absolvoval maratón v Tel Avive.

Slovensko sa musí podľa Kisku veľa učiť a pochopiť, že zdieľanie skúseností je nevyhnutnosťou pre úspech. "Investovanie do inovácií, do prepojenia základného výskumu, aplikovaného výskumu, sú veci, do ktorých sa musíme pustiť a ísť po nich," zdôraznil.

To, že Slovensko má šancu zlepšiť, si myslí i sám rektor Slovenskej technickej univerzity v Bratislave Robert Redhammer. Problém vidí vo financiách. "Samozrejme, môžeme sa dostať vyššie. Záleží to nielen od ľudí, ale aj od financií. Tie financie sú trochu niekde inde. Možno, že to je jeden z problémov Slovenska, že málo investuje koncentrovane do rozvoja vysokého školstva. Napríklad Technion je jediná technická univerzita v Izraeli a preto koncentrácia zdrojov môže byť dostatočne vysoká a následne aj výsledkov," uviedol Redhammer.

Na pôde univerzity Technion podpísali dnes zástupcovia Slovenska a Izraela memorandum o porozumení a vývoji nanosatelitnej technológie. "Podpísali sme trojstrannú zmluvu medzi Slovenskou technickou univerzitou, Slovenskou organizáciou pre vesmírne aktivity a Technionom. Na Slovensku je niekoľko mladých veľmi nadaných talentov, ktoré sa sami zorganizovali do Slovenskej organizácie pre výskumné aktivity a snažia sa robiť satelity, nanosatelity, čo je dnes trend v kozmických technológiách. Nemajú však na to dostatok zázemia, ktoré sme sa rozhodli im poskytnúť," vysvetlil Redhammer.

Na Technione je 18 fakúlt, 52 výskumných centier a 135 akademických programov. Má viac ako 3000 zamestnancov a navštevuje ho 14.300 domácich študentov a tisíc študentov zo zahraničia. V priebehu ostatných rokov 2000 študentov, ktorí opustili univerzitu, vytvorilo viac ako 100.000 pracovných miest. Na Technione študovali i štyria nositelia Nobelovej ceny za chémiu – Avram Hershko (2004), Aaron Ciechanover (2004), Dan Shechtman (2011) a Arieh Warshel (2013).

Slovenský prezident Andrej Kiska je na svojej prvej štvordňovej návšteve Izraela, ktorú ukončí vo štvrtok.

Foto: TASR - KP SR

Slováci sa vrátia domov, keď budeme mať špičkové firmy a výskum

Ak budú na Slovensku špičkové firmy a špičkový výskum, títo mladí ľudia sa s veľkou radosťou vrátia domov na Slovensko. Slovenský prezident Andrej Kiska tak dnes v izraelskej Haife reagoval na otázku TASR, ako zastaviť odliv mladých Slovákov do zahraničia.

"Doma je doma. To platí aj pre mladých ľudí. Ale musíme im vytvoriť podmienky na to, aby sa mali chuť vrátiť. Mal som možnosť sa stretnúť s dvoma slovenskými študentmi, ktorí sú tu, mladí ľudia a pýtal som sa ich: 'Tak čo, vrátite sa?' A odpoveď bola: 'Áno, vrátime sa, pokiaľ budeme to, čo sme sa naučili, mať možnosť uplatniť v praxi'," konštatoval prezident.

Podľa neho by sa štát mal viac venovať výskumu a inováciám. "Ak nemáme výskum, nemáme potom ani tie špičkové firmy, ktoré sú s výskumom spojené. Slovensko patrí vo všeobecnosti z pohľadu čerpania fondov na výskum z európskych peňazí medzi najslabšie. My nedokážeme dokonca ani len požiadať a dostať tie granty, o ktoré máme možnosť žiadať," uviedol Kiska.

Podľa rektora Slovenskej technickej univerzity (STU) v Bratislave Roberta Redhammera je odliv mladých ľudí veľmi veľký. "Veľmi rýchlo rastie, takže Slovensko musí začať riešiť svoju budúcnosť a nielen akoby odstrkávať školstvo ako tých, ktorí stále žiadajú peniaze na mzdy. To vôbec nie je o mzdách. To je o tom, ako si krajina váži budúcnosť, svoje deti a ako si predstavuje aj sociálne zabezpečenie do budúcna, pretože bez mladej generácie sa bude krajina v budúcnosti veľmi ťažko spravovať," konštatoval Redhammer.

Ďalej si myslí, že je potrebné dávať viac financií na výskum a posilniť hlavne grantový systém, ktorý je na Slovensku veľmi slabý. "Úspešnosť žiadateľov je okolo desať percent, čo je nemysliteľné. Potom samozrejme je skepsa a toto treba prekonať. Myslím si, že je tu čo robiť a myslím si, že aj teraz by sa dalo naštartovať lepšie financovanie práve výskumu na vysokých školách, predovšetkým aspoň niektorých tých, ktoré dosahujú ako tak medzinárodnú špičku. Takže myslím si, že toto je cieľ, toto je cesta," zdôraznil rektor STU.

Izrael je podľa neho krajina start-upov, mladý štát, ktorý sa buduje vo veľmi ťažkých podmienkach. Je to krajina, ktorá si uvedomuje, že potrebuje základný výskum a technické riešenia aj pre obranu, aj pre získavanie vody. "Oni potrebujú jednoducho zavlažovanie, recykláciu vody. Až 80 percent vody opätovne používajú, pričom druhá krajina v poradí recykluje 25 percent vody. Slovensko sa možno má veľmi dobre na to, aby pochopilo, že musí investovať do rozumu a do vedy a že si musí chrániť mladých ľudí, aby zostali v krajine. Musí im dať príležitosť získať vysoké vzdelanie a uplatniť sa doma. V opačnom prípade Slovensko v budúcnosti bude krvácať," varuje rektor Slovenskej technickej univerzity.

V Haife sú v prípade útoku pripravení, vytvorili podzemnú nemocnicu

V podzemnej nemocnici, ktorá sa nachádza v areáli nemocnice Rambam v Haife, sme schopní pripraviť 2000 nemocničných lôžok. Pre TASR to uviedol zástupca riaditeľa nemocnice Michael Halberthal.

V čase mieru priestor slúži ako podzemná garáž s kapacitou 1500 áut. Nachádza sa v hĺbke 16,5 metra.

"Môžeme tu byť toľko, koľko potrebujeme. Ak sa nemocnica stane terčom útoku, vieme uzatvoriť všetky vstupy a fungovať bez akejkoľvek pomoci zvonka tri dni. Počas týchto troch dní sme pripravení liečiť všetky prípady – intenzívnu starostlivosť, operácie i onkologické prípady," uviedol Halberthal s tým, že priestor podzemnej garáže sa dokáže zmeniť na nemocnicu v priebehu 72 hodín.

Foto: TASR - KP SR

"Tu v tejto nemocnici vidíme, že ľudia musia byť pripravení aj na to najhoršie. V roku 2006 na tomto mieste do vzdialenosti jedného kilometra padlo okolo 60 bômb. A na území južného Libanonu sú vraj pripravené tisíce. Preto aj táto moderná krajina musí byť pripravená aj na to najhoršie," povedal slovenský prezident Andrej Kiska.

V júli 2006 vyústil konflikt s Hizballáhom v Libanone do 34-dňovej vojny. Izraelčania sa tak pripravili do budúcnosti na to, aby v prípade útoku dokázali poskytnúť obetiam čo najrýchlejšiu a najkvalitnejšiu zdravotnú pomoc.

"Najviac ma prekvapujú ľudia. Na jednej strane sú plní optimizmu, ale zároveň vedia, že musia byť pripravení. Nikto si tu neželá konflikt. Nikto, ani jeden z týchto ľudí. Všetci chcú žiť v pokoji, mieri, pohode, ale vedia, že musia byť pripravení na všetko," uzavrel prezident Kiska.