Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Pondelok 24. február 2025Meniny má Matej
< sekcia Slovensko

Reakcie slovenských politikov na neplatné referendum v Maďarsku

Na snímke predseda NR SR Andrej Danko (SNS). Foto: TASR - Jakub Kotian

Nedeľňajšie referendum o utečeneckých kvótach v Maďarsku bolo neplatné vzhľadom na nízku účasť, hoci sa drvivá väčšina zo zúčastnených voličov vyslovila proti povinnému prerozdeľovaniu utečencov v EÚ.

Bratislava 3. októbra (TASR) - Referendum sa ukazuje ako neefektívny inštitút v našich zemepisných šírkach, desiatky miliónov eur sa dajú vždy vynaložiť efektívnejšie. Vyhlásil to dnes šéf SNS a predseda Národnej rady SR Andrej Danko na margo maďarského referenda o povinných kvótach na prerozdelenie utečencov, ktoré bolo pre nedostatočnú účasť voličov neplatné.

"Je potrebné vnímať nálady obyvateľov, ale netreba to politicky siliť. Ale aj keď nebola veľká účasť, odkaz referenda je zrejmý, teda že ľudia v našich zemepisných šírkach nie sú stotožnení s automatickým prijímaním utečencov," uzavrel Danko s tým, že keby sa podobný plebiscit konal na Slovensku, boli by to vyhodené peniaze.

Líder Sme rodina Boris Kollár: Dobre to dopadlo



Napriek tomu že nedeľňajšie (2.10.) maďarské referendum o utečeneckých kvótach nebolo pre nízku účasť voličov platné, dopadlo dobre a jasne potvrdilo, že ľudia, ktorí prišli k urnám, kvóty takmer na sto percent odmietli. Pre TASR to uviedol líder opozičného hnutia Sme rodina Boris Kollár.

Na archívnej snímke poslanec Boris Kollár (Sme rodina).
Foto: TASR - Štefan Puškáš


"Myslím si, že 50-percentné kvórum potrebné na platnosť referenda je vysoké ako v Maďarsku, tak aj na Slovensku. Aj preto teraz predkladáme návrh zákona na zníženie kvóra platnosti na 30 percent," avizoval.

SaS: Výsledok referenda v Maďarsku netreba podceňovať



Výsledok maďarského referenda o kvótach na prerozdelenie utečencov netreba podceňovať. Pre TASR to dnes uviedol líder SaS Richard Sulík s tým, že platných bolo síce len 40 percent hlasov, ale takmer všetky hovorili proti kvótam.

"Aj spomedzi tých, ktorí k urnám neprišli alebo odovzdali neplatný lístok, má veľa ľudí iste zhodný názor," povedal šéf liberálov. Sulík najdôležitejší dôvod slabej účasti vidí v zlom načasovaní.



"Ak by referendum prišlo v krátkom čase po návrhu na pokutu 250.000 eur za každého neodobratého migranta, prišla by viac ako polovica oprávnených voličov. Zároveň maďarský premiér Viktor Orbán sa o svojom pohľade nesnažil presvedčiť len na domácej pôde, ale aj na pôde EÚ, a tým roztrieštil svoje sily," myslí si predseda SaS.

Sulík je tiež presvedčený, že kvóty ako mechanizmus sú mŕtve, preto Maďari k referendu nemali dôvod chodiť. "Na Slovensku by boli kvóty s istotou odmietnuté, avšak je rovnako otázne ako v Maďarsku, či by k referendu prišiel dostatočný počet voličov. Veľa by záležalo od toho, akým spôsobom by sa referendum rozbehlo a aké by boli informačné toky. Myšlienka kvót a pokút na Slovensku v lete rozhodne nebola prijatá s potleskom," dodal.

OĽANO-NOVA: Maďari ukázali, že šírenie strachu môže situáciu len zhoršiť



Nízka účasť na maďarskom referende o utečeneckých kvótach poukázala na to, že obyvatelia Maďarska si síce želajú riešenie migračnej krízy, ale na druhej strane vedia, že šírenie strachu a konfliktov medzi európskymi krajinami môže situáciu len zhoršiť. Pre TASR to dnes uviedla poslankyňa OĽaNO-NOVA Veronika Remišová.

"Maďarskí voliči si pravdepodobne uvedomili, že v čase, keď o povinných kvótach už v Bruseli nik nehovorí, bolo zbytočné vyhodiť na referendum o kvótach 50 miliónov eur. Tieto milióny by sa určite dali využiť aj v Maďarsku lepšie," poznamenala opozičná poslankyňa.

Na snímke Veronika Remišová (OĽaNO - NOVA).
Foto: TASR/Jakub Kotian


Remišová sa domnieva, že doteraz prijaté opatrenia na úrovni EÚ, predovšetkým dohoda s Tureckom, prinášajú aspoň čiastkové výsledky a počet migrantov prichádzajúcich do južnej a strednej Európy sa významne znížil. "Preto asi aj ľudia v Maďarsku vnímajú problém menej naliehavo. Okrem toho bolo referendum čiastočne aj o tom, či migračnú krízu má riešiť každý na vlastnú päsť, alebo sa štáty majú snažiť hľadať spoločné európske riešenia. Vieme veľmi dobre, že migrácia sa nedá vyriešiť na národnej úrovni. Je to celoeurópsky problém, ktorý vyžaduje koordinovaný postup krajín EÚ vo viacerých oblastiach," upozornila.

Podľa jej slov je potrebné zlepšiť ochranu vonkajších hraníc Schengenu, urýchlene uzatvoriť na úrovni EÚ readmisné dohody o vracaní utečencov najmä s krajinami, odkiaľ prichádzajú ekonomickí migranti, ako sú Tunisko, Alžírsko alebo Maroko. "V otázke terorizmu, ktorá však súvisí s migračnou krízou len okrajovo, by sa mala zlepšiť spolupráca spravodajských služieb, aby sme boli schopní včas odhaliť teroristické hrozby na našom území," odporučila Remišová.

Na otázku, či by podobné referendum mohlo byť na Slovensku úspešné, poslankyňa uviedla, že naši ľudia sú rozumní a že vedeli by 50 miliónov eur minúť rozumnejšie, ako na otázku, ktorá je už v podstate vyriešená.



Nedeľňajšie referendum o utečeneckých kvótach v Maďarsku bolo neplatné vzhľadom na nízku účasť, hoci sa drvivá väčšina zo zúčastnených voličov vyslovila proti povinnému prerozdeľovaniu utečencov v EÚ. Ukazujú to neúplné oficiálne výsledky sčítania, ktoré v noci nadnes zverejnila volebná komisia.

Z výsledkov sčítania 99,98 percenta odovzdaných hlasov vyplýva, že stanovisko maďarskej vlády proti kvótam podporilo viac ako 3,25 milióna voličov, teda 98,3 percenta tých, ktorí odovzdali platné hlasy. Účasť na referende však dosiahla 43,9 percenta - a po odpočítaní takmer štyroch percent neplatných hlasov dokonca len 40,1 percenta. Aby bolo hlasovanie platné, muselo viac ako 50 percent maďarských voličov odovzdať platné hlasy.

Obyvatelia Maďarska sa v referende vyjadrovali k otázke: "Ste za to, aby EÚ mohla aj bez súhlasu maďarského parlamentu stanoviť povinné presídlenie nemaďarských občanov do Maďarska?"

M. Šutaj Eštok: Trump chce spraviť veľkou Ameriku a nie Európu

Minister pripomenul, že pri ochrane našich pracovných miest a slovenských národnoštátnych záujmov nemusíme ostať sami, pretože sme členmi EÚ, ktorá je stále ekonomicky silným zoskupením.

- Americký prezident Donald Trump uviedol, že už tento alebo na budúci týždeň by sa mohol stretnúť s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.

- Vo väčšine okresov v Košickom a Prešovskom kraji platia výstrahy Vo väčšine okresov v Košickom a Prešovskom kraji platia výstrahy prvého stupňa pred poľadovicou. Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) o tom informoval na webe.

- Vo veku 88 rokov zomrela americká R&B speváčka Roberta Flacková, držiteľka ceny Grammy za cover verziu piesne "Killing Me Softly with His Song", oznámili jej zástupcovia.

- Vatikán informoval, že zdravotný stav pápeža Františka sa mierne zlepšil, už viac netrpí astmatickými záchvatmi a čiastočne sa vrátil aj k svojim pracovným povinnostiam.

- Severské a pobaltské krajiny sa tri roky od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu zaviazali zvýšiť vojenskú pomoc Kyjevu vrátane výcviku, zbraní a investícií do ukrajinského obranného priemyslu.

- Európska komisia (EK) ponúkla Ukrajine nový balík podpory, ktorý má zabezpečiť jej energetický systém a umožniť plnú integráciu do európskeho trhu s energiou.

- Slovensko je na čele rebríčka Byrokratický index 2024, ktorý porovnáva krajiny Vyšehradskej štvorky (V4), Gruzínsko a Ukrajinu.

- Cena zlata naďalej láme rekordy. Podporujú ju obavy týkajúce sa obchodnej politiky USA a nárast geopolitickej neistoty.

- Valné zhromaždenie OSN (VZ OSN) pri príležitosti tretieho výročia ruskej invázie na Ukrajinu prijalo rezolúciu predloženú Kyjevom a európskymi štátmi, ktorá vyzýva na okamžité stiahnutie ruských síl z Ukrajiny a potvrdzuje jej územnú celistvosť.

- Dosiahnutie mieru na Ukrajine zostáva prvoradým cieľom, ale tento mier musí byť spravodlivý, vyjadrila sa Veronika Remišová.

- Poľský prezident Andrzej Duda na zasadnutí Národnej bezpečnostnej rady (RBN) vyhlásil, že neexistujú žiadne plány na obmedzenie americkej vojenskej prítomnosti v Poľsku.

- Irak má 46,1 milióna obyvateľov. Vyplýva to z výsledkov sčítania ľudu, ktoré tam prebiehalo v novembri 2024, a to prvýkrát po takmer 40 rokoch.

- Šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová verí, že lídri členských štátov sa zhodnú na novom balíku vojenskej pomoci pre Ukrajinu, o ktorom sa bude rokovať na nadchádzajúcom mimoriadnom zasadnutí Európskej rady.

- Mimovládna organizácia Reportéri bez hraníc (RSF) oznámila, že podala na Medzinárodný trestný súd (ICC) novú žalobu proti Rusku pre zatknutie a deportáciu 19 ukrajinských novinárov.

- Horskí záchranári v Nízkych Tatrách pomáhali v pondelok na rázcestí Pod Krúpovou hoľou uviaznutému 35-ročnému českému turistovi. Informovala o tom Horská záchranná služba (HZS) na svojej webovej stránke.

- Šéf nemeckého konzervatívneho bloku CDU/CSU a kandidát na post spolkového kancelára Friedrich Merz v pondelok vyhlásil, že zabezpečí, aby izraelský premiér Benjamin Netanjahu "mohol prísť na návštevu" do Nemecka.

- Členstvo Ukrajiny v Európskej únii je európskou záležitosťou, pričom bez rozhodnutia Maďarov Ukrajina do Únie nevstúpi.

- Šesť slovenských študentov sa minulý týždeň zúčastnilo na treťom ročníku simulácie rokovaní Európskej rady a Rady Európskej únie (#ConSIMium).

- Polícia v Sabinove vyšetruje trestný čin nebezpečného vyhrážania, ktorého sa mal dopustiť 29-ročný muž. V sobotu (22. 2.) zavolal na linku 158 a oznámil, že ak nezasiahne policajná hliadka, zabije prvého človeka, ktorého stretne.

- Na zasadnutí mestského zastupiteľstva (MsZ) vo Zvolene hovorili v pondelok poslanci o znečistení mesta čiernymi mastnými sadzami.