Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Lídri krajín EÚ musia podľa vedúceho Stáleho zastúpenia SR pri EÚ vnímať, ako na situáciu okolo migrantov reagujú ich obyvatelia.
Autor TASR
Brusel 21. júla (TASR) - Ministri vnútra členských krajín EÚ sa na pondelňajšej schôdzke v Bruseli nedokázali zhodnúť na dobrovoľnej relokácii 40.000 migrantov, ktorí sa už nachádzajú na území Grécka a Talianska. Vedúci Stáleho zastúpenia SR pri EÚ Ivan Korčok pre TASR v tejto súvislosti uviedol, že pôvodný návrh Európskej komisie (EK) na povinné kvóty nepredstavoval riešenie fenoménu ilegálnej migrácie.
Vo viacerých členských krajinách EÚ vrátane Slovenska cítiť odpor časti verejnosti voči návrhom na relokáciu migrantov. Podľa neho je to aj vina určitej komunikačnej chyby exekutívy EÚ, ktorá sa snažila svoj návrh v podobe povinných kvót vydávať za systémové riešenie.
"Naša skepsa je založená na tom, že nevieme dostať presvedčivú odpoveď na to, ako tento systém môže riešiť otázku migračného tlaku. Keď dnes sme pripravení zobrať 60.000 utečencov, ako to pomôže riešiť situáciu zo strednodobého a dlhodobého hľadiska, keď vidieť, že na hraniciach EÚ sa hromadia ďalšie počty ľudí?" spýtal sa Korčok.
K chybe na úrovni EÚ došlo v momente, keď sa členské krajiny ako Grécko a Taliansko ocitli pod neúnosným tlakom utečencov a EK prišla s návrhom povinných kvót, ktorý začala označovať za systémové riešenie.
"My tvrdíme, že to systémové riešenie nie je. Keď na základe kvót pridelíte do tej-ktorej krajiny istý počet utečencov, o ktorých od začiatku vieme, že ich cieľovou krajinou je napríklad Nemecko, tak to nemôže byť systémové riešenie," vyhlásil slovenský diplomat.
Korčok tvrdí, že možno chápať snahy o pomoc Taliansku a Grécku, ktoré nezvládajú migračný tlak. Lídri krajín EÚ však musia vnímať, ako na situáciu okolo migrantov reagujú ich obyvatelia. Aj preto nie je možné, aby sa dva či tri týždne po dohode, ktorá sa zrodila na aprílovom summite, prišlo s návrhom, ktorý nie je systémový a je v rozpore s touto dohodou.
"Júnový summit EÚ ukázal, že toto je téma, ktorá je veľmi citlivá. Premiéri boli medzi sebou úprimní a zistili, že majú protichodné názory," konštatoval Korčok.
Aj pri migrácii sa ukazuje, že v EÚ musia mnohé problémy akoby "prezrieť", aby začala konať potrebné kroky. Korčok naznačil, že sa malo oveľa viac urobiť v oblasti readmisných dohôd, aby sme utečencov, ktorí nespĺňajú kritéria pre udelenie právnej ochrany, boli schopní vracať do krajín ich pôvodu. Korčok zároveň pripomenul, že EÚ má rozvojovú politiku, ktorá je naviazaná aj na problémy migrácie. Ide o Dohodu z Cotonou, upravujúci spoluprácu EÚ s karibskými a africkými krajinami, ktorá konkrétne hovorí, čo sa od týchto krajín v súvislosti s migráciou očakáva.
"Aj napriek tomu, že sme videli, že táto dohoda sa nenapĺňa v pôvodnom zámere, až teraz, pod tlakom krízy ideme niečo robiť," zhodnotil situáciu Korčok. Dodal, že nevyriešených otázok je oveľa viac, napríklad takzvané "sekundárne pohyby", keď migranti prechádzajú cez niektoré členské štáty (Maďarsko, Slovensko) s jasným cieľom dostať sa do inej cieľovej krajiny. Podľa Korčoka tých cieľových krajín je v EÚ obmedzený počet a majú prirodzenú tendenciu brániť sa preťaženiu migrantmi.
Vo viacerých členských krajinách EÚ vrátane Slovenska cítiť odpor časti verejnosti voči návrhom na relokáciu migrantov. Podľa neho je to aj vina určitej komunikačnej chyby exekutívy EÚ, ktorá sa snažila svoj návrh v podobe povinných kvót vydávať za systémové riešenie.
"Naša skepsa je založená na tom, že nevieme dostať presvedčivú odpoveď na to, ako tento systém môže riešiť otázku migračného tlaku. Keď dnes sme pripravení zobrať 60.000 utečencov, ako to pomôže riešiť situáciu zo strednodobého a dlhodobého hľadiska, keď vidieť, že na hraniciach EÚ sa hromadia ďalšie počty ľudí?" spýtal sa Korčok.
K chybe na úrovni EÚ došlo v momente, keď sa členské krajiny ako Grécko a Taliansko ocitli pod neúnosným tlakom utečencov a EK prišla s návrhom povinných kvót, ktorý začala označovať za systémové riešenie.
"My tvrdíme, že to systémové riešenie nie je. Keď na základe kvót pridelíte do tej-ktorej krajiny istý počet utečencov, o ktorých od začiatku vieme, že ich cieľovou krajinou je napríklad Nemecko, tak to nemôže byť systémové riešenie," vyhlásil slovenský diplomat.
Korčok tvrdí, že možno chápať snahy o pomoc Taliansku a Grécku, ktoré nezvládajú migračný tlak. Lídri krajín EÚ však musia vnímať, ako na situáciu okolo migrantov reagujú ich obyvatelia. Aj preto nie je možné, aby sa dva či tri týždne po dohode, ktorá sa zrodila na aprílovom summite, prišlo s návrhom, ktorý nie je systémový a je v rozpore s touto dohodou.
"Júnový summit EÚ ukázal, že toto je téma, ktorá je veľmi citlivá. Premiéri boli medzi sebou úprimní a zistili, že majú protichodné názory," konštatoval Korčok.
Aj pri migrácii sa ukazuje, že v EÚ musia mnohé problémy akoby "prezrieť", aby začala konať potrebné kroky. Korčok naznačil, že sa malo oveľa viac urobiť v oblasti readmisných dohôd, aby sme utečencov, ktorí nespĺňajú kritéria pre udelenie právnej ochrany, boli schopní vracať do krajín ich pôvodu. Korčok zároveň pripomenul, že EÚ má rozvojovú politiku, ktorá je naviazaná aj na problémy migrácie. Ide o Dohodu z Cotonou, upravujúci spoluprácu EÚ s karibskými a africkými krajinami, ktorá konkrétne hovorí, čo sa od týchto krajín v súvislosti s migráciou očakáva.
"Aj napriek tomu, že sme videli, že táto dohoda sa nenapĺňa v pôvodnom zámere, až teraz, pod tlakom krízy ideme niečo robiť," zhodnotil situáciu Korčok. Dodal, že nevyriešených otázok je oveľa viac, napríklad takzvané "sekundárne pohyby", keď migranti prechádzajú cez niektoré členské štáty (Maďarsko, Slovensko) s jasným cieľom dostať sa do inej cieľovej krajiny. Podľa Korčoka tých cieľových krajín je v EÚ obmedzený počet a majú prirodzenú tendenciu brániť sa preťaženiu migrantmi.
