Bratislava 13. marca (TASR) - Zmluva o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci medzi Slovenskou republikou a vtedajšou Maďarskou republikou (v súčasnosti Maďarsko), podpísaná 19. marca 1995 v Paríži, má symbolický význam. Pre tieto štáty však bola potrebná. Pre TASR to pri príležitosti 20. výročia ratifikácie tzv. základnej zmluvy uviedol historik Dušan Kováč.

"Zmluvy tohto charakteru majú v zásade symbolický význam. Vzhľadom na zložitosť vzájomných slovensko-maďarských vzťahov však mala základná zmluva v čase svojho vzniku zásadný význam. Hovorila o tom, že oba štáty sa navzájom rešpektujú a že chcú žiť v dobrom susedstve," vysvetlil Kováč, podľa ktorého sú to niekedy záležitosti samozrejmé a zmluvy k tomu netreba. "V prípade Slovenska a Maďarska to ale bolo potrebné," zdôraznil historik.

Na otázku, či dokument splnil očakávania, s ktorými bol prijímaný, Kováč odvetil, že oba štáty sú členmi EÚ a navzájom sa rešpektujú. "To napokon vyplýva aj z ich členstva v únii. To je asi to podstatné, čo sa od zmluvy dalo očakávať. Kto očakával viac, možno je sklamaný. Ale komplex vzájomných vzťahov nerieši a nevyrieši nijaká zmluva, ale občania oboch štátov," myslí si. Aj preto sa domnieva, že vzťahy medzi oboma národmi sa po podpísaní zmluvy podstatne nezmenili, keďže sú vecou občanov, a to si vyžaduje čas.

Minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák v roku 2010 povedal, že práve mechanizmy základnej zmluvy sa v minulosti osvedčili pri znižovaní napätia vo vzájomných vzťahoch a prenose senzitívnych otázok na racionálnu, odbornú úroveň. Kováč s tým nie celkom súhlasí. "Znižovanie napätia nie je výsledkom mechanizmov zmluvy. Je to otázka politikov, spoločenských organizácií a vôbec občianskeho uvedomenia. Zmluva nemôže zabrániť nacionalistickej štvavej agitácii a ani pred ňou neochráni občanov. Tí musia sami hľadať cesty, ako nacionalistickú agitáciu odmietať a ignorovať. To všetko sa ale deje mimo zmluvy," dodal historik zo Slovenskej akadémie vied.