Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Počas bohoslužieb si pripomínajú význam pokánia, pôstu, modlitieb, zmierenia s Bohom i ľuďmi a lásky k blížnym.
Autor TASR
Bratislava 9. marca (TASR) - Kresťania na Slovensku i v zahraničí slávia dnes prvú pôstnu nedeľu 40-dňového pôstu pred Veľkou nocou, najväčšími a najstaršími sviatkami kresťanského kalendára. Počas bohoslužieb si pripomínajú význam pokánia, pôstu, modlitieb, zmierenia s Bohom i ľuďmi a lásky k blížnym. Duchovní povzbudzujú veriacich k častejším modlitbám a čítaniu Božieho slova, k duchovnej obnove.
V rímskokatolíckej cirkvi sa v období predveľkonočného pôstu konajú v kostoloch alebo na kalváriách obcí a miest pobožnosti Krížovej cesty. Napríklad bratislavský arcibiskup metropolita Mons. Stanislav Zvolenský bude v tomto čase každý piatok o 20.00 h viesť Krížovú cestu v Katedrále sv. Martina.
V katolíckych kostoloch sa dnes koná aj tradičná jarná zbierka na charitu. Liturgická farba v pôstnom období je fialová.
V rímskokatolíckej cirkvi sa predveľkonočný pôst začal Popolcovou stredou, ktorá tento rok pripadla na 5. marca. Toto obdobie obsahuje šesť pôstnych nedieľ. Posledná, šiesta je známa ako Nedeľa utrpenia Pána alebo Kvetná nedeľa a začína sa ňou Veľký či Svätý týždeň.
V gréckokatolíckej cirkvi sa Veľký pôst - Štyridsiatnica začal o dva dni skôr, už v pondelok 3. marca. Do 40 dní pôstu gréckokatolíci počítajú aj soboty a nedele, kým rímskokatolíci nedele nerátajú.
V gréckokatolíckych chrámoch sa v pôstnom období v stredy a v piatky slúži liturgia vopred posvätených darov, ktorej ustanovenie sa pripisuje sv. Gregorovi, rímskemu pápežovi. Kajúca modlitba Efréma Sýrskeho, Kánon sv. Andreja Krétskeho, Veľké povečerie a Liturgia sv. Bazila Veľkého, ktorá sa slúži v pôstne nedele, patria k typickým prvkom, ktoré dotvárajú atmosféru tohto obdobia.
V pôstnom období sa v gréckokatolíckych kostoloch oltáre nezdobia kvetmi. Počas celej Štyridsiatnice sa používa tmavočervená liturgická farba bohoslužobných rúch a oltárnych plachiet.
V prvý deň Štyridsiatnice a v piatok Veľkého týždňa (Veľký piatok) gréckokatolíci dodržiavajú prísny pôst, v stredy a v piatky počas Štyridsiatnice zachovávajú zdržanlivosť od mäsa, jedávajú sa bezmäsité pokrmy.
V rímskokatolíckej cirkvi sa v období predveľkonočného pôstu konajú v kostoloch alebo na kalváriách obcí a miest pobožnosti Krížovej cesty. Napríklad bratislavský arcibiskup metropolita Mons. Stanislav Zvolenský bude v tomto čase každý piatok o 20.00 h viesť Krížovú cestu v Katedrále sv. Martina.
V katolíckych kostoloch sa dnes koná aj tradičná jarná zbierka na charitu. Liturgická farba v pôstnom období je fialová.
V rímskokatolíckej cirkvi sa predveľkonočný pôst začal Popolcovou stredou, ktorá tento rok pripadla na 5. marca. Toto obdobie obsahuje šesť pôstnych nedieľ. Posledná, šiesta je známa ako Nedeľa utrpenia Pána alebo Kvetná nedeľa a začína sa ňou Veľký či Svätý týždeň.
V gréckokatolíckej cirkvi sa Veľký pôst - Štyridsiatnica začal o dva dni skôr, už v pondelok 3. marca. Do 40 dní pôstu gréckokatolíci počítajú aj soboty a nedele, kým rímskokatolíci nedele nerátajú.
V gréckokatolíckych chrámoch sa v pôstnom období v stredy a v piatky slúži liturgia vopred posvätených darov, ktorej ustanovenie sa pripisuje sv. Gregorovi, rímskemu pápežovi. Kajúca modlitba Efréma Sýrskeho, Kánon sv. Andreja Krétskeho, Veľké povečerie a Liturgia sv. Bazila Veľkého, ktorá sa slúži v pôstne nedele, patria k typickým prvkom, ktoré dotvárajú atmosféru tohto obdobia.
V pôstnom období sa v gréckokatolíckych kostoloch oltáre nezdobia kvetmi. Počas celej Štyridsiatnice sa používa tmavočervená liturgická farba bohoslužobných rúch a oltárnych plachiet.
V prvý deň Štyridsiatnice a v piatok Veľkého týždňa (Veľký piatok) gréckokatolíci dodržiavajú prísny pôst, v stredy a v piatky počas Štyridsiatnice zachovávajú zdržanlivosť od mäsa, jedávajú sa bezmäsité pokrmy.
