Pôst je duchovnou prípravou na slávenie najväčších kresťanských sviatkov - Veľkej noci.
Autor TASR
Bratislava 22. februára (TASR) - Viaceré kresťanské cirkvi dnes slávia prvú pôstnu nedeľu 40-dňového obdobia pôstu - duchovnej prípravy na slávenie najväčších kresťanských sviatkov - Veľkej noci.
Je to obdobie pokánia, modlitieb, zamýšľania sa veriacich nad svojím životom. Duchovní povzbudzujú ľudí, aby si v tomto období spytovali svedomie, videli svoje chyby, oľutovali hriechy a urobili všetko pre nápravu svojho života v zmysle evanjelia a snažili sa pripodobniť Ježišovi Kristovi. V tomto čase veriaci častejšie prichádzajú k sviatostiam, odporúča sa čítať úryvky z evanjelia, konať dobré skutky, pomáhať ľuďom v núdzi, spomenúť si na osamelých ľudí, navštíviť chorých, a takto sa pripraviť na slávenie veľkonočných sviatkov. Veriaci sa snažia dodržiavať pôst najmä v stredy a v piatky.
V rímskokatolíckych kostoloch sa v období pôstu používa fialová liturgická farba, spievajú sa piesne o utrpení Ježiša. V kostoloch je menej kvetov, v piatky a v nedele sa konajú pobožnosti krížovej cesty.
V rímskokatolíckej cirkvi je dnes celocirkevná zbierka na charitu.
Obdobie pôstu pre rímskokatolíkov sa začalo Popolcovou stredou, ktorá v tomto roku pripadla na 18. februára a potrvá do Veľkonočnej nedele.
V Gréckokatolíckej cirkvi sa Veľký pôst pred Paschou - Štyridsiatnica - začal o dva dni skôr, už v pondelok 16. februára. V tejto cirkvi východného obradu pôst trvá prakticky 36,5 dňa, čo predstavuje jednu desatinu roka. Je to sedem týždňov pôstu bez sobôt a nedieľ a k tomu treba ešte prirátať Veľkú sobotu (Bielu sobotu pred Veľkonočnou nedeľou) a polovicu noci pred sviatkom Paschy, ktorá sa tiež považuje za pôstny čas.
V pôstnom období sa v gréckokatolíckych chrámoch oltáre nezdobia kvetmi. Počas celej Štyridsiatnice sa používa tmavočervená liturgická farba bohoslužobných rúch a oltárnych plachiet. V cirkvi sa kladie dôraz na prísny pôst, telesný aj duchovný, na veľkopôstne kajúce modlitby.
Prvú pôstnu nedeľu dnes slávia aj v ďalších kresťanských cirkvách, okrem Pravoslávnej cirkvi, kde sa Veľký pôst pred Paschou podľa Juliánskeho kalendára začne až v pondelok 23. februára.
Je to obdobie pokánia, modlitieb, zamýšľania sa veriacich nad svojím životom. Duchovní povzbudzujú ľudí, aby si v tomto období spytovali svedomie, videli svoje chyby, oľutovali hriechy a urobili všetko pre nápravu svojho života v zmysle evanjelia a snažili sa pripodobniť Ježišovi Kristovi. V tomto čase veriaci častejšie prichádzajú k sviatostiam, odporúča sa čítať úryvky z evanjelia, konať dobré skutky, pomáhať ľuďom v núdzi, spomenúť si na osamelých ľudí, navštíviť chorých, a takto sa pripraviť na slávenie veľkonočných sviatkov. Veriaci sa snažia dodržiavať pôst najmä v stredy a v piatky.
V rímskokatolíckych kostoloch sa v období pôstu používa fialová liturgická farba, spievajú sa piesne o utrpení Ježiša. V kostoloch je menej kvetov, v piatky a v nedele sa konajú pobožnosti krížovej cesty.
V rímskokatolíckej cirkvi je dnes celocirkevná zbierka na charitu.
Obdobie pôstu pre rímskokatolíkov sa začalo Popolcovou stredou, ktorá v tomto roku pripadla na 18. februára a potrvá do Veľkonočnej nedele.
V Gréckokatolíckej cirkvi sa Veľký pôst pred Paschou - Štyridsiatnica - začal o dva dni skôr, už v pondelok 16. februára. V tejto cirkvi východného obradu pôst trvá prakticky 36,5 dňa, čo predstavuje jednu desatinu roka. Je to sedem týždňov pôstu bez sobôt a nedieľ a k tomu treba ešte prirátať Veľkú sobotu (Bielu sobotu pred Veľkonočnou nedeľou) a polovicu noci pred sviatkom Paschy, ktorá sa tiež považuje za pôstny čas.
V pôstnom období sa v gréckokatolíckych chrámoch oltáre nezdobia kvetmi. Počas celej Štyridsiatnice sa používa tmavočervená liturgická farba bohoslužobných rúch a oltárnych plachiet. V cirkvi sa kladie dôraz na prísny pôst, telesný aj duchovný, na veľkopôstne kajúce modlitby.
Prvú pôstnu nedeľu dnes slávia aj v ďalších kresťanských cirkvách, okrem Pravoslávnej cirkvi, kde sa Veľký pôst pred Paschou podľa Juliánskeho kalendára začne až v pondelok 23. februára.