Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
V mnohých kresťanských rodinách dodržiavajú na Štedrý deň pôst ako symbol pokory a úcty k príchodu malého Ježiška na svet.
Autor TASR
Bratislava 24. decembra (TASR) - Asi 2,2 miliardy kresťanov vo svete začínajú dnes sláviť najkrajšie sviatky roka Vianoce. Pripomínajú si vtelenie Ježiša Krista, jeho narodenie ako chudobného dieťaťa v betlehemských jasliach, jeho vstup do dejín ľudstva, ktorému priniesol spásu. Sú to sviatky vykúpenia, pokoja a lásky.
V mnohých kresťanských rodinách dodržiavajú na Štedrý deň pôst ako symbol pokory a úcty k príchodu malého Ježiška na svet. Spoločná slávnostná štedrovečerná večera symbolizuje jednotu rodiny, ktorá by sa mala pri jednom stole stretávať celý nasledujúci rok.
Na štedrovečernom stole v kresťanských rodinách nechýbajú oplátky s medom, šošovicová, hríbová či iná diétna polievka alebo kapustnica, jedáva sa takisto ryba, opekance s makom a rôzne koláče. Na stole nechýbajú med, cesnak, ovocie.
Katolícki veriaci slávia dnes popoludní a večer vigíliu sviatku Narodenia Pána (25. decembra). Významným symbolom Štedrého večera a Vianoc vôbec je pre katolíkov scénka betlehema pod vyzdobeným vianočným stromčekom. Tradičnou a neodmysliteľnou súčasťou Štedrého večera v katolíckych kostoloch sú polnočné omše. Spievajú sa na nich vianočné koledy a piesne, medzi nimi aj svetoznáma rakúska pieseň Tichá noc, svätá noc, ktorú v roku 1818 skomponoval organista Franz Xaver Gruber. Na mnohých miestach sa konajú aj tzv. skoršie "polnočné omše", napríklad už o 22.00 h, na ktorých sa zúčastňujú najmä rodiny s deťmi a starší ľudia.
V gréckokatolíckych chrámoch býva na Štedrý deň ráno bohoslužba kráľovské hodinky (cárske časy), čítajú sa tam žalmy a časti zo Starého a Nového zákona, ktoré predpovedali alebo ohlasovali Kristovo narodenie. Poobede (okolo 16.00 h) sa slávi veľká večiereň so svätou liturgiou a s ôsmimi čítaniami zo Starého zákona, ktoré sa vzťahujú na sviatok Narodenia Pána.
V gréckokatolíckych kostoloch sa na rozdiel od rímskokatolíckej cirkvi neslúži polnočná sv. liturgia, ale tzv. Veľké povečerie v neskorých večerných hodinách (okolo 21.00, 22.00 h).
V Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania sa dnes popoludní a večer konajú slávnostné štedrovečerné služby Božie. Slávnostné bohoslužby sú dnes aj v iných kresťanských chrámoch.
Pravoslávni veriaci na Slovensku, ktorí sa riadia podľa starého juliánskeho kalendára, tak ako i v niektorých ďalších krajinách (napríklad v Česku, Rusku, na Ukrajine), budú sláviť Štedrý večer až 6. januára.
V mnohých kresťanských rodinách dodržiavajú na Štedrý deň pôst ako symbol pokory a úcty k príchodu malého Ježiška na svet. Spoločná slávnostná štedrovečerná večera symbolizuje jednotu rodiny, ktorá by sa mala pri jednom stole stretávať celý nasledujúci rok.
Na štedrovečernom stole v kresťanských rodinách nechýbajú oplátky s medom, šošovicová, hríbová či iná diétna polievka alebo kapustnica, jedáva sa takisto ryba, opekance s makom a rôzne koláče. Na stole nechýbajú med, cesnak, ovocie.
Katolícki veriaci slávia dnes popoludní a večer vigíliu sviatku Narodenia Pána (25. decembra). Významným symbolom Štedrého večera a Vianoc vôbec je pre katolíkov scénka betlehema pod vyzdobeným vianočným stromčekom. Tradičnou a neodmysliteľnou súčasťou Štedrého večera v katolíckych kostoloch sú polnočné omše. Spievajú sa na nich vianočné koledy a piesne, medzi nimi aj svetoznáma rakúska pieseň Tichá noc, svätá noc, ktorú v roku 1818 skomponoval organista Franz Xaver Gruber. Na mnohých miestach sa konajú aj tzv. skoršie "polnočné omše", napríklad už o 22.00 h, na ktorých sa zúčastňujú najmä rodiny s deťmi a starší ľudia.
V gréckokatolíckych chrámoch býva na Štedrý deň ráno bohoslužba kráľovské hodinky (cárske časy), čítajú sa tam žalmy a časti zo Starého a Nového zákona, ktoré predpovedali alebo ohlasovali Kristovo narodenie. Poobede (okolo 16.00 h) sa slávi veľká večiereň so svätou liturgiou a s ôsmimi čítaniami zo Starého zákona, ktoré sa vzťahujú na sviatok Narodenia Pána.
V gréckokatolíckych kostoloch sa na rozdiel od rímskokatolíckej cirkvi neslúži polnočná sv. liturgia, ale tzv. Veľké povečerie v neskorých večerných hodinách (okolo 21.00, 22.00 h).
V Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania sa dnes popoludní a večer konajú slávnostné štedrovečerné služby Božie. Slávnostné bohoslužby sú dnes aj v iných kresťanských chrámoch.
Pravoslávni veriaci na Slovensku, ktorí sa riadia podľa starého juliánskeho kalendára, tak ako i v niektorých ďalších krajinách (napríklad v Česku, Rusku, na Ukrajine), budú sláviť Štedrý večer až 6. januára.
