Varhova technika je postavená na manipulácii fotografie, jej interpretácii a dotváraní formou gestických či kaligrafických zásahov alebo koláží.
Autor TASR
Bratislava 20. februára (TASR) - Výstavu slovenského autora Martina Varholíka slávnostne otvoril v utorok v Pálffyho paláci v Bratislave prezident SR Andrej Kiska. "Je to človek výnimočný, veľký duchom, s veľkou úctou a pokorou k životu, ukazuje mi to, že snívať a ísť za svojimi snami sa oplatí, pretože tým meníme svet na lepší," zdôvodnil voľbu vzácneho hosťa vernisáže Varholík. "Som elektrotechnický inžinier, k umeniu mám relatívne ďaleko, ale s úctou skláňam hlavu pred umeleckým nadšením," uviedol slovenský prezident s tým, že umenie má aj odvrátenú tvár. "Nie je jednoduché v dnešnej spoločnosti, zvlášť na Slovensku, presadzovať sa krásou, umením, niečím, čo je ťažko vyjadriť peniazmi, čo sa dá vyjadriť a pochopiť jedine srdcom. A ten, kto to srdce má, to potom dokáže aj oceniť," konštatoval Kiska.
Výstava s názvom Varho: Jedna nekonečnina predstavuje podľa jej komisára Michala Lalinského ucelený, svojbytný súbor diel, v ktorých sa ukazuje udržateľnosť tvrdošijne rozvíjaného autorského programu. "Niekto, kto je vzdelaním architekt, povolaním manažér aktívny v oblasti stavebníctva a profesijnými skúsenosťami fotograf, môže ako slobodný výtvarný umelec pôsobiť nedôveryhodne. V tomto prípade je však umelecká skúsenosť autentická, postavená na uveriteľných tvorivých východiskách a disciplinovane dotiahnutá do dôsledkov."
Martin Varholík (1980) pôsobiaci pod umeleckým menom Varho nie je akademicky vzdelaný výtvarník. K svojim umeleckým prejavom dospel prirodzenou genézou cez jazyk fotografického média. "Moja cesta bola individuálna a taká je dodnes, chvíľu ma to ťahalo do akademických kruhov ešte na vysokej škole, študoval som architektúru, dodnes s ňom pracujem, som manažér v developmente, riadim väčšie projekty, a výtvarná tvorba mi otvorila dvere k sebe samému," povedal pre TASR. Rodák z Popradu priznáva, že v začiatkoch sa snažil realizovať aj v komerčnej tvorbe, zaujímala ho módna fotografia: "Neskôr som pochopil, že si to chcem robiť podľa seba, mám veľa vecí v hlave a tie dávam von, a to akým spôsobom to prijíma alebo neprijíma verejnosť, je pre mňa druhoradé. Medzitým už vzniklo aj moje publikum, ktoré na to reaguje. Robím to pre ľudí, ktorý ma vnímajú, poznajú."
Varhova technika je postavená na manipulácii fotografie, jej interpretácii a dotváraní formou gestických či kaligrafických zásahov alebo koláží. "Technicky je to vlastne fotka. Fotografiou sa viem vyjadriť, ale niečo vo mne mi stále hovorilo, že tá fotka niečo odo mňa potrebuje. Hľadaním v živote a pýtaním sa samého seba som našiel vlastný prejav, úplne to vo mne vyzrelo," doplnil autor, ktorého osobnú poetiku v obrazoch, veľkoformátových printoch vlastných fotografií, zastupuje nielen prvotná fotografická impresia, ale aj literárna vrstva, Varhove vpisované odkazy: "Píšem tam stále viac textov, najprv boli vytrhnuté z kontextu, dnes už idú zo mňa hlboké súvislé veci, je to moja úplná spoveď."
Mixmediálne umenie Martina Varholíka - zmes fotografie, maľby a koláže, ktorou zachýta mesto a jeho ducha, ale aj prírodu z prostredia Dunaja, individualitu či duševnú intimitu obdivuje aj slovenský prezident. "Pán prezident mi otváral výstavy ešte predtým než bol prezident, vtedy ako hlava Dobrého anjela, ktorého založil. Komunikoval so mnou, aj keď zvažoval kandidatúru, bol to pre mňa veľmi pekný okamih," prezradil vizuálny umelec, ktorého diela sa nachádzajú v zbierkach bratislavskej Danubiany i v Agora Gallery v New Yorku.
Výstava potrvá do 20. marca.
Výstava s názvom Varho: Jedna nekonečnina predstavuje podľa jej komisára Michala Lalinského ucelený, svojbytný súbor diel, v ktorých sa ukazuje udržateľnosť tvrdošijne rozvíjaného autorského programu. "Niekto, kto je vzdelaním architekt, povolaním manažér aktívny v oblasti stavebníctva a profesijnými skúsenosťami fotograf, môže ako slobodný výtvarný umelec pôsobiť nedôveryhodne. V tomto prípade je však umelecká skúsenosť autentická, postavená na uveriteľných tvorivých východiskách a disciplinovane dotiahnutá do dôsledkov."
Martin Varholík (1980) pôsobiaci pod umeleckým menom Varho nie je akademicky vzdelaný výtvarník. K svojim umeleckým prejavom dospel prirodzenou genézou cez jazyk fotografického média. "Moja cesta bola individuálna a taká je dodnes, chvíľu ma to ťahalo do akademických kruhov ešte na vysokej škole, študoval som architektúru, dodnes s ňom pracujem, som manažér v developmente, riadim väčšie projekty, a výtvarná tvorba mi otvorila dvere k sebe samému," povedal pre TASR. Rodák z Popradu priznáva, že v začiatkoch sa snažil realizovať aj v komerčnej tvorbe, zaujímala ho módna fotografia: "Neskôr som pochopil, že si to chcem robiť podľa seba, mám veľa vecí v hlave a tie dávam von, a to akým spôsobom to prijíma alebo neprijíma verejnosť, je pre mňa druhoradé. Medzitým už vzniklo aj moje publikum, ktoré na to reaguje. Robím to pre ľudí, ktorý ma vnímajú, poznajú."
Varhova technika je postavená na manipulácii fotografie, jej interpretácii a dotváraní formou gestických či kaligrafických zásahov alebo koláží. "Technicky je to vlastne fotka. Fotografiou sa viem vyjadriť, ale niečo vo mne mi stále hovorilo, že tá fotka niečo odo mňa potrebuje. Hľadaním v živote a pýtaním sa samého seba som našiel vlastný prejav, úplne to vo mne vyzrelo," doplnil autor, ktorého osobnú poetiku v obrazoch, veľkoformátových printoch vlastných fotografií, zastupuje nielen prvotná fotografická impresia, ale aj literárna vrstva, Varhove vpisované odkazy: "Píšem tam stále viac textov, najprv boli vytrhnuté z kontextu, dnes už idú zo mňa hlboké súvislé veci, je to moja úplná spoveď."
Mixmediálne umenie Martina Varholíka - zmes fotografie, maľby a koláže, ktorou zachýta mesto a jeho ducha, ale aj prírodu z prostredia Dunaja, individualitu či duševnú intimitu obdivuje aj slovenský prezident. "Pán prezident mi otváral výstavy ešte predtým než bol prezident, vtedy ako hlava Dobrého anjela, ktorého založil. Komunikoval so mnou, aj keď zvažoval kandidatúru, bol to pre mňa veľmi pekný okamih," prezradil vizuálny umelec, ktorého diela sa nachádzajú v zbierkach bratislavskej Danubiany i v Agora Gallery v New Yorku.
Výstava potrvá do 20. marca.