Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Práve túto neistotu môžu využiť krajne-pravicoví extrémisti a ďalej rásť, vysvetlil predseda Výboru Národnej rady SR pre európske záležitosti.
Autor TASR
Bratislava 4. marca (TASR) - Biela kniha o budúcnosti Európskej únie (EÚ), ktorú predstavil predseda Európskej komisie (EK) Jean-Claude Juncker, je jeden z najsmutnejších dokumentov, aký kedy čítal predseda Výboru Národnej rady SR pre európske záležitosti Ľuboš Blaha (Smer-SD).
"Je totiž dôkazom toho, že Európa absolútne nevie, čo chce a nedokáže dať ľuďom jasnú víziu a perspektívu. Práve túto neistotu môžu využiť krajne-pravicoví extrémisti a ďalej rásť," vysvetlil Blaha. Komisia podľa neho stráca pôdu pod nohami a nemá autoritu na to, aby prišla s jednou víziou, ktorá by dala Európe spoločné smerovanie.
Junckerova Biela kniha ponúka päť scenárov možného vývoja s názvami "pokračujeme", "nič, len jednotný trh", "tí, ktorí chcú viac, robia viac", "robiť menej, ale efektívnejšie" a "robiť viac spoločne".
Prvý scenár počíta len s malými zmenami fungovania EÚ, druhý hovorí o dôraze len na spoločný európsky trh, ďalší hovorí o spolupráci tzv. ochotných krajín v konkrétnych oblastiach. Možnosťou je aj okresať oblasti, ktorým sa Únia venuje a posledný scenár by mohol viesť k federalizácii únie.
"Prvý scenár nič nerieši a nedáva odpovede na krízu dôvery voči EÚ," uviedol Blaha. Druhý je podľa neho ešte horší. "Pretože vykláňa EÚ k číremu neoliberalizmu, ktorého majú ľudia plné zuby," objasnil. Tretí scenár by Európu podľa Blahu rozdrobil na malé kúsky a bol by začiatkom konca EÚ.
"Do úvahy teda prichádzajú iba dva posledné scenáre, o ktorých má zmysel reálne diskutovať," myslí si predseda parlamentného európskeho výboru. Piaty, federatívny scenár, je podľa neho čoraz menej atraktívny pre veľkú časť Európanov a je čoraz viac nerealistický.
"Robiť federáciu má zmysel, ak sú si štáty rovné a kultúrne či ekonomicky sú homogénne, nie vtedy, ak je federácia iba zámienka pre kolonizáciu," zdôraznil. Vo federáciu podľa neho verí čoraz menej ľudí aj pre krízy, ako sú grécka, ukrajinská či migračná.
Za najzaujímavejší scenár teda Blaha považuje ten štvrtý. "Model, ktorý by ponúkol viac Európy tam, kde to všetkých posilňuje, a teda najmä v sociálnej oblasti či v ekonomickej oblasti, v ktorých iba spoločne môžeme čeliť neoliberálnej globalizácii, a naopak, viac národných špecifík by bolo treba ponechať v oblastiach, ako sú migrácia, zahraničná politika či kultúra," vysvetlil.
O iných možnostiach by Blaha nešpekuloval. "Tento scenár je v tejto fáze jediný možný," myslí si poslanec. Európska únia sa podľa jeho slov musí rozhodnúť, či bude ďalej neoliberálne laboratórium, alebo začne obhajovať záujmy pracujúcich ľudí. "Každý posun doľava vítam, ale Európska komisia sa musí začať správať ako líder a nie ako prognostický ústav. Biela kniha je v tejto podobe skôr akýsi 'bludný Európan'," uzavrel Blaha.
"Je totiž dôkazom toho, že Európa absolútne nevie, čo chce a nedokáže dať ľuďom jasnú víziu a perspektívu. Práve túto neistotu môžu využiť krajne-pravicoví extrémisti a ďalej rásť," vysvetlil Blaha. Komisia podľa neho stráca pôdu pod nohami a nemá autoritu na to, aby prišla s jednou víziou, ktorá by dala Európe spoločné smerovanie.
Junckerova Biela kniha ponúka päť scenárov možného vývoja s názvami "pokračujeme", "nič, len jednotný trh", "tí, ktorí chcú viac, robia viac", "robiť menej, ale efektívnejšie" a "robiť viac spoločne".
Prvý scenár počíta len s malými zmenami fungovania EÚ, druhý hovorí o dôraze len na spoločný európsky trh, ďalší hovorí o spolupráci tzv. ochotných krajín v konkrétnych oblastiach. Možnosťou je aj okresať oblasti, ktorým sa Únia venuje a posledný scenár by mohol viesť k federalizácii únie.
"Prvý scenár nič nerieši a nedáva odpovede na krízu dôvery voči EÚ," uviedol Blaha. Druhý je podľa neho ešte horší. "Pretože vykláňa EÚ k číremu neoliberalizmu, ktorého majú ľudia plné zuby," objasnil. Tretí scenár by Európu podľa Blahu rozdrobil na malé kúsky a bol by začiatkom konca EÚ.
"Do úvahy teda prichádzajú iba dva posledné scenáre, o ktorých má zmysel reálne diskutovať," myslí si predseda parlamentného európskeho výboru. Piaty, federatívny scenár, je podľa neho čoraz menej atraktívny pre veľkú časť Európanov a je čoraz viac nerealistický.
"Robiť federáciu má zmysel, ak sú si štáty rovné a kultúrne či ekonomicky sú homogénne, nie vtedy, ak je federácia iba zámienka pre kolonizáciu," zdôraznil. Vo federáciu podľa neho verí čoraz menej ľudí aj pre krízy, ako sú grécka, ukrajinská či migračná.
Za najzaujímavejší scenár teda Blaha považuje ten štvrtý. "Model, ktorý by ponúkol viac Európy tam, kde to všetkých posilňuje, a teda najmä v sociálnej oblasti či v ekonomickej oblasti, v ktorých iba spoločne môžeme čeliť neoliberálnej globalizácii, a naopak, viac národných špecifík by bolo treba ponechať v oblastiach, ako sú migrácia, zahraničná politika či kultúra," vysvetlil.
O iných možnostiach by Blaha nešpekuloval. "Tento scenár je v tejto fáze jediný možný," myslí si poslanec. Európska únia sa podľa jeho slov musí rozhodnúť, či bude ďalej neoliberálne laboratórium, alebo začne obhajovať záujmy pracujúcich ľudí. "Každý posun doľava vítam, ale Európska komisia sa musí začať správať ako líder a nie ako prognostický ústav. Biela kniha je v tejto podobe skôr akýsi 'bludný Európan'," uzavrel Blaha.
