Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Pondelok 24. február 2025Meniny má Matej
< sekcia Slovensko

Lajčák: Vzťahy SR a Rumunska spája spoločná história a členstvo v EÚ

Na archívnej snímke minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslav Lajčák. Foto: TASR - Michal Svítok

Zdôraznil, že obe krajiny ako členovia štruktúr EÚ a NATO zastávajú rovnaké hodnoty a ciele ako napríklad ďalšie rozširovanie únie o balkánske štáty či aktivity v rámci Východného partnerstva.

Bukurešť 30. augusta (TASR) - Vzájomné slovensko-rumunské vzťahy sú založené na troch pilieroch - silnej pozitívnej spoločnej histórii, členstve v EÚ a NATO a slovenskej menšine. Povedal to minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslav Lajčák na tlačovej konferencií s rumunským rezortným kolegom Lazarom Comanescom. Slovenský minister pricestoval na jednodňovú pracovnú návštevu do Bukurešti, kde sa zúčastnil ako hlavný hosť na zhromaždení rumunských veľvyslancov.

Lajčák ocenil Rumunsko ako krajinu, ktorej vojaci pomáhali počas SNP Slovákom, a taktiež krajinu, ktorá sa ako jediná odmietla zúčastniť na invázii do Československa v roku 1968. Zdôraznil, že obe krajiny ako členovia štruktúr EÚ a NATO zastávajú rovnaké hodnoty a ciele ako napríklad ďalšie rozširovanie únie o balkánske štáty či aktivity v rámci Východného partnerstva.

"Slovensko silno podporuje rumunské členstvo v Schengene," uviedol slovenský minister a dodal, že nie je dôvod na ďalšie odkladanie vstupu Rumunska so schengenského priestoru, keďže splnilo všetky kritériá. Ako posledný pilier vzájomných vzťahov vyzdvihol prítomnosť slovenskej menšiny, ktorá žije v Rumunsku.

Miroslav Lajčák označil vzájomné vzťahy medzi oboma krajinami za výborné a veľmi intenzívne. Ako dôkaz uviedol nielen svoju návštevu, ale aj návštevu predsedu slovenského parlamentu alebo pripravovanú oficiálnu návštevu slovenského prezidenta v októbri.



Keďže podľa ministra Lajčáka medzi našimi krajinami neexistujú žiadne problémy, umožňuje im to užšiu spoluprácu v otázkach, ako konať v tretích krajinách či ako postupovať pri problémoch, ktorým EÚ v súčasnosti čelí.

Lajčák zároveň ponúkol Rumunsku skúsenosti z pripravovania historicky prvého slovenského predsedníctva v Rade EÚ, ktorej bude Rumunsko predsedať v prvej polovici roka 2019. "Ponúkame naše skúsenosti z príprav - technických i logistických - pre prichádzajúce rumunské predsedníctvo," dodal.

Rumunský minister zahraničných vecí sa poďakoval slovenskému ministrovi za jeho účasť na stretnutí veľvyslancov. Potvrdil, že vzájomné vzťahy medzi krajinami sú výborné, a pogratuloval Slovákom k tomu, ako sa zhostili predsedníctva.

Zároveň uviedol, že existuje ešte veľa oblastí, v ktorých obe krajiny môžu zintenzívňovať svoju spoluprácu. Poďakoval sa za ponúknuté skúsenosti, ktoré využijú v prvom polroku 2019. "Buďte si istí, že Rumunsko je silným podporovateľom vášho predsedníctva," odkázal Comanescu Slovákom.

Prepojenie medzi Dubčekom a Bukurešťou je silnejšie, ako si mnohí myslia

Prepojenie medzi Alexandrom Dubčekom a rumunskou Bukurešťou je silnejšie, než si mnohí uvedomujú; keď v auguste 1968 vojská Varšavskej zmluvy okupovali Československo, Rumunsko bolo jedinou krajinou tohto zoskupenia, ktorá sa odmietla na invázii zúčastniť a ktorá ju odsúdila.

Uviedol to dnes minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslav Lajčák. Jeho vyjadrenie odznelo v príhovore po odhalení busty Alexandra Dubčeka v parku v centre Bukurešti.

V roku 1921 sa narodil slovenský politik, štátnik ALEXANDER DUBČEK, líder celospoločenskej snahy o demokratizáciu komunistického režimu v Československu v roku 1968. Zomrel na následky autonehody 7.11.1992.
Foto: TASR


"To je niečo, čo nás naozaj spája a potvrdzujú to samotné historické väzby, ktoré medzi našimi dvoma národmi existujú," dodal.

Busta podľa jeho slov vznikla z iniciatívy slovenského veľvyslanca v Bukurešti Jána Gábora, s podporou slovenskej vlády a vďaka ústretovému prístupu primátorky hlavného mesta Rumunska.



Dubčeka označil Lajčák za lídra, ktorý rozumel ľuďom a ktorému rozumeli aj samotní ľudia. Alexander Dubček sa podľa neho stal zosobnením demokratického reformného procesu, ktorý komunistickí pohlavári považovali za svoje priame ohrozenie.

Autorom busty je Vít Bojňanský. "Bral som to ako spoločenskú objednávku. Inšpirácia prišla od pána veľvyslanca Gábora," povedal pre TASR jej autor. Zároveň dodal, že ide o bronzovú bustu, modelovanú z hliny, ktorú následne odliali. "Konečný výsledok je vlastne bronz," skonštatoval.

Vo voľbách zvíťazili CDU/CSU pred AfD, liberáli sú mimo parlamentu

Vstup do Spolkového snemu len tesne ušiel Aliancii Sahry Wagenknechtovej (BSW), ktorá získala 4,972 percenta hlasov. K prekročeniu päťpercentnej hranice jej chýbalo necelých 14.000 hlasov.

- Policajti z Národnej centrály proti organizovanému zločinu (NCOZ) zasahujú v pražskej Fakultnej nemocnici Motol.

- Epidemiológovia evidujú v okrese Prievidza k pondelku 68 ochorení na vírusovú hepatitídu typu A (VHA).

- Vojna na Ukrajine priniesla veľa nešťastia, obetí a zničenej zeme. Pri príležitosti tretieho výročia ruskej invázie na Ukrajinu to na sociálnej sieti uviedol prezident SR Peter Pellegrini.

- Minister obrany Robert Kaliňák (Smer-SD) v pondelok dopoludnia odletel do Varšavy, aby tam podpísal dohodu s poľským náprotivkom Wladyslawom Kosiniakom-Kamyszom. Ministri plánujú podpísať dohodu o spolupráci pri dodávkach munície pre poľskú armádu.

- Vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Kaja Kallasová v utorok odcestuje do Washingtonu, kde bude rokovať so šéfom americkej diplomacie Marcom Rubiom.

- Austrálsky regulátor pre online bezpečnosť eSafety udelil webovej platforme Telegram pokutu 957.780 austrálskych dolárov (584.000 eur) za oneskorenú správu o zamedzovaní šírenia terorizmu a zneužívania detí jeho používateľmi.

- Námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Riabkov v pondelok vyhlásil, že Rusko si želá dlhodobú dohodu o mieri na Ukrajine, ktorá by riešila hlavné príčiny konfliktu.

- Ministri zahraničných vecí členských štátov Európskej únie v pondelok schválili 16. balík sankcií proti Rusku.

- Po ukrajinskom dronovom útoku vypukol požiar v ropnej rafinérii v Riazanskej oblasti južne od Moskvy, oznámili v pondelok miestne médiá a oblastný gubernátor Pavel Malkov.

- Ukrajinské zbrojárske firmy vyrobili vlani podľa prezidenta Volodymyra Zelenského 154 kusov delostreleckých húfnic, čo je podľa neho viac ako všetky krajiny NATO dohromady.

- Slovenský hokejový útočník Tomáš Tatar strelil svoj šiesty gól v prebiehajúcej sezóne NHL, ktorým zavŕšil víťazstvo New Jersey na ľade Nashvillu 5:0.

- Palestínske militantné hnutie Hamas zvažuje pozastaviť nepriame rokovania o prímerí s Izraelom, pokiaľ nebude prepustených vyše 600 palestínskych väzňov, ktorí mali byť na slobode ešte v sobotu.

- Nedeľňajšie predčasné parlamentné voľby v Nemecku sa skončili víťazstvom konzervatívneho bloku CDU/CSU pred Alternatívou pre Nemecko (AfD), sociálnymi demokratmi (SPD), Zelenými a stranou Ľavica.

- Konzervatívny víťaz nemeckých volieb Friedrich Merz v nedeľu večer povedal, že Európa musí vyvíjať vlastné obranné kapacity v čase rastúceho napätia so Spojenými štátmi v súvislosti s Ukrajinou a financovaním NATO.

- Zdravotný stav pápež Františka je naďalej kritický, vyplýva z najnovšej správy Vatikánu z nedeľňajšieho večera. U 88-ročného pápeža podľa nej krvné testy zistili "počiatočné mierne zlyhanie obličiek", na rozdiel od predošlého dňa však nemal respiračné záchvaty.

- Líder nemeckých kresťanských demokratov Friedrich Merz vyzval v nedeľu na čo najskoršie vytvorenie novej vlády po tom, ako prognózy ukázali víťazstvo jeho konzervatívnej únie CDU/CSU v parlamentných voľbách.

- Lídri členských štátov Európskej únie sa 6. marca zídu na mimoriadnom summite, na ktorom budú hovoriť o Ukrajine a európskej obrane. Oznámil to v nedeľu predseda Európskej rady (ER) António Costa, informuje TASR podľa agentúr Reuters a AFP.

- Izrael je pripravený kedykoľvek obnoviť intenzívne boje v Pásme Gazy, vyhlásil v nedeľu izraelský premiér Benjamin Netanjahu. Prisľúbil, že vojnové ciele krajiny dosiahne buď prostredníctvom rokovaní, alebo inými prostriedkami.

- Nedeľňajšie predčasné parlamentné voľby v Nemecku sa podľa výsledkov exit pollov televízie ARD skončili víťazstvom kresťanských demokratov z únie CDU/CSU, ktorí dostali 29 percent hlasov. Nasleduje Alternatíva pre Nemecko (AfD) a sociálni demokrati (SPD).