Bratislava 4. apríla (TASR) - Jedinou alternatívou pre mierové vyriešenie konfliktu na Ukrajine je plnenie minských dohôd. Vyhlásil to dnes šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov v Bratislave, kde je na oficiálnej návšteve.

"Náš spoločný názor je, že ukrajinskú krízu nie je možné riešiť vojnovou cestou," zdôraznil na tlačovej konferencii po stretnutí so svojím slovenským rezortným partnerom Miroslavom Lajčákom.



Ako dodal, úplná normalizácia vzájomných vzťahov medzi Ruskom a Európskou úniou podľa neho umožní efektívne spolupracovať aj v iných smeroch medzinárodnej politiky, ako je napríklad Blízky východ.

Podľa neho však nie je dostatočné hovoriť iba o prímerí na juhovýchode Ukrajiny, pretože februárová minská dohoda je oveľa širšia. Za kľúčové považuje dodržiavanie jednotlivých etáp, ktoré dohoda zahŕňa.

Je presvedčený, že ukrajinským parlamentom prijatý zákon o osobitnom štatúte území v oblasti bojových operácií, nie je v duchu minského dokumentu. "Uberá sa opačným smerom," podotkol Lavrov. Na základe predmetného zákona, ktorý predložil prezident Petro Porošenko, bude separatistickým územiam v Donbase udelený osobitný samosprávny štatút až po usporiadaní komunálnych volieb, a to podľa ukrajinskej jurisdikcie.



Lavrov sa tiež vyslovil za monitorovanie dodržiavania vojenských častí minskej dohody, pričom pozorovateľská misia OBSE by mala monitorovať prímerie v bezpečnostnej zóne nepretržite. OBSE mala problémy sa tam doteraz vôbec dostať.

Rovnako pripomenul, že sa rokuje o tom, čo sa dá urobiť viac, ako je uvedené vo februárovej dohode. "Je tu možnosť stiahnuť zbrane s kalibrom pod 100 milimetrov. Pokúsime sa pomôcť stranám, aby dosiahli takéto dohody, čo by upevnilo vzájomnú dôveru," avizoval ruský minister.



Kyjev, separatisti a Moskva diskutujú o možnom rozšírení odsunu zbraní na východe Ukrajiny o tanky a menšie zbraňové systémy. Dosiaľ boli v súlade s minskou dohodou stiahnuté z frontovej línie iba zbrane s kalibrom nad 100 milimetrov - delostrelectvo, ťažké mínomety či raketové systémy.

Podporujeme záujem tureckých predstaviteľov navštíviť Krym

Moskva podporuje záujem Turecka o návštevu Krymu. Za jedinú prekážku, ktorá vznikla, označil šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov to, že turecká delegácia tam chcela ísť cez Ukrajinu.

"Ak ide o požiadavku smerom k Ruskej federácii, potom je potrebné využívať normálnu cestu," uviedol na dnešnej tlačovej konferencii v Bratislave, kde je na oficiálnej návšteve. Potvrdil, že Rusko nemá žiadne tajnosti s tým, čo sa deje na Kryme, hlavne pokiaľ ide o postavenie krymských Tatárov. Dodal, že ak má Ankara úprimný záujem pozrieť sa, ako to tam vyzerá, Rusko je pripravené.

Lavrov tak reagoval na otázku TASR, aké kroky chce Moskva podniknúť na zlepšenie práv krymských Tatárov, za ktoré je dlhodobo kritizovaná. Vymenoval niekoľko zákonov, ktoré Rusko doteraz prijalo pre uľahčenie a skvalitnenie ich života.

Ankara označuje situáciu na Krymskom polostrove za "neakceptovateľnú", čo sa týka porušovania práv tohto etnika, hovoriaceho turkotatárskym jazykom. Do tejto oblasti chce vyslať neoficiálnu pozorovaciu misiu.

Ruský parlament odobril pripojenie Krymského polostrova k subjektom Ruskej federácie vlani 21. marca. Svetové spoločenstvo to považuje za porušenie princípov medzinárodného práva.

Tento týždeň musela prestať vysielať aj krymská nezávislá televízia ATR. Ruské úrady jej totiž opakovane odmietli udeliť vysielaciu licenciu. Lavrov poznamenal, že v prípade, ak sa budú dodržiavať pravidlá zákona, tak žiadne problémy s registráciou nevzniknú.

Zakladateľ mediálneho holdingu ATR Lenur Isľamov tento týždeň uviedol, že na vedenie ATR bol už dlhší čas vyvíjaný nátlak, aby televízny kanál predalo. Konštatoval, že ľudia, ktorých bližšie nešpecifikoval, im dávali na výber: buď predať, alebo sa televízie zmocnia silou.