Bratislava 8. júna (TASR) – Projekt novej univerzitnej a koncovej nemocnice na Rázsochách v Bratislave nie je komunikovaný s tými, ktorých sa to týka. Ako ďalej povedal na tlačovej konferencii v Bratislave Peter Visolajský z Lekárskeho odborového združenia, projekt navyše vôbec nespĺňa kritériá koncovej ani univerzitnej nemocnice. Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR o medicínskom pláne ani projekte nemocnice podľa jeho slov nekomunikuje. Vznikla preto tzv. pracovná skupina zložená z viacerých lekárov, ktorá si dala za cieľ stav komunikovať.

Podľa dekana Lekárskej fakulty Univerzity Komenského (LF UK) a hlavného odborníka rezortu zdravotníctva pre neurochirurgiu Juraja Šteňa to vyzerá tak, že univerzitná zdravotná starostlivosť je v súčasnosti ohrozená a v horizonte 10 rokov nás môžu liečiť nedoukovia. Problémom je však i počet lôžok, ktoré rezort v nemocnici plánuje. Ten nespĺňa kritériá koncovej univerzitnej nemocnice. Aktuálne sa zastavil na čísle 653. „Nová nemocnica však nie je len pre ľudí z Bratislavy, je pre celé Slovensko, preto by mala mať minimálne 1100 lôžok," poznamenal Šteňo. Odpoveď o štruktúre lôžok však pracovná skupina nedostala. „Je to neakceptovateľný stav," nadviazal na neho Visolajský. Ako však doplnil, medzi argumenty, prečo nemôže mať nová nemocnica viac lôžok, patrilo napríklad to, že parkovisko to neustojí alebo že tam nie je dostatočný vodný zdroj.

Aktuálny proces výstavby nepostupuje podľa jeho slov žiaducim tempom, pretože MZ neakceptuje názory odbornej verejnosti, čo považuje za absurdnú situáciu. „Dôležitosť koncovej nemocnice, tak ako v každom bežnom štáte, je v tom, že všetko, vrátane vedy a výskumu, je sústredené do jednej nemocnice. Nemôžeme všetko sústrediť do malej nemocnice na Rázsochách, ktorá bude len náhradou nemocnice na Kramároch," povedal s tým, že je hazardom po 30 rokoch plánovania a v čase najlepších ekonomických výsledkov plánovať „malú univerzitnú nemocničku". Preto pracovná skupina požaduje, aby ju MZ informovalo o každej zmene, aby bola v celom procese väčšia transparentnosť.

Odborná lekárska verejnosť má preto niekoľko požiadaviek. Jednak ide o to, aby boli nemocnice, ktoré sú teraz funkčné, dofinancované tak, aby do doby, kým sa presťahujú do Rázsoch, poskytovali plnú zdravotnú starostlivosť a výučbu. Žiadajú tiež zverejnenie plánov na reorganizáciu a rekonštrukciu, resp. dostavanie nemocnice Ružinov, ktorá bude spolu s Rázsochami tvoriť novú Univerzitnú nemocnicu Bratislava (UNB). Požadujú tiež, aby boli predložené všetky relevantné dokumenty pre prípravu výstavby či okamžité vypracovanie medicínskeho plánu. Podľa lekárov musí byť stanovený čo najskorší termín uvedenia novej nemocnice do prevádzky, pričom za dodržanie tohto termínu musí byť zodpovedná priamo vláda SR. Požadujú i to, aby bola nová UNB v plnej gescii štátu a ten musí byť garantom zdravotnej starostlivosti tak, ako je to štandardom v krajinách Európskej únie. Lekári z pracovnej skupiny totiž nevedia, čo bude napríklad s nemocnicou v Starom Meste či aká prestavba sa plánuje v nemocnici v Ružinove.

K termínu uvedenia novej nemocnice do prevádzky sa Šteňo vyjadriť nevedel. „Nie je na základe čoho. Chýba medicínsky plán, na základe ktorého bude jasné, aká nemocnica bude. Až vtedy sa bude dať zaprojektovať," povedal. Lekári sa tak obávajú, že nemocnica bude v prevádzke tak neskoro, že medzitým pracovníci UNB odídu na iné pracoviská. Rezort zdravotníctva hovorí o spustení prevádzky v druhom kvartáli roku 2022. „Nie je na základe čoho povedať, či je to reálne. Vynášame termíny a nemáme ich podložené," poznamenal dekan LF UK.

Novú nemocnicu treba podľa Šteňa vybudovať čo najskôr, aby pracovníci UNB videli svetlo na konci tunela. Nemocnica musí podľa neho plnohodnotne poskytovať zdravotnú starostlivosť podľa kritérií rešpektovaných v západnej Európe, musí mať klinický výskum ako aj vzdelávať budúcich lekárov. A práve to sú princípy univerzitnej nemocnice. Aplikujú sa najnovšie poznatky, zavádzajú sa najnovšie metódy, používa sa najnovšia medicínska technika a liečba sa opiera o najnovší výskum. Požiadavkou je však aj zverejňovanie výsledkov liečby vo významných medicínskych publikáciách. „Ak by sme sa od princípov univerzitnej zdravotnej starostlivosti odklonili, bude to experiment na ľuďoch," dodal Šteňo.

Potrebu novej Univerzitnej nemocnice Bratislava má vyriešiť výstavba nemocnice na Rázsochách, kde už roky stojí rozostavaný objekt, a rekonštrukcia, prípadne dostavba tej v Ružinove. Najväčšiu aj najzadlženejšiu slovenskú nemocnicu tvorí v súčasnosti päť zariadení na Kramároch, v Starom Meste, Ružinove, Petržalke a Podunajských Biskupiciach. Po novom to majú byť len Rázsochy a Ružinov.

Ministerstvo si vybralo tzv. integrovaný model riadenia, ktorého základom je štátna kontrola. Nad novou univerzitnou nemocnicou tak bude mať naďalej kontrolu štát, ktorý bude projekt aj financovať. Následnú prevádzku má zabezpečiť manažér poskytovania zdravotnej starostlivosti. Výstavba novej nemocnice by sa mohla odštartovať v roku 2021. Ministerstvo v súčasnosti hľadá firmu, ktorá zbúra starý skelet rozostavanej nemocnice.

Novú nemocnicu v hlavnom meste v lokalite Bory ide stavať aj skupina Penta. Prví pacienti by ju podľa jej plánov mali navštíviť v roku 2021.