Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Podľa Ligy za ľudské práva v súčasnej situácii neexistuje jediné čarovné riešenie, ktoré by zabezpečilo, aby členské štáty EÚ nečelili masívnemu príchodu migrantov.
Autor TASR
Bratislava 2. júna (TASR) – Liga za ľudské práva sa prihovára za to, aby Slovenská republika súhlasila s prijatím 785 utečencov tak, ako to navrhla Európska komisia (EK). TASR informovala Zuzana Števulová, predsedníčka združenia Ligy za ľudské práva.
Števulová tak reagovala na stanovisko Ministerstva vnútra SR (MV SR) pre TASR, ktoré kvóty pre utečencov odmieta. MV SR argumentuje okrem iného tým, že Slovensko nepozná pozadie osôb, ktoré by na svojom území malo prijať, či už ide o ich vzdelanosť, kultúrne návyky, tradície alebo bezpečnostnú stránku. Zároveň tvrdí, že počet prijatých utečencov by nebol konečný, nakoľko by mali nárok na zlúčenie rodiny. Všetky tieto osoby by bolo podľa MV SR potrebné integrovať, nájsť im prácu či zabezpečiť bývanie.
Podľa Ligy za ľudské práva v súčasnej situácii neexistuje jediné čarovné riešenie, ktoré by zabezpečilo, aby členské štáty EÚ nečelili masívnemu príchodu migrantov. Je to dané tým, že prebiehajú viaceré konflikty, ktoré produkujú množstvo utečencov, pričom je nepravdepodobné, že by sa tieto vojny v blízkej budúcnosti skončili. V prvom rade je podľa Ligy nutné priamo pracovať v krajinách pôvodu utečencov tak, aby sa odstránili príčiny ich migrácie.
Števulová zároveň upozorňuje, že vonkajšia hranica EÚ nie je len gréckou či talianskou hranicou, ale aj hranicou Slovenska. „Cieľom pomoci je čiastočne odbremeniť tieto štáty a rovnomerne rozdeliť zodpovednosť medzi všetky členské krajiny EÚ,“ povedala Števulová. Zároveň zdôrazňuje, že návrh EK smeruje k premiestneniu len tých žiadateľov o azyl, ktorí majú aktuálne najvyššiu úspešnosť žiadostí. „K nám budú premiestnené len osoby, ktoré s veľkou pravdepodobnosťou takúto pomoc skutočne potrebujú. Prednosť bude daná napríklad ženám s deťmi, rodinám, či maloletým deťom bez sprievodu rodičov,“ zdôraznila Števulová. Podľa nej teda nepôjde o ekonomických migrantov.
„Právo na zlúčenie rodiny je základným právom každého utečenca, je súčasťou aj našej azylovej legislatívy,“ reagovala Števulová na výhradu, že za prijatými utečencami by pricestovali aj ich rodiny.
Pokiaľ ide o otázky bezpečnosti, návrh EK obsahuje podľa nej možnosť odmietnuť relokáciu utečencov v prípade, ak by štát mal za to, že takáto osoba je nebezpečná pre národnú bezpečnosť a verejný poriadok. „Okrem toho, MV SR ako by zabúdalo, že už v súčasnosti sa Slovenská informačná služba vyjadruje ku každej žiadosti o azyl,“ doplnila.
Pokiaľ ide o integráciu utečencov, tak MV SR dlhodobo podporuje rôzne integračné programy pre utečencov, kapacity týchto programov by však bolo podľa Števulovej potrebné rozšíriť.
EK navrhuje v prvej fáze relokovať celkovo 40.000 utečencov z Talianska (24.000) a Grécka (16.000) do 23 členských štátov EÚ na základe prerozdeľovacieho kľúča počas nasledujúcich dvoch rokov. Má ísť o žiadateľov o azyl pôvodom zo Sýrie a Eritrey.
Pre Slovensko je stanovená kvóta 1,96 percenta. To znamená 785 utečencov, z Talianska 471 a z Grécka 314. Členské štáty dostanú 6000 eur na každého relokovaného utečenca, čo v prípade SR predstavuje 4,71 milióna eur.
Števulová tak reagovala na stanovisko Ministerstva vnútra SR (MV SR) pre TASR, ktoré kvóty pre utečencov odmieta. MV SR argumentuje okrem iného tým, že Slovensko nepozná pozadie osôb, ktoré by na svojom území malo prijať, či už ide o ich vzdelanosť, kultúrne návyky, tradície alebo bezpečnostnú stránku. Zároveň tvrdí, že počet prijatých utečencov by nebol konečný, nakoľko by mali nárok na zlúčenie rodiny. Všetky tieto osoby by bolo podľa MV SR potrebné integrovať, nájsť im prácu či zabezpečiť bývanie.
Podľa Ligy za ľudské práva v súčasnej situácii neexistuje jediné čarovné riešenie, ktoré by zabezpečilo, aby členské štáty EÚ nečelili masívnemu príchodu migrantov. Je to dané tým, že prebiehajú viaceré konflikty, ktoré produkujú množstvo utečencov, pričom je nepravdepodobné, že by sa tieto vojny v blízkej budúcnosti skončili. V prvom rade je podľa Ligy nutné priamo pracovať v krajinách pôvodu utečencov tak, aby sa odstránili príčiny ich migrácie.
Števulová zároveň upozorňuje, že vonkajšia hranica EÚ nie je len gréckou či talianskou hranicou, ale aj hranicou Slovenska. „Cieľom pomoci je čiastočne odbremeniť tieto štáty a rovnomerne rozdeliť zodpovednosť medzi všetky členské krajiny EÚ,“ povedala Števulová. Zároveň zdôrazňuje, že návrh EK smeruje k premiestneniu len tých žiadateľov o azyl, ktorí majú aktuálne najvyššiu úspešnosť žiadostí. „K nám budú premiestnené len osoby, ktoré s veľkou pravdepodobnosťou takúto pomoc skutočne potrebujú. Prednosť bude daná napríklad ženám s deťmi, rodinám, či maloletým deťom bez sprievodu rodičov,“ zdôraznila Števulová. Podľa nej teda nepôjde o ekonomických migrantov.
„Právo na zlúčenie rodiny je základným právom každého utečenca, je súčasťou aj našej azylovej legislatívy,“ reagovala Števulová na výhradu, že za prijatými utečencami by pricestovali aj ich rodiny.
Pokiaľ ide o otázky bezpečnosti, návrh EK obsahuje podľa nej možnosť odmietnuť relokáciu utečencov v prípade, ak by štát mal za to, že takáto osoba je nebezpečná pre národnú bezpečnosť a verejný poriadok. „Okrem toho, MV SR ako by zabúdalo, že už v súčasnosti sa Slovenská informačná služba vyjadruje ku každej žiadosti o azyl,“ doplnila.
Pokiaľ ide o integráciu utečencov, tak MV SR dlhodobo podporuje rôzne integračné programy pre utečencov, kapacity týchto programov by však bolo podľa Števulovej potrebné rozšíriť.
EK navrhuje v prvej fáze relokovať celkovo 40.000 utečencov z Talianska (24.000) a Grécka (16.000) do 23 členských štátov EÚ na základe prerozdeľovacieho kľúča počas nasledujúcich dvoch rokov. Má ísť o žiadateľov o azyl pôvodom zo Sýrie a Eritrey.
Pre Slovensko je stanovená kvóta 1,96 percenta. To znamená 785 utečencov, z Talianska 471 a z Grécka 314. Členské štáty dostanú 6000 eur na každého relokovaného utečenca, čo v prípade SR predstavuje 4,71 milióna eur.
