Bratislava 13. novembra (TASR) - Právnické osoby (PO) by malo byť možné trestať aj za ekonomické trestné činy. Myslí si to poslanec NR SR Daniel Lipšic (OĽaNO-NOVA), ktorý v úvode štvrtého rokovacieho dňa 58. schôdze predložil k vládnemu návrhu zákona o trestnej zodpovednosti PO pozmeňujúci návrh. Ten obsahuje zoznam viacerých deliktov, ktoré v pôvodnom vládnom materiáli chýbajú.

"Chýba tam väčšina trestných činov. PO sa málokedy dopúšťajú sexuálneho obťažovania, ale ekonomických trestných činov áno," upozornil Lipšic.

Exministrovi spravodlivosti prekáža, že vládny zákon neumožňuje stíhanie PO za také trestné činy, ako nevyplatenie mzdy a odstupného, neoprávnené vyrobenie a používanie elektronického platobného prostriedku, podvod, úverový podvod, subvenčný podvod, podvodný úpadok, zavinený úpadok, legalizácia príjmu z trestnej činnosti, poškodzovanie veriteľa, úžera, nepovolený hazard, podvodné konanie v podnikaní či machinácie pri verejnom obstarávaní. "Prečo nechcete aj toto stíhať? Najdôležitejšie trestné činy, ktorých sa dopúšťajú PO, tam zahrnuté nie sú. Pokiaľ viem, väčšina krajín EÚ vzťahuje na PO všetky trestné činy a nemajú taxatívny výpočet, že len na niektoré," zdôraznil opozičný poslanec.

Lipšicovi sa nepáči tiež, že vládny návrh zákona neobsahuje odstupňované pokuty pre PO a hovorí len o rozpätí od 1500 eur po 1,6 milióna eur. On sám preto cez pozmeňujúci návrh navrhuje zavedenie piatich sadzieb, ktoré kopírujú trestné sadzby pri fyzických osobách s rozpätím pokút od 2000 eur v prvej sadzbe až do 20 miliónov eur v piatej. Pri opakovane spáchanom trestnom čine sa dolné a horné hranice majú zvyšovať o tretinu.

Rovnaký pozmeňujúci návrh predložil Lipšic aj na pôde Výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť, poslanci Smeru-SD ho však nepodporili.

Vládny návrh zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb hovorí, že za spáchanie niektorých trestných činov by mali byť trestaní nielen ľudia, ale aj PO. Trestnej zodpovednosti však nemajú podliehať všetky právnické osoby. Nebude sa týkať najmä štátu a jeho orgánov, ako aj iných štátov či medzinárodných organizácií. Trestnú zodpovednosť však bude možné vyvodiť voči podnikom s majetkovou účasťou štátu alebo samosprávam.

Za spáchanie trestných činov majú hroziť rôzne tresty. A to zrušenie právnickej osoby, prepadnutie majetku, veci, zákaz činnosti, zákaz prijímania dotácie alebo subvencie, zákaz prijímať pomoc a podporu z eurofondov, zákaz účasti vo verejnom obstarávaní, zverejnenie odsudzujúceho rozsudku aj peňažný trest od 1500 až do 1,6 milióna eur.

Plénum dnes bude pokračovať v rokovaní o ďalších návrhoch rezortu spravodlivosti. Medzi nimi je aj novela zákona o prokuratúre, ktorou sa majú okrem iného zvýšiť dôchodky prokurátorov a sudcov až o 170 eur mesačne.