Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Pomohlo by, keby malo Slovensko právo veta, o ktoré sa pripravilo prijatím Lisabonskej zmluvy. Myslí si to nezaradený poslanec NR SR a šéf hnutia NOVA Daniel Lipšic.
Autor TASR
Bratislava 24. júna (TASR) - Referendum nezabráni zavedeniu povinných kvót pre utečencov. Pomohlo by, keby malo Slovensko právo veta, o ktoré sa pripravilo prijatím Lisabonskej zmluvy. Myslí si to nezaradený poslanec NR SR a šéf hnutia NOVA Daniel Lipšic.
"Ak by vláda Roberta Fica nepresvedčila parlament o prijatí Lisabonskej zmluvy, tak by dnes parlament mohol povinným kvótam povedať nie a bolo by to právne záväzné," povedal Lipšic. Referendum však podľa neho nezabráni tomu, aby na Slovensku platilo európske právo.
Reagoval na vyjadrenie premiéra Fica, že ak by krajiny V4 zablokovali na rokovaní Európskej rady povinné kvóty, ale Európska komisia by ich aj tak zaviedla, vláda SR zváži referendum. "Ani referendum, ani zmena ústavy, ani nič iné nezabráni implementácii návrhu z Bruselu," vyhlásil Lipšic.
Utečencom podľa neho treba pomôcť, ale nesúhlasí so zavedením povinných kvót. Obáva sa, že pokiaľ sa to raz začne, nikdy to neskončí. "Nie je problém, či zvládneme 800 ľudí, ale problém je, že ak raz ten systém začne, neskončí to," vyhlásil. V súvislosti so strachom prijímať utečencov uviedol, že na druhej strane Slovensko nemá problém prijímať väzňov z Guantanáma.
Význam v referende nevidí ani nezaradený poslanec NR SR a vedúci stálej pracovnej skupiny Siete pre vnútornú bezpečnosť Martin Fedor. Vnútropoliticky nie je takéto referendum podľa neho potrebné. Otázka kvót totiž nerozdeľuje slovenskú politickú scénu ani verejnosť. Povinné kvóty odmietajú podľa neho všetci.
Fedor rovnako tvrdí, že ak by referendum bolo platné, jeho výsledok by nemal vplyv na zrušenie účinkov európskeho práva. "Takže by to nebolo účinné ani smerom k orgánom EÚ, ani k našim partnerom v zahraničí. Referendum by teda v tomto prípade, kde panuje zhoda, bol drahý a zbytočný luxus," vyhlásil.
To, o čom treba podľa neho diskutovať, je riešenie situácie v krajinách, kde vzniká. Podľa Fedora by mohlo problém migrácie riešiť vybudovanie záchytných stredísk v severnej Afrike. Tieto by podľa neho pomohli rozlíšeniu medzi utečencami, ktorým treba pomôcť, a ekonomickými migrantmi, ktorí utekajú len za lepšou budúcnosťou, ako aj medzi možnými radikálmi.
"Ak by vláda Roberta Fica nepresvedčila parlament o prijatí Lisabonskej zmluvy, tak by dnes parlament mohol povinným kvótam povedať nie a bolo by to právne záväzné," povedal Lipšic. Referendum však podľa neho nezabráni tomu, aby na Slovensku platilo európske právo.
Reagoval na vyjadrenie premiéra Fica, že ak by krajiny V4 zablokovali na rokovaní Európskej rady povinné kvóty, ale Európska komisia by ich aj tak zaviedla, vláda SR zváži referendum. "Ani referendum, ani zmena ústavy, ani nič iné nezabráni implementácii návrhu z Bruselu," vyhlásil Lipšic.
Utečencom podľa neho treba pomôcť, ale nesúhlasí so zavedením povinných kvót. Obáva sa, že pokiaľ sa to raz začne, nikdy to neskončí. "Nie je problém, či zvládneme 800 ľudí, ale problém je, že ak raz ten systém začne, neskončí to," vyhlásil. V súvislosti so strachom prijímať utečencov uviedol, že na druhej strane Slovensko nemá problém prijímať väzňov z Guantanáma.
Význam v referende nevidí ani nezaradený poslanec NR SR a vedúci stálej pracovnej skupiny Siete pre vnútornú bezpečnosť Martin Fedor. Vnútropoliticky nie je takéto referendum podľa neho potrebné. Otázka kvót totiž nerozdeľuje slovenskú politickú scénu ani verejnosť. Povinné kvóty odmietajú podľa neho všetci.
Fedor rovnako tvrdí, že ak by referendum bolo platné, jeho výsledok by nemal vplyv na zrušenie účinkov európskeho práva. "Takže by to nebolo účinné ani smerom k orgánom EÚ, ani k našim partnerom v zahraničí. Referendum by teda v tomto prípade, kde panuje zhoda, bol drahý a zbytočný luxus," vyhlásil.
To, o čom treba podľa neho diskutovať, je riešenie situácie v krajinách, kde vzniká. Podľa Fedora by mohlo problém migrácie riešiť vybudovanie záchytných stredísk v severnej Afrike. Tieto by podľa neho pomohli rozlíšeniu medzi utečencami, ktorým treba pomôcť, a ekonomickými migrantmi, ktorí utekajú len za lepšou budúcnosťou, ako aj medzi možnými radikálmi.
