Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Lišpicovi chýbajú vo volebných kódexoch zásadnejšie zmeny. Podľa neho došlo len ku kozmetickým úpravám doterajších volebných zákonov.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 29. mája (TASR) - Nezaradený poslanec NR SR Daniel Lipšic (NOVA) napadne volebné zákony z dielne ministra vnútra Roberta Kaliňáka na Ústavnom súde SR. Dôvodom je vzdelanostný cenzus pre starostov a primátorov.
Podľa Lipšica je pritústavné dávať kandidátom do priamo volených funkcií podmienku vzdelania. Podľa Kaliňákových zákonov bude môcť šéfovať obci či mestu len taký starosta či primátor, ktorý má minimálne stredoškolské vzdelanie.
"Je to zjavne protiústavné. Ľudia majú právo v demokracii zvoliť si do priamo volených funkcií koho chcú, pokojne aj negramotného kandidáta. V demokracii rozhoduje väčšina. Ak demokracii neveríme, tak zaveďme iný systém," vyhlásil na dnešnej tlačovej konferencii v parlamente. Dodal, že tento krok proti demokracii je tiež návratom do minulých storočí. "Ak nie do 19., tak aspoň do 20.," poznamenal.
Len kozmetické úpravy
Lišpicovi chýbajú vo volebných kódexoch zásadnejšie zmeny. Podľa neho došlo len ku kozmetickým úpravám doterajších volebných zákonov. Mrzí ho, že neprešla možnosť voliť zo zahraničia, ktorú NOVA presadzovala. Poukázal na nízku volebnú účasť v minulotýždňových eurovoľbách a poznamenal, že nie je správne nedať možnosť voliť v zahraničí Slovákom, ktorí tam študujú či pracujú.
Lipšic pripomenul novelu ústavy, ktorou chce NOVA zmeniť súčasný pomerný systém voľby poslancov NR SR na zmiešaný. Ľudia by tak mohli voliť jednu polovicu poslancov cez stranícke kandidátky ako doteraz (pomerný systém) a druhú väčšinovým systémom. Teda tak, že za každý volebný obvod bude zvolený jeden poslanec. O novele má parlament rokovať na tejto schôdzi.
Nespokojná opozícia
Ani ďalší členovia opozície nie sú celkom spokojní s prijatými volebnými kódexami. Zsolt Simon z Mostu-Híd považuje za najväčšie mínus to, že neprinášajú "žiadnu relevantnú zmenu". Simon by prijal napríklad diskusiu o posilnení preferenčného hlasu.
Šéf klubu KDH Pavol Zajac pripomenul, že hnutie sa pokúšalo presadiť zmenu jedného volebného obvodu na viaceré, a keďže táto neprešla, zákony nepovažuje za dobré. "Ak by bol jeden volebný obvod nahradený viacerými, boli by sme hlasovali za tieto návrhy zákonov, ale takto sme nemohli za ne hlasovať," povedal pre TASR.
Zajac ocenil zavedenie vzdelanostného cenzu, nemyslí si, že je to protiústavné. "Myslíme si, že to nie je protiústavné rovnako ako nie je protiústavné to, že starosta musí mať najmenej 25 rokov," uviedol Zajac. Odvolal sa aj na Ústavu SR, ktorá podľa neho hovorí, že štát môže určité kompetencie obci alebo samospráve zadať. "Myslíme si, že keď starosta vykonáva prenesený výkon štátnej správy, tak je vo verejnom záujme, aby mal minimálne vzdelanostné kritériá," doplnil. Lipšicovo podanie na Ústavný súd SR KDH podľa Zajaca nepodpíše.
Podľa Lipšica je pritústavné dávať kandidátom do priamo volených funkcií podmienku vzdelania. Podľa Kaliňákových zákonov bude môcť šéfovať obci či mestu len taký starosta či primátor, ktorý má minimálne stredoškolské vzdelanie.
"Je to zjavne protiústavné. Ľudia majú právo v demokracii zvoliť si do priamo volených funkcií koho chcú, pokojne aj negramotného kandidáta. V demokracii rozhoduje väčšina. Ak demokracii neveríme, tak zaveďme iný systém," vyhlásil na dnešnej tlačovej konferencii v parlamente. Dodal, že tento krok proti demokracii je tiež návratom do minulých storočí. "Ak nie do 19., tak aspoň do 20.," poznamenal.
Len kozmetické úpravy
Lišpicovi chýbajú vo volebných kódexoch zásadnejšie zmeny. Podľa neho došlo len ku kozmetickým úpravám doterajších volebných zákonov. Mrzí ho, že neprešla možnosť voliť zo zahraničia, ktorú NOVA presadzovala. Poukázal na nízku volebnú účasť v minulotýždňových eurovoľbách a poznamenal, že nie je správne nedať možnosť voliť v zahraničí Slovákom, ktorí tam študujú či pracujú.
Lipšic pripomenul novelu ústavy, ktorou chce NOVA zmeniť súčasný pomerný systém voľby poslancov NR SR na zmiešaný. Ľudia by tak mohli voliť jednu polovicu poslancov cez stranícke kandidátky ako doteraz (pomerný systém) a druhú väčšinovým systémom. Teda tak, že za každý volebný obvod bude zvolený jeden poslanec. O novele má parlament rokovať na tejto schôdzi.
Nespokojná opozícia
Ani ďalší členovia opozície nie sú celkom spokojní s prijatými volebnými kódexami. Zsolt Simon z Mostu-Híd považuje za najväčšie mínus to, že neprinášajú "žiadnu relevantnú zmenu". Simon by prijal napríklad diskusiu o posilnení preferenčného hlasu.
Šéf klubu KDH Pavol Zajac pripomenul, že hnutie sa pokúšalo presadiť zmenu jedného volebného obvodu na viaceré, a keďže táto neprešla, zákony nepovažuje za dobré. "Ak by bol jeden volebný obvod nahradený viacerými, boli by sme hlasovali za tieto návrhy zákonov, ale takto sme nemohli za ne hlasovať," povedal pre TASR.
Zajac ocenil zavedenie vzdelanostného cenzu, nemyslí si, že je to protiústavné. "Myslíme si, že to nie je protiústavné rovnako ako nie je protiústavné to, že starosta musí mať najmenej 25 rokov," uviedol Zajac. Odvolal sa aj na Ústavu SR, ktorá podľa neho hovorí, že štát môže určité kompetencie obci alebo samospráve zadať. "Myslíme si, že keď starosta vykonáva prenesený výkon štátnej správy, tak je vo verejnom záujme, aby mal minimálne vzdelanostné kritériá," doplnil. Lipšicovo podanie na Ústavný súd SR KDH podľa Zajaca nepodpíše.
