Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Petičný výbor EP však sťažnosť 17. októbra tohto roku uzavrel ako neopodstatnenú.
Autor TASR
Bratislava/Budapešť 28. októbra (TASR) - Bývalý predseda Najvyššieho súdu Maďarskej republiky a predseda maďarského občianskeho združenia Rada pre ľudskú dôstojnosť Zoltán Lomnici podá žalobu na Európsky parlament (EP), ktorý podľa jeho názoru bezdôvodne ukončil vyšetrovanie Slovenskej republiky iniciované petičnou sťažnosťou v otázke dvojakého občianstva. Informoval o tom dnes maďarský denník Magyar Nemzet.
Lomnici pre denník uviedol, že jeho cieľom je dosiahnuť, aby kým Ústavný súd SR nerozhodne v tejto záležitosti, Slovensko nemalo pocit, že medzinárodné spoločenstvo ho už nesleduje kvôli porušeniu práva v upravenom zákone o slovenskom občianstve.
Podľa jeho slov medzi súdnymi kauzami našiel dva prípady, kedy súd EÚ zrušil rozhodnutie EP, pretože chýbalo zdôvodnenie. To isté sa stalo aj v prípade petície o slovenskom zákone o občianstve, ktoré na návrh slovenského koordinátora petičného výboru stiahli z programu bez zdôvodnenia a diskusie. Pritom v máji výbor rozhodol, že počká na verdikt slovenského ústavného súdu, povedal Lomnici.
Magyar Nemzet pripomína, že ústavný súd so sídlom v Košiciach dodnes v tejto kauze nerozhodol.
Petičnú sťažnosť podali europarlamentu vlani Zoltán Lomnici a László Gubík, ktorý prišiel o slovenské občianstvo. V nej sa domáhali konania európskych inštitúcií, ktoré by donútilo Slovensko upraviť zákon o štátnom občianstve. Týmto spôsobom chceli dosiahnuť, aby slovenskí občania maďarskej národnosti mohli bez akýchkoľvek obmedzení prijímať aj maďarské občianstvo.
Petičný výbor EP však sťažnosť 17. októbra tohto roku uzavrel ako neopodstatnenú.
Záležitosť na pôde europarlamentu riešil Výbor pre petície (PETI) 27. mája 2013. Predsedníčka výboru Erminia Mazzoniová nechala vtedy petičnú sťažnosť voči Slovensku otvorenú s tým, že PETI vyčká na rozhodnutie Ústavného súdu SR o tejto veci.
Slovenský europoslanec za SNS Jaroslav Paška na porade koordinátorov PETI argumentoval proti petícii s odvolaním sa na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) z júna tohto roku. Súd skonštatoval, že zmena slovenského zákona o štátnom občianstve z roku 2010, ktorá zaviedla pravidlo, že občanovi SR prijatím občianstva iného štátu súčasne zaniká občianstvo SR, nijako neobmedzila ľudské práva dotknutých osôb.
Lomnici pre denník uviedol, že jeho cieľom je dosiahnuť, aby kým Ústavný súd SR nerozhodne v tejto záležitosti, Slovensko nemalo pocit, že medzinárodné spoločenstvo ho už nesleduje kvôli porušeniu práva v upravenom zákone o slovenskom občianstve.
Podľa jeho slov medzi súdnymi kauzami našiel dva prípady, kedy súd EÚ zrušil rozhodnutie EP, pretože chýbalo zdôvodnenie. To isté sa stalo aj v prípade petície o slovenskom zákone o občianstve, ktoré na návrh slovenského koordinátora petičného výboru stiahli z programu bez zdôvodnenia a diskusie. Pritom v máji výbor rozhodol, že počká na verdikt slovenského ústavného súdu, povedal Lomnici.
Magyar Nemzet pripomína, že ústavný súd so sídlom v Košiciach dodnes v tejto kauze nerozhodol.
Petičnú sťažnosť podali europarlamentu vlani Zoltán Lomnici a László Gubík, ktorý prišiel o slovenské občianstvo. V nej sa domáhali konania európskych inštitúcií, ktoré by donútilo Slovensko upraviť zákon o štátnom občianstve. Týmto spôsobom chceli dosiahnuť, aby slovenskí občania maďarskej národnosti mohli bez akýchkoľvek obmedzení prijímať aj maďarské občianstvo.
Petičný výbor EP však sťažnosť 17. októbra tohto roku uzavrel ako neopodstatnenú.
Záležitosť na pôde europarlamentu riešil Výbor pre petície (PETI) 27. mája 2013. Predsedníčka výboru Erminia Mazzoniová nechala vtedy petičnú sťažnosť voči Slovensku otvorenú s tým, že PETI vyčká na rozhodnutie Ústavného súdu SR o tejto veci.
Slovenský europoslanec za SNS Jaroslav Paška na porade koordinátorov PETI argumentoval proti petícii s odvolaním sa na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) z júna tohto roku. Súd skonštatoval, že zmena slovenského zákona o štátnom občianstve z roku 2010, ktorá zaviedla pravidlo, že občanovi SR prijatím občianstva iného štátu súčasne zaniká občianstvo SR, nijako neobmedzila ľudské práva dotknutých osôb.
