Podľa poslanca by návrh nemal byť schválený v parlamente iba jednou stranou, na jeho príprave by sa mala podieľať aj opozícia.
Autor TASR
Bratislava 3. marca (TASR) – Návrh zákona o spravodajských službách, ktorý zverejnila vládna strana Smer–SD, treba zásadne vylepšiť. V parlamente to dnes na tlačovej konferencii uviedol nezaradený poslanec a člen mimoparlamentnej strany Sieť Martin Fedor.
Návrh zákona o Úrade civilného spravodajstva a Vojenskom spravodajstve predložilo ministerstvo vnútra do medzirezortného pripomienkového konania vo štvrtok (26. 2.). Fedor upozornil, že vláda so zásadnou legislatívou prichádza v závere štvorročného mandátu.
Podľa poslanca by návrh nemal byť schválený v parlamente iba jednou stranou, na jeho príprave by sa mala podieľať aj opozícia. „Zhodujeme sa na tom, že potrebujeme funkčné spravodajské služby, ale zároveň potrebujeme aj chrániť našich občanov pred prílišným zasahovaním do ich súkromia a prípadným zneužitím zbieraných informácií,“ vyhlásil.
Fedor vyzval ministra vnútra Roberta Kaliňáka, aby zvolal stretnutie expertov vlády a opozície s cieľom prepracovať návrh zákona. Ten by mal podľa neho obsahovať princípy vonkajšej kontroly hospodárenia spravodajských služieb, lepšej deľby práce medzi civilnou a vojenskými službami, účinnú kontrolu parlamentu a menší vplyv predsedu vlády na jej chod.
Poslanec priblížil niekoľko návrhov strany Sieť na vylepšenie navrhovanej legislatívy. Vytkol, že výrazne posilňuje právomoci premiéra. „Návrh Smeru-SD presúva doteraz bezprecedentné právomoci riadiť tajnú službu do rúk jedinej osoby, a to predsedu vlády,“ vysvetlil.
V návrhu je podľa neho zachovaná takzvaná spravodajská ochrana určených osôb. „Tieto osoby určí predseda vlády. Nie je tam dôvetok o tom, že tá osoba by s tým mala súhlasiť,“ obáva sa Fedor jej zneužitia. Navrhuje, aby riadenie spravodajskej služby ostalo v rukách vlády a bezpečnostnej rady štátu.
Poslanec zároveň odmietol, aby boli tajné služby oprávnené zbierať údaje o elektronickej komunikácii bez obmedzenia, ako to návrh predpokladá. Považuje to totiž za „hrubý zásah do súkromia občanov, bez akejkoľvek vonkajšej kontroly“.
Kritizoval v návrhu aj vyskytujúci sa termín "bezpečnostné opatrenie". Považuje ho za príliš široko definovaný. „Pod istým výkladom môže znamenať aj právo obmedzovať slobodu pohybu,“ uviedol Fedor. Je presvedčený, že by v zákone nemal ostať, alebo by mal byť bližšie špecifikovaný.
Strana Sieť taktiež žiada zaviesť reálny systém kontroly hospodárenia s prostriedkami daňových poplatníkov, ktorý jej v návrhu chýba. Kontrolné právomoci by podľa jej predstavy mal získať Najvyšší kontrolný úrad.
Slovensko tiež podľa strany potrebuje lepšiu a efektívnejšiu deľbu práce medzi Slovenskou informačnou službou a Vojenským spravodajstvom. Fedor vyjadril presvedčenie, že zákon by mal presnejšie špecifikovať prioritné úlohy jednotlivých služieb, aby sa minimalizovalo prekrývanie ich činností.
Fedor je odhodlaný v diskusii o návrhu zákona presadzovať aj dôslednejšiu možnosť kontroly spravodajských služieb najmä v oblasti prelamovania súkromia občanov v prípadoch nasadzovania odposluchov. Navrhuje, aby bol príslušný kontrolný orgán parlamentu posilnený o kvalifikovaný personál a tiež povinnosť informovať občanov o neopodstatnenom nasadení informačno-technických prostriedkov voči ich osobe.
Návrh zákona o Úrade civilného spravodajstva a Vojenskom spravodajstve predložilo ministerstvo vnútra do medzirezortného pripomienkového konania vo štvrtok (26. 2.). Fedor upozornil, že vláda so zásadnou legislatívou prichádza v závere štvorročného mandátu.
Podľa poslanca by návrh nemal byť schválený v parlamente iba jednou stranou, na jeho príprave by sa mala podieľať aj opozícia. „Zhodujeme sa na tom, že potrebujeme funkčné spravodajské služby, ale zároveň potrebujeme aj chrániť našich občanov pred prílišným zasahovaním do ich súkromia a prípadným zneužitím zbieraných informácií,“ vyhlásil.
Fedor vyzval ministra vnútra Roberta Kaliňáka, aby zvolal stretnutie expertov vlády a opozície s cieľom prepracovať návrh zákona. Ten by mal podľa neho obsahovať princípy vonkajšej kontroly hospodárenia spravodajských služieb, lepšej deľby práce medzi civilnou a vojenskými službami, účinnú kontrolu parlamentu a menší vplyv predsedu vlády na jej chod.
Poslanec priblížil niekoľko návrhov strany Sieť na vylepšenie navrhovanej legislatívy. Vytkol, že výrazne posilňuje právomoci premiéra. „Návrh Smeru-SD presúva doteraz bezprecedentné právomoci riadiť tajnú službu do rúk jedinej osoby, a to predsedu vlády,“ vysvetlil.
V návrhu je podľa neho zachovaná takzvaná spravodajská ochrana určených osôb. „Tieto osoby určí predseda vlády. Nie je tam dôvetok o tom, že tá osoba by s tým mala súhlasiť,“ obáva sa Fedor jej zneužitia. Navrhuje, aby riadenie spravodajskej služby ostalo v rukách vlády a bezpečnostnej rady štátu.
Poslanec zároveň odmietol, aby boli tajné služby oprávnené zbierať údaje o elektronickej komunikácii bez obmedzenia, ako to návrh predpokladá. Považuje to totiž za „hrubý zásah do súkromia občanov, bez akejkoľvek vonkajšej kontroly“.
Kritizoval v návrhu aj vyskytujúci sa termín "bezpečnostné opatrenie". Považuje ho za príliš široko definovaný. „Pod istým výkladom môže znamenať aj právo obmedzovať slobodu pohybu,“ uviedol Fedor. Je presvedčený, že by v zákone nemal ostať, alebo by mal byť bližšie špecifikovaný.
Strana Sieť taktiež žiada zaviesť reálny systém kontroly hospodárenia s prostriedkami daňových poplatníkov, ktorý jej v návrhu chýba. Kontrolné právomoci by podľa jej predstavy mal získať Najvyšší kontrolný úrad.
Slovensko tiež podľa strany potrebuje lepšiu a efektívnejšiu deľbu práce medzi Slovenskou informačnou službou a Vojenským spravodajstvom. Fedor vyjadril presvedčenie, že zákon by mal presnejšie špecifikovať prioritné úlohy jednotlivých služieb, aby sa minimalizovalo prekrývanie ich činností.
Fedor je odhodlaný v diskusii o návrhu zákona presadzovať aj dôslednejšiu možnosť kontroly spravodajských služieb najmä v oblasti prelamovania súkromia občanov v prípadoch nasadzovania odposluchov. Navrhuje, aby bol príslušný kontrolný orgán parlamentu posilnený o kvalifikovaný personál a tiež povinnosť informovať občanov o neopodstatnenom nasadení informačno-technických prostriedkov voči ich osobe.