Minister zahraničných vecí SR M.Lajčák už onedlho bude okrem rezortu diplomacie viesť i Valné zhromaždenie OSN.
Autor TASR
Bratislava 30. decembra (TASR) – V prvom rade sa cítim diplomatom, zahraničná politika ma napĺňa. Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslav Lajčák (nominant Smeru-SD) tak odpovedal na otázku TASR, či by sa po ukončení funkcie ministra opäť vrátil do zahraničnej politiky alebo by zotrval v tej domácej.
"Politikom som preto, lebo ako minister nemôžem byť mimo politiky, ale naďalej je mojou prioritou a srdcovou záležitosťou zahraničná politika. Zároveň som povedal aj to, že slúžiť svojej vlasti, pracovať pre Slovensko je pre mňa veľká česť a veľké vyznamenanie a keď som dostal takúto ponuku, tak som ju vždy prijal, a na tomto stanovisku sa nič v tejto chvíli nemení," dodal minister Lajčák.
Už onedlho bude okrem rezortu diplomacie viesť i Valné zhromaždenie OSN. Ako uviedol, predseda VZ OSN je protokolárne najvyššia funkcia v celej hierarchii svetovej organizácie, čiže protokolárne je nad generálnym tajomníkom OSN. Je to funkcia, ktorá sa vykonáva po obdobie jedného roka od septembra do septembra, funkcia, pri ktorej sa princíp rotácie regionálnych skupín dodržiava veľmi striktne.
"V OSN je päť regionálnych skupín, my patríme do tzv. východoeurópskej skupiny, teda každý piaty rok máme právo obsadiť túto pozíciu. Obrazne povedané, keďže je v OSN 193 krajín, možnosť obsadiť túto funkciu máte raz za 193 rokov. Nielen Slovenská republika, ale ani Československo nikdy túto pozíciu predsedu VZ neobsadilo. Je to pre nás úplne prvá skúsenosť," zdôraznil, pričom spresnil, že pozícia v rámci našej skupiny je už obsadená až do roku 2067. Slovensko prejavilo o tento post záujem v roku 2003 a v tejto chvíli je Miroslav Lajčák jediným a schváleným kandidátom východoeurópskej regionálnej skupiny.
Pozíciu predsedu VZ OSN prirovnal k pozícii predsedu parlamentu s tým, že namiesto poslancov sú predstavitelia všetkých členských krajín OSN. "Úlohou predsedu je viesť zasadnutia, prichádzať s témami, organizovať tematické debaty, riešiť problémy a eventuálne, pokiaľ je Bezpečnostná rada OSN zablokovaná, tak preniesť aj rokovania Bezpečnostnej rady do Valného zhromaždenia. Ako jeden z vrcholných predstaviteľov zastupuje OSN na podujatiach po celom svete," spresnil minister Lajčák.
Priznal, že keby sa pozícia ministra a predsedu nedala skĺbiť, tak by do toho v tejto kompozícii nešiel. "Skĺbiť sa to dá v tom, že pracovný nápor spojený s výkonom funkcie predsedu Valného zhromaždenia nie je rovnomerne rozložený po obdobie celého roka. Sú obdobia, ktoré sú vypäté, pochopiteľne, hlavne, keď prebieha Valné zhromaždenie, alebo pred koncom roka. Naopak sú obdobia, keď je viac voľného času v New Yorku," uviedol.
Do prevzatia funkcie si chce minister nastaviť mechanizmy tak, aby rezort neutrpel. Uvedomuje si, že to bude pre neho náročnejšie obdobie, ale spoľahnúť sa chce na svoj tím profesionálov. "Nie som ani prvý a zďaleka ani posledný minister zahraničných vecí, ktorý túto funkciu vykonával popri funkcii ministra," uzavrel.
"Politikom som preto, lebo ako minister nemôžem byť mimo politiky, ale naďalej je mojou prioritou a srdcovou záležitosťou zahraničná politika. Zároveň som povedal aj to, že slúžiť svojej vlasti, pracovať pre Slovensko je pre mňa veľká česť a veľké vyznamenanie a keď som dostal takúto ponuku, tak som ju vždy prijal, a na tomto stanovisku sa nič v tejto chvíli nemení," dodal minister Lajčák.
Už onedlho bude okrem rezortu diplomacie viesť i Valné zhromaždenie OSN. Ako uviedol, predseda VZ OSN je protokolárne najvyššia funkcia v celej hierarchii svetovej organizácie, čiže protokolárne je nad generálnym tajomníkom OSN. Je to funkcia, ktorá sa vykonáva po obdobie jedného roka od septembra do septembra, funkcia, pri ktorej sa princíp rotácie regionálnych skupín dodržiava veľmi striktne.
"V OSN je päť regionálnych skupín, my patríme do tzv. východoeurópskej skupiny, teda každý piaty rok máme právo obsadiť túto pozíciu. Obrazne povedané, keďže je v OSN 193 krajín, možnosť obsadiť túto funkciu máte raz za 193 rokov. Nielen Slovenská republika, ale ani Československo nikdy túto pozíciu predsedu VZ neobsadilo. Je to pre nás úplne prvá skúsenosť," zdôraznil, pričom spresnil, že pozícia v rámci našej skupiny je už obsadená až do roku 2067. Slovensko prejavilo o tento post záujem v roku 2003 a v tejto chvíli je Miroslav Lajčák jediným a schváleným kandidátom východoeurópskej regionálnej skupiny.
Pozíciu predsedu VZ OSN prirovnal k pozícii predsedu parlamentu s tým, že namiesto poslancov sú predstavitelia všetkých členských krajín OSN. "Úlohou predsedu je viesť zasadnutia, prichádzať s témami, organizovať tematické debaty, riešiť problémy a eventuálne, pokiaľ je Bezpečnostná rada OSN zablokovaná, tak preniesť aj rokovania Bezpečnostnej rady do Valného zhromaždenia. Ako jeden z vrcholných predstaviteľov zastupuje OSN na podujatiach po celom svete," spresnil minister Lajčák.
Priznal, že keby sa pozícia ministra a predsedu nedala skĺbiť, tak by do toho v tejto kompozícii nešiel. "Skĺbiť sa to dá v tom, že pracovný nápor spojený s výkonom funkcie predsedu Valného zhromaždenia nie je rovnomerne rozložený po obdobie celého roka. Sú obdobia, ktoré sú vypäté, pochopiteľne, hlavne, keď prebieha Valné zhromaždenie, alebo pred koncom roka. Naopak sú obdobia, keď je viac voľného času v New Yorku," uviedol.
Do prevzatia funkcie si chce minister nastaviť mechanizmy tak, aby rezort neutrpel. Uvedomuje si, že to bude pre neho náročnejšie obdobie, ale spoľahnúť sa chce na svoj tím profesionálov. "Nie som ani prvý a zďaleka ani posledný minister zahraničných vecí, ktorý túto funkciu vykonával popri funkcii ministra," uzavrel.