Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Minister zdôraznil, že predmetný dokument sa stal oporou pre upevňovanie vzájomnej dôvery medzi oboma krajinami.
Autor TASR
Bratislava 13. marca (TASR) – Napriek tomu, že Zmluva o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou bola podpísaná v roku 1995, je formulovaná dostatočne nadčasovo. Pre TASR to uviedol šéf slovenskej diplomacie Miroslav Lajčák.
"Ako každá politická zmluva je primerane použiteľná vo vzájomných vzťahoch nielen pred 20 rokmi, ale aj v súčasnosti. Základné zmluvy sa bežne uzavierajú na desiatky rokov, a to odráža aj charakter záväzkov v nej obsiahnutý," dodal s tým, že sa stala trvalým príspevkom v rozvoji slovensko-maďarskej spolupráce.
Poukázal na to, že proces jej prípravy sa komunikoval aj s budúcimi spojencami v Európskej únii a NATO tak, aby znenie textu zodpovedalo vzťahom štátov, ktoré sa stanú členskými krajinami EÚ, aby odrážal jej hodnotový a politicko-právny systém. "Medzinárodné spoločenstvo vysoko hodnotilo skutočnosť, že dva susedné štáty sa v neľahkom období dohodli na takomto komplexnom dokumente a zmluva bola a je vnímaná ako príspevok k stabilite pomerov v našom regióne," zdôraznil Lajčák.
Podľa neho sa zmluva ako taká dodržiava, pričom je významným prostriedkom k riešeniu niektorých otvorených otázok, ktoré sa z času na čas v bilaterálnych vzťahoch vyskytnú. "Ak aj vedieme polemiku o niektorých otázkach, vždy ju vedieme v dobrej viere a v rámci základnej zmluvy," konštatoval, že hoci sa reálne problémy s jej dodržiavaním nevyskytli, v určitých obdobiach sa objavili rozdiely v akcentoch na niektoré jej časti. Ale nespomína si na žiadne snahy o jej prípadné prehodnotenie. "Ani v súčasnosti takéto požiadavky neevidujeme," poznamenal.
Minister zdôraznil, že predmetný dokument sa stal oporou pre upevňovanie vzájomnej dôvery medzi oboma krajinami, pričom vytvoril predpoklady pre vznik tzv. zmiešaných komisií. Tento formát spolupráce považuje za veľmi užitočný, keďže umožňuje riešenie praktických otázok dvojstranných vzťahov. "Aj s odstupom času vnímam základnú zmluvu ako nástroj, ktorý jednoznačne prispel k prehĺbeniu našich vzťahov. Medzičasom sa významne zmenilo medzinárodné postavenie Slovenska i Maďarska, ktoré sú dnes členmi EÚ a NATO, čo významne ovplyvnilo našu vzájomnú spoluprácu a komunikáciu. Tento kontext, ako aj 20. výročie podpísania zmluvy je pritom dobrou príležitosťou vyhodnotiť fungovanie a efektívnosť napríklad spoločných zmiešaných komisií pre konkrétne oblasti spolupráce," avizoval.
Zároveň vyzdvihol vzájomný politický dialóg medzi Slovenskom a Maďarskom, ktorý sa v poslednom období dostal na kvalitatívne novú úroveň. Pripomenul tiež dynamicky sa vyvíjajúce hospodárske a obchodné vzťahy alebo spoluprácu v energetickej oblasti. Spomenul dobré výsledky v budovaní infraštruktúry či realizáciu celého radu cezhraničných a ekologických projektov.
Zmluva o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou bola podpísaná 19. marca 1995 v Paríži. Platnosť nadobudla dňom výmeny ratifikačných listín 15. mája 1996. Slovensko má podobné základné zmluvy s ďalšími susednými krajinami a niektorými významnými partnermi a spojencami.
"Ako každá politická zmluva je primerane použiteľná vo vzájomných vzťahoch nielen pred 20 rokmi, ale aj v súčasnosti. Základné zmluvy sa bežne uzavierajú na desiatky rokov, a to odráža aj charakter záväzkov v nej obsiahnutý," dodal s tým, že sa stala trvalým príspevkom v rozvoji slovensko-maďarskej spolupráce.
Poukázal na to, že proces jej prípravy sa komunikoval aj s budúcimi spojencami v Európskej únii a NATO tak, aby znenie textu zodpovedalo vzťahom štátov, ktoré sa stanú členskými krajinami EÚ, aby odrážal jej hodnotový a politicko-právny systém. "Medzinárodné spoločenstvo vysoko hodnotilo skutočnosť, že dva susedné štáty sa v neľahkom období dohodli na takomto komplexnom dokumente a zmluva bola a je vnímaná ako príspevok k stabilite pomerov v našom regióne," zdôraznil Lajčák.
Podľa neho sa zmluva ako taká dodržiava, pričom je významným prostriedkom k riešeniu niektorých otvorených otázok, ktoré sa z času na čas v bilaterálnych vzťahoch vyskytnú. "Ak aj vedieme polemiku o niektorých otázkach, vždy ju vedieme v dobrej viere a v rámci základnej zmluvy," konštatoval, že hoci sa reálne problémy s jej dodržiavaním nevyskytli, v určitých obdobiach sa objavili rozdiely v akcentoch na niektoré jej časti. Ale nespomína si na žiadne snahy o jej prípadné prehodnotenie. "Ani v súčasnosti takéto požiadavky neevidujeme," poznamenal.
Minister zdôraznil, že predmetný dokument sa stal oporou pre upevňovanie vzájomnej dôvery medzi oboma krajinami, pričom vytvoril predpoklady pre vznik tzv. zmiešaných komisií. Tento formát spolupráce považuje za veľmi užitočný, keďže umožňuje riešenie praktických otázok dvojstranných vzťahov. "Aj s odstupom času vnímam základnú zmluvu ako nástroj, ktorý jednoznačne prispel k prehĺbeniu našich vzťahov. Medzičasom sa významne zmenilo medzinárodné postavenie Slovenska i Maďarska, ktoré sú dnes členmi EÚ a NATO, čo významne ovplyvnilo našu vzájomnú spoluprácu a komunikáciu. Tento kontext, ako aj 20. výročie podpísania zmluvy je pritom dobrou príležitosťou vyhodnotiť fungovanie a efektívnosť napríklad spoločných zmiešaných komisií pre konkrétne oblasti spolupráce," avizoval.
Zároveň vyzdvihol vzájomný politický dialóg medzi Slovenskom a Maďarskom, ktorý sa v poslednom období dostal na kvalitatívne novú úroveň. Pripomenul tiež dynamicky sa vyvíjajúce hospodárske a obchodné vzťahy alebo spoluprácu v energetickej oblasti. Spomenul dobré výsledky v budovaní infraštruktúry či realizáciu celého radu cezhraničných a ekologických projektov.
Zmluva o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou bola podpísaná 19. marca 1995 v Paríži. Platnosť nadobudla dňom výmeny ratifikačných listín 15. mája 1996. Slovensko má podobné základné zmluvy s ďalšími susednými krajinami a niektorými významnými partnermi a spojencami.
