Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Ministerstvo pripravilo v konsenze s kultúrnou obcou akúsi cestovnú mapu v podobe stratégie rozvoja kultúry do roku 2020 aj s jej akčným plánom.
Autor TASR
Bratislava 29. januára (TASR) – Minister kultúry Marek Maďarič (Smer-SD) je za štvorročné obdobie spokojný s fungovaním rezortu z viacerých aspektov. Vyzdvihol hlavne fakt, že väčšina rozhodujúcich aktov, či už legislatívnych, alebo strategických politík, sa robila v spolupráci s kultúrnou obcou. "Samotné programové vyhlásenie vlády aj množstvo zákonov a koncepčných materiálov vzniklo participálnym spôsobom," uviedol pre TASR.
Za dôležité považuje vznik Rady vlády SR pre kultúru ako vrcholného kolektívneho orgánu. "Pokúšal som sa kultúru zvýznamniť tým, že som do koncipovania zákonov a rozhodnutí vťahoval celú kultúrnu obec. Dôsledkom toho mala väčšina vecí, ktoré som presadil aj cez parlament, širšiu než len vládnu podporu," priblížil. Ďalším podstatným faktom bola podľa neho komplexná činnosť na ministerstve, čím sa každá oblasť zmenila k lepšiemu.
Ministerstvo pripravilo tiež v konsenze s kultúrnou obcou akúsi cestovnú mapu v podobe stratégie rozvoja kultúry do roku 2020 aj s jej akčným plánom. "Takže nie je politicky zafarbená a dá sa v nej pokračovať v budúcom období," poznamenal Maďarič.
Infraštruktúru rezortu sa podarilo rozvíjať či už v kontexte projektu Košice – Európske hlavné mesto kultúry (EHMK), ale i vznikom Kunsthalle v Bratislave, sprístupnením Múzea holokaustu v Seredi alebo otvorením Múzea dizajnu. "Z dôvodu digitalizácie kultúrneho dedičstva sa zase vytvorila technická infraštruktúra, teda sedem digitalizačných pracovísk a dátových úložísk," vymenoval s tým, že na projekt EHMK išlo z európskych zdrojov 60 miliónov eur a na digitalizáciu viac ako 100 miliónov eur. "A vytvorením Fondu na podporu umenia sme získali ďalšie zdroje, ktoré v kultúre doteraz neboli," dodal minister.
Z investičných akcií spomenul napríklad obnovený kaštieľ v Budmericiach, zrekonštruovaný Solivar v Prešove a tiež viaceré budovy Slovenského národného múzea (Martin, Levoča). Z legislatívnej oblasti vyzdvihol autorský zákon, ktorý začiatkom roka nadobudol účinnosť. "Ide o veľmi významnú a ťažkú normu. Nie je ničím neobvyklým, že jej predkladatelia sú v niektorých štátoch neúspešní, pretože sa pri nej stretáva množstvo rôznych záujmov a logistických snáh," priblížil.
Jediným predsavzatím, ktoré sa z programového vyhlásenia nepodarilo naplniť úplne podľa jeho predstáv, bolo financovanie kultúry. Ale, ako poznamenal, aj tam sa vďaka zriadeniu Fondu na podporu umenia, postúpilo správnym smerom, keďže do neštátnej kultúry bude prúdiť viac financií. Celkový tohtoročný rozpočet ministerstva prvýkrát v histórii prekročí 200 miliónov eur. "Rezort sa v rámci možností posúva k lepšiemu. Dalo by sa povedať, že sme programové vyhlásenie splnili takmer na 100 percent," konštatoval Maďarič.
Súčasne je presvedčený o tom, že pri takých udalostiach, akými boli napríklad EHMK alebo celoročné oslavy 200. výročia narodenia Ľudovíta Štúra, sa kultúra stáva centrom širšieho spoločenského diania a dostáva do centra záujmu.
Za dôležité považuje vznik Rady vlády SR pre kultúru ako vrcholného kolektívneho orgánu. "Pokúšal som sa kultúru zvýznamniť tým, že som do koncipovania zákonov a rozhodnutí vťahoval celú kultúrnu obec. Dôsledkom toho mala väčšina vecí, ktoré som presadil aj cez parlament, širšiu než len vládnu podporu," priblížil. Ďalším podstatným faktom bola podľa neho komplexná činnosť na ministerstve, čím sa každá oblasť zmenila k lepšiemu.
Ministerstvo pripravilo tiež v konsenze s kultúrnou obcou akúsi cestovnú mapu v podobe stratégie rozvoja kultúry do roku 2020 aj s jej akčným plánom. "Takže nie je politicky zafarbená a dá sa v nej pokračovať v budúcom období," poznamenal Maďarič.
Infraštruktúru rezortu sa podarilo rozvíjať či už v kontexte projektu Košice – Európske hlavné mesto kultúry (EHMK), ale i vznikom Kunsthalle v Bratislave, sprístupnením Múzea holokaustu v Seredi alebo otvorením Múzea dizajnu. "Z dôvodu digitalizácie kultúrneho dedičstva sa zase vytvorila technická infraštruktúra, teda sedem digitalizačných pracovísk a dátových úložísk," vymenoval s tým, že na projekt EHMK išlo z európskych zdrojov 60 miliónov eur a na digitalizáciu viac ako 100 miliónov eur. "A vytvorením Fondu na podporu umenia sme získali ďalšie zdroje, ktoré v kultúre doteraz neboli," dodal minister.
Z investičných akcií spomenul napríklad obnovený kaštieľ v Budmericiach, zrekonštruovaný Solivar v Prešove a tiež viaceré budovy Slovenského národného múzea (Martin, Levoča). Z legislatívnej oblasti vyzdvihol autorský zákon, ktorý začiatkom roka nadobudol účinnosť. "Ide o veľmi významnú a ťažkú normu. Nie je ničím neobvyklým, že jej predkladatelia sú v niektorých štátoch neúspešní, pretože sa pri nej stretáva množstvo rôznych záujmov a logistických snáh," priblížil.
Prečítajte si aj: Štyri roky ministerstva kultúry: Výber udalostí podľa TASR
Jediným predsavzatím, ktoré sa z programového vyhlásenia nepodarilo naplniť úplne podľa jeho predstáv, bolo financovanie kultúry. Ale, ako poznamenal, aj tam sa vďaka zriadeniu Fondu na podporu umenia, postúpilo správnym smerom, keďže do neštátnej kultúry bude prúdiť viac financií. Celkový tohtoročný rozpočet ministerstva prvýkrát v histórii prekročí 200 miliónov eur. "Rezort sa v rámci možností posúva k lepšiemu. Dalo by sa povedať, že sme programové vyhlásenie splnili takmer na 100 percent," konštatoval Maďarič.
Súčasne je presvedčený o tom, že pri takých udalostiach, akými boli napríklad EHMK alebo celoročné oslavy 200. výročia narodenia Ľudovíta Štúra, sa kultúra stáva centrom širšieho spoločenského diania a dostáva do centra záujmu.
