Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Ľudia, ktorí by najviac potrebovali pomoc, sa väčšinou do Európy ani nedostanú, ostávajú v Sýrii. Problémy s ekonomickými migrantmi pritom rastú. V TABLET.TV to povedal poslanec Smeru-SD A. Martvoň.
Autor Teraz.sk
Bratislava 27. októbra (Teraz.sk) – Nie je normálne a je porušením schengenskej zmluvy, ak hraničné štáty púšťajú do Európskej únie prúd migrantov bez akéhokoľvek zadržania a prakticky bez kontroly. V TABLET.TV to vyhlásil poslanec Smeru-SD Anton Martvoň.
Najmä Grécko a Taliansko by podľa neho mali zvýšiť úsilie pri ochrane morskej hranice, zvlášť ak na to dostávajú z Európskej únie nemalé finančné zdroje. Zaskočené náporom migrantov je podľa neho aj Slovinsko a Chorvátsko. „Čo sa týka lepšej ochrany hraníc, cesta, ktorú zvolilo Maďarsko, je podľa mňa dobrá,“ povedal s tým, že paradoxne práve Maďarsko je za svoj prístup kritizované.
„Utečenci, ktorí to naozaj potrebujú, sa zväčša nevedia dostať na európsky kontinent, ostávajú v Turecku a v Sýrii,“ povedal Martvoň. Dodal, že na druhej strane sa do Európskej únie (EÚ) dostáva množstvo špekulantov, často nie z aktuálnych vojnových zón.
Ľudskoprávne organizácie, vrátane nemeckých, podľa neho poukazujú na prípady znásilnenia žien, ktoré sa dostali na územie EÚ. „Nastáva aj ďalší problém. Ekonomickí migranti berú v Turecku z rôznych inštitúcií, zo sirotských domov, siroty v presvedčení, že sa tak ľahšie dostanú na územie Európskej únie a ľahšie tu získajú azyl,“ povedal.
Vzhľadom na slabú kontrolu predstavujú podľa neho migranti pre cieľové krajiny aj bezpečnostné riziko. „V Sýrii a v Iraku kolujú tisíce až desaťtisíce pasov, ostali po ľuďoch, ktorí zutekali pred Islamským štátom, alebo zahynuli,“ poznamenal s tým, že na územie štátov EÚ sa migranti vedia dostať aj úplne bez dokladov. „Nevieme zistiť, či človek, ktorý prichádza, je terorista alebo nie,“ zhrnul Martvoň.
Poslanec Smeru-SD je sklamaný výsledkami nedeľného (25.10) summitu jedenástich štátov EÚ a Balkánu. „Aby na summite jedenástich štátov prišli na to, že pre migrantov treba vytvoriť nové ubytovacie kapacity, ktoré už Gréci a Taliani, keďže na to brali peniaze z Európskej únie, mali mať dávno vytvorené, je dosť úsmevné,“ poznamenal. Okrem toho ubytovacie kapacity, na ktorých sa štáty dohodli, podľa neho vzhľadom na rozsah migrácie „vôbec neriešia problém“.
Otázkou však nie je len kontrola prichádzajúcich migrantov, ale aj odsun tých, ktorí nesplnia podmienky na udelenie politického azylu. „V Nemecku majú už teraz vážny problém, majú 130.000 zamietnutých žiadostí o azyl a nevedia ich odtiaľ dostať preč,“ povedal.
Slovensko by podľa neho malo pomáhať obetiam vojny zahraničnou pomocou, aj dobrovoľným riešením žiadostí o azyl na našom území. Malo by sa pritom orientovať na najohrozenejšie skupiny, ako sú napríklad sýrski kresťania alebo znásilňované ženy. Ani za cenu prípadných budúcich sankcií zo strany Európskej únie by však nemalo súhlasiť s tým, že bude na svoje územie nasilu dovážať na základe kvót migrantov, ktorí s tým nesúhlasia.
Ak bude Európska únia nekompromisne nútiť členské štáty k akceptovaniu kvót, ako sa to stalo Slovensku, ktoré bolo na rade ministrov vnútra prehlasované, môže to podľa Martvoňa vyvolať tlak časti štátov na zmeny v Lisabonskej zmluve ohľadom azylovej politiky. „Viaceré štáty by si mohli cez dodatky nárokovať navrátenie určitých kompetencií,“ upozornil.
Martvoň krátko komentoval aj pripravované spoločné cvičenie slovenských policajtov a vojakov zamerané na schopnosť zasiahnuť a riešiť problémy spojené s migrantmi na slovensko – maďarskej hranici. „Je lepšie byť na niečo pripravený, ako byť zaskočený, ako sa to stalo Slovincom a Chorvátom. Každé cvičenie napomáha schopnostiam našej armády a polície byť pripravený,“ uzavrel Martvoň.
Najmä Grécko a Taliansko by podľa neho mali zvýšiť úsilie pri ochrane morskej hranice, zvlášť ak na to dostávajú z Európskej únie nemalé finančné zdroje. Zaskočené náporom migrantov je podľa neho aj Slovinsko a Chorvátsko. „Čo sa týka lepšej ochrany hraníc, cesta, ktorú zvolilo Maďarsko, je podľa mňa dobrá,“ povedal s tým, že paradoxne práve Maďarsko je za svoj prístup kritizované.
„Utečenci, ktorí to naozaj potrebujú, sa zväčša nevedia dostať na európsky kontinent, ostávajú v Turecku a v Sýrii,“ povedal Martvoň. Dodal, že na druhej strane sa do Európskej únie (EÚ) dostáva množstvo špekulantov, často nie z aktuálnych vojnových zón.
Ľudskoprávne organizácie, vrátane nemeckých, podľa neho poukazujú na prípady znásilnenia žien, ktoré sa dostali na územie EÚ. „Nastáva aj ďalší problém. Ekonomickí migranti berú v Turecku z rôznych inštitúcií, zo sirotských domov, siroty v presvedčení, že sa tak ľahšie dostanú na územie Európskej únie a ľahšie tu získajú azyl,“ povedal.
Vzhľadom na slabú kontrolu predstavujú podľa neho migranti pre cieľové krajiny aj bezpečnostné riziko. „V Sýrii a v Iraku kolujú tisíce až desaťtisíce pasov, ostali po ľuďoch, ktorí zutekali pred Islamským štátom, alebo zahynuli,“ poznamenal s tým, že na územie štátov EÚ sa migranti vedia dostať aj úplne bez dokladov. „Nevieme zistiť, či človek, ktorý prichádza, je terorista alebo nie,“ zhrnul Martvoň.
Poslanec Smeru-SD je sklamaný výsledkami nedeľného (25.10) summitu jedenástich štátov EÚ a Balkánu. „Aby na summite jedenástich štátov prišli na to, že pre migrantov treba vytvoriť nové ubytovacie kapacity, ktoré už Gréci a Taliani, keďže na to brali peniaze z Európskej únie, mali mať dávno vytvorené, je dosť úsmevné,“ poznamenal. Okrem toho ubytovacie kapacity, na ktorých sa štáty dohodli, podľa neho vzhľadom na rozsah migrácie „vôbec neriešia problém“.
Otázkou však nie je len kontrola prichádzajúcich migrantov, ale aj odsun tých, ktorí nesplnia podmienky na udelenie politického azylu. „V Nemecku majú už teraz vážny problém, majú 130.000 zamietnutých žiadostí o azyl a nevedia ich odtiaľ dostať preč,“ povedal.
Slovensko by podľa neho malo pomáhať obetiam vojny zahraničnou pomocou, aj dobrovoľným riešením žiadostí o azyl na našom území. Malo by sa pritom orientovať na najohrozenejšie skupiny, ako sú napríklad sýrski kresťania alebo znásilňované ženy. Ani za cenu prípadných budúcich sankcií zo strany Európskej únie by však nemalo súhlasiť s tým, že bude na svoje územie nasilu dovážať na základe kvót migrantov, ktorí s tým nesúhlasia.
Prečítajte si aj: BBC o migrantoch: Merkelová prestáva byť kráľovnou konsenzu
Ak bude Európska únia nekompromisne nútiť členské štáty k akceptovaniu kvót, ako sa to stalo Slovensku, ktoré bolo na rade ministrov vnútra prehlasované, môže to podľa Martvoňa vyvolať tlak časti štátov na zmeny v Lisabonskej zmluve ohľadom azylovej politiky. „Viaceré štáty by si mohli cez dodatky nárokovať navrátenie určitých kompetencií,“ upozornil.
Martvoň krátko komentoval aj pripravované spoločné cvičenie slovenských policajtov a vojakov zamerané na schopnosť zasiahnuť a riešiť problémy spojené s migrantmi na slovensko – maďarskej hranici. „Je lepšie byť na niečo pripravený, ako byť zaskočený, ako sa to stalo Slovincom a Chorvátom. Každé cvičenie napomáha schopnostiam našej armády a polície byť pripravený,“ uzavrel Martvoň.
