Akadémia TASR
Všetky správy
Poslanec tvrdí, že živnosť mu evidovali iba pár dní, no nepodnikal. Podľa neho je na hlavu postavené, že poslanci - právnici môžu mať eseročku, byť konatelia a podnikať, pretože im to zákon dovoľuje.
Autor TASR
Bratislava 15. septembra (TASR) - Líder OĽaNO-NOVA Igor Matovič sa pre pokutu od Výboru NR SR pre nezlučiteľnosť funkcií obráti na Ústavný súd (ÚS) SR. Potvrdil to pre TASR s tým, že sankcia vo výške takmer 12.000 eur nie je výsledkom rovnakého prístupu ku všetkým.
"Rozhodnutie o sankcii od výboru stále nemám doručené, ale ak pokutu dostanem, určite podám podnet na ÚS. Je na hlavu postavené, že som niekoľko dní formálne mal evidovanú živnosť a hoci som nepodnikal, tak mi dajú pokutu šiestich mesačných platov. Ale napríklad poslanci, ktorí sú právnikmi, môžu mať eseročku, môžu byť konatelia a podnikať. Im to zákon dovoľuje. Nie je tu rovnosť, právnici sa uprednostnili pred ostatnými živnostníkmi. Mali by sme si byť rovní pred zákonom," povedal Matovič.
Podľa šéfa Obyčajných by to malo byť naopak. "Mali by sme nabádať poslancov, aby popri svojom mandáte každý robil niečo normálne," dodal.
Predseda výboru Martin Poliačik (SaS) pre TASR už skôr uviedol, že by uvítal, ak by sa Matovič odvolal na ÚS. "Existovala by potom finálna judikatúra ústavného súdu, ktorá by bola vodítkom pre rozhodovanie výboru v obdobných prípadoch," povedal Poliačik.
Výbor pre nezlučiteľnosť funkcií uložil Matovičovi pokutu vo výške šiestich mesačných platov, čo je takmer 12.000 eur. Hlasovali za to všetci poslanci, zdržal sa len Oto Žarnay (OĽaNO-NOVA). Dôvodom pokuty je, že Matovič mal ako poslanec v súlade so zákonom dlhodobo pozastavenú svoju živnosť, v roku 2013 sa však našlo 21 dní, kedy živnosť prerušenú nemal, a to zákon trestá.
Poslanci výboru uznali, že išlo o neúmyselnú administratívnu chybu a že pokuta šesť mesačných platov je vzhľadom na pochybenie tvrdá. "Je to krutá pokuta za 21 dní, ale žiaľ, zákon je taký a treba ho ctiť," povedal Igor Janckulík (Most-Híd).
Aj podpredseda výboru Juraj Blanár (Smer-SD) uznal, že z Matovičovej strany išlo o neúmyselnú chybu. "Dôležité je, že bola vykonaná náprava," povedal. Blanár sa domnieva, že v takýchto prípadoch je najrozumnejšie živnosť zrušiť úplne a nie ju prerušiť. O tvrdosti zákona hovoril aj Ondrej Dostál (SaS). "Zákon je tvrdý, ak trestá jeho formálne a neúmyselné porušenie," vyhlásil.
Podnet na Matoviča podal ešte vo februári Roman Ruhig z Koalície Spoločne za Slovensko. Podľa zákona totiž verejný funkcionár podnikať nesmie a svojej podnikateľskej činnosti sa musí vzdať do 30 dní od nástupu do verejnej funkcie.
Matovič už v apríli pre TASR vysvetlil, že živnosť sa dá zo zákona pozastaviť iba na tri roky, preto tak urobil už v roku 2010, keď sa stal poslancom po prvý raz. "Druhýkrát som si ju opätovne pozastavil v roku 2013 do roku 2016," vysvetlil. Druhé pozastavenie však prišlo až 21 dní po vypršaní prvého, preto mu výbor uložil pokutu. Jeho živnosť tak nebola pozastavená od 10. augusta do 2. septembra 2013.
"Rozhodnutie o sankcii od výboru stále nemám doručené, ale ak pokutu dostanem, určite podám podnet na ÚS. Je na hlavu postavené, že som niekoľko dní formálne mal evidovanú živnosť a hoci som nepodnikal, tak mi dajú pokutu šiestich mesačných platov. Ale napríklad poslanci, ktorí sú právnikmi, môžu mať eseročku, môžu byť konatelia a podnikať. Im to zákon dovoľuje. Nie je tu rovnosť, právnici sa uprednostnili pred ostatnými živnostníkmi. Mali by sme si byť rovní pred zákonom," povedal Matovič.
Podľa šéfa Obyčajných by to malo byť naopak. "Mali by sme nabádať poslancov, aby popri svojom mandáte každý robil niečo normálne," dodal.
Predseda výboru Martin Poliačik (SaS) pre TASR už skôr uviedol, že by uvítal, ak by sa Matovič odvolal na ÚS. "Existovala by potom finálna judikatúra ústavného súdu, ktorá by bola vodítkom pre rozhodovanie výboru v obdobných prípadoch," povedal Poliačik.
Výbor pre nezlučiteľnosť funkcií uložil Matovičovi pokutu vo výške šiestich mesačných platov, čo je takmer 12.000 eur. Hlasovali za to všetci poslanci, zdržal sa len Oto Žarnay (OĽaNO-NOVA). Dôvodom pokuty je, že Matovič mal ako poslanec v súlade so zákonom dlhodobo pozastavenú svoju živnosť, v roku 2013 sa však našlo 21 dní, kedy živnosť prerušenú nemal, a to zákon trestá.
Poslanci výboru uznali, že išlo o neúmyselnú administratívnu chybu a že pokuta šesť mesačných platov je vzhľadom na pochybenie tvrdá. "Je to krutá pokuta za 21 dní, ale žiaľ, zákon je taký a treba ho ctiť," povedal Igor Janckulík (Most-Híd).
Aj podpredseda výboru Juraj Blanár (Smer-SD) uznal, že z Matovičovej strany išlo o neúmyselnú chybu. "Dôležité je, že bola vykonaná náprava," povedal. Blanár sa domnieva, že v takýchto prípadoch je najrozumnejšie živnosť zrušiť úplne a nie ju prerušiť. O tvrdosti zákona hovoril aj Ondrej Dostál (SaS). "Zákon je tvrdý, ak trestá jeho formálne a neúmyselné porušenie," vyhlásil.
Podnet na Matoviča podal ešte vo februári Roman Ruhig z Koalície Spoločne za Slovensko. Podľa zákona totiž verejný funkcionár podnikať nesmie a svojej podnikateľskej činnosti sa musí vzdať do 30 dní od nástupu do verejnej funkcie.
Matovič už v apríli pre TASR vysvetlil, že živnosť sa dá zo zákona pozastaviť iba na tri roky, preto tak urobil už v roku 2010, keď sa stal poslancom po prvý raz. "Druhýkrát som si ju opätovne pozastavil v roku 2013 do roku 2016," vysvetlil. Druhé pozastavenie však prišlo až 21 dní po vypršaní prvého, preto mu výbor uložil pokutu. Jeho živnosť tak nebola pozastavená od 10. augusta do 2. septembra 2013.
