Reportéri bez hraníc sa každý rok snažia vyjadriť stupeň slobody, ktorej sa tešia novinári, blogeri a médiá v 180 štátoch sveta.
Autor TASR
Paríž 25. apríla (TASR) - Index hodnotiaci slobodu tlače vo svete, ktorý každý rok pripravuje organizácia Reportéri bez hraníc (RSF), konštatuje nárast nepriateľstva vládnej moci voči novinárom. Najväčšia sloboda médií panuje podľa RSF v Nórsku. Na poslednom mieste skončila Severná Kórea.
Pokiaľ ide o Európu, na jej území sa nachádzajú štyri z piatich krajín, ktoré v najnovšom rebríčku zaznamenali najväčší prepad: ide o Česko (34. miesto, -11), Maltu (65. miesto, -18), Slovensko (27. miesto, -10) a Srbsko (76. miesto, -10).
Mimovládna organizácia vo svojej správe vyjadruje znepokojenie nad nedávnymi vraždami dvoch investigatívnych novinárov, ku ktorým došlo na Slovensku a Malte.
Slovenský novinár Ján Kuciak bol zavraždený vo svojom dome vo februári 2018 - len štyri mesiace po vražde inej európskej novinárky, Daphne Caruanovej Galiziovej z Malty, ktorá prišla o život pri výbuchu nálože nastraženej v aute.
Pri príležitosti zverejnenia rebríčka slobody tlače RSF uvádzajú, že čoraz viac demokraticky zvolených štátnikov vníma novinárov nie ako základ demokracie, ale ako protivníka. Klíma neprajnosti voči novinárom je v rebríčku, ktorý každoročne hodnotí mieru slobody tlače v 180 krajinách sveta, stále viac citeľná, píšu RSF.
Generálny tajomník RSF Christophe Deloire v správe svojej organizácie upozorňuje, že prejavy nenávisti voči novinárom sú jednou z najväčších hrozieb pre demokracie.
Deloire vysvetľuje, že politickí lídri, ktorí "živia nenávisť k žurnalistom, nesú veľkú zodpovednosť, pretože koncept verejnej diskusie založenej na faktoch podkopávajú v prospech propagandy". "Spochybňovanie legitimity žurnalistiky je dnes zahrávanie sa s extrémne nebezpečným politickým ohňom," upozornil Deloire.
RSF konštatujú, že prejavy nepriateľstva voči médiám zo strany politických lídrov sa už neobmedzujú na autoritatívne krajiny ako Turecko (157. miesto, -2) a Egypt (161. miesto), kde je "fóbia z médií" taká výrazná, že novinári sú bežne obviňovaní z terorizmu a mnohí, ktorí neprejavujú lojalitu, sa ocitajú vo väzení bez súdneho rozhodnutia.
Výročná správa RSF konštatuje, že aj americký prezident Donald Trump neváhal pár mesiacov po svojom zvolení označiť médiá za "nepriateľov ľudu", čo je termín použitý svojho času sovietskym diktátorom Josifom Stalinom. Podľa RSF toto Trumpom priznané nepriateľstvo voči médiám je svedectvom toho, že vyhrážky proti novinárom už nie sú "výsadou" len autoritárskych krajín.
Spojené štáty v rebríčku RSF klesli o dve miesta a ocitli sa na 45. mieste za Rumunskom či Burkinou Faso.
RSF konštatujú, že ani Európa nie je imúnna voči slovným útokom voči novinárom a vyhrážkam politických lídrov na adresu médií - najmä od vzniku populistických strán, ktoré používajú rétoriku proti médiám.
RSF toto svoje tvrdenie v prípade ČR dokladajú príhodou s prezidentom Milošom Zemanom, ktorý vlani v októbri prišiel na na tlačovú konferenciu s drevenou maketou samopalu s nápisom: "Na novinárov." RSF spomínajú aj výrok slovenského expremiéra Roberta Fica, ktorý o novinároch hovoril ako o "špinavých protislovenských prostitútkach" či "obyčajných hlúpych hyenách".
RSF vo svojej výročnej správe poukazujú aj na lídrov krajín zo strednej Európy ako Srbsko, ktoré si pohoršilo o desať miest a skončilo na 76. mieste, či Maďarsko (73.), kde premiér Viktor Orbán obviňuje nezávislé médiá z diskreditácie svojej krajiny.
Správa RSF poukazuje aj rastúci vplyv "silných mužov". Ako príklad uvádza, že keď ruský prezident Vladimir Putin potlačil hlas nezávislých médií v rámci svojich hraníc, Rusko (148. miesto v rebríčku) rozšírilo svoju propagandistickú sieť po celom svete vďaka svojim médiám ako RT a Sputnik. Svoj model informovania podobne "vyváža" aj Čína, ktorej patrí v rebríčku RSF 176. miesto.
Správa RSF upozorňuje, že keď aj slobodu médií v tej-ktorej krajine neobmedzuje despotický vládca, "je to vojna, ktorá prispieva k transformácii krajiny na čierne diery" v oblasti šírenia informácií. Takým prípadom je Irak (160., -2), ktorý sa v tomto roku posunul k posledným miestam rebríčka.
RSF vo svojej správe pripomína, že ešte nikdy nebolo tak veľa krajín zaradených do skupiny, kde je situácia so slobodou tlače veľmi vážna.
Reportéri bez hraníc sa každý rok snažia vyjadriť stupeň slobody, ktorej sa tešia novinári, blogeri a médiá v 180 štátoch sveta. Základom tohto zisťovania je dotazník, ktorý RSF od roku 2002 predkladajú novinárom, vedcom, právnikom a ochrancom ľudských práv vo svete.
Pokiaľ ide o Európu, na jej území sa nachádzajú štyri z piatich krajín, ktoré v najnovšom rebríčku zaznamenali najväčší prepad: ide o Česko (34. miesto, -11), Maltu (65. miesto, -18), Slovensko (27. miesto, -10) a Srbsko (76. miesto, -10).
Mimovládna organizácia vo svojej správe vyjadruje znepokojenie nad nedávnymi vraždami dvoch investigatívnych novinárov, ku ktorým došlo na Slovensku a Malte.
Slovenský novinár Ján Kuciak bol zavraždený vo svojom dome vo februári 2018 - len štyri mesiace po vražde inej európskej novinárky, Daphne Caruanovej Galiziovej z Malty, ktorá prišla o život pri výbuchu nálože nastraženej v aute.
Pri príležitosti zverejnenia rebríčka slobody tlače RSF uvádzajú, že čoraz viac demokraticky zvolených štátnikov vníma novinárov nie ako základ demokracie, ale ako protivníka. Klíma neprajnosti voči novinárom je v rebríčku, ktorý každoročne hodnotí mieru slobody tlače v 180 krajinách sveta, stále viac citeľná, píšu RSF.
Generálny tajomník RSF Christophe Deloire v správe svojej organizácie upozorňuje, že prejavy nenávisti voči novinárom sú jednou z najväčších hrozieb pre demokracie.
Deloire vysvetľuje, že politickí lídri, ktorí "živia nenávisť k žurnalistom, nesú veľkú zodpovednosť, pretože koncept verejnej diskusie založenej na faktoch podkopávajú v prospech propagandy". "Spochybňovanie legitimity žurnalistiky je dnes zahrávanie sa s extrémne nebezpečným politickým ohňom," upozornil Deloire.
RSF konštatujú, že prejavy nepriateľstva voči médiám zo strany politických lídrov sa už neobmedzujú na autoritatívne krajiny ako Turecko (157. miesto, -2) a Egypt (161. miesto), kde je "fóbia z médií" taká výrazná, že novinári sú bežne obviňovaní z terorizmu a mnohí, ktorí neprejavujú lojalitu, sa ocitajú vo väzení bez súdneho rozhodnutia.
Výročná správa RSF konštatuje, že aj americký prezident Donald Trump neváhal pár mesiacov po svojom zvolení označiť médiá za "nepriateľov ľudu", čo je termín použitý svojho času sovietskym diktátorom Josifom Stalinom. Podľa RSF toto Trumpom priznané nepriateľstvo voči médiám je svedectvom toho, že vyhrážky proti novinárom už nie sú "výsadou" len autoritárskych krajín.
Spojené štáty v rebríčku RSF klesli o dve miesta a ocitli sa na 45. mieste za Rumunskom či Burkinou Faso.
RSF konštatujú, že ani Európa nie je imúnna voči slovným útokom voči novinárom a vyhrážkam politických lídrov na adresu médií - najmä od vzniku populistických strán, ktoré používajú rétoriku proti médiám.
RSF toto svoje tvrdenie v prípade ČR dokladajú príhodou s prezidentom Milošom Zemanom, ktorý vlani v októbri prišiel na na tlačovú konferenciu s drevenou maketou samopalu s nápisom: "Na novinárov." RSF spomínajú aj výrok slovenského expremiéra Roberta Fica, ktorý o novinároch hovoril ako o "špinavých protislovenských prostitútkach" či "obyčajných hlúpych hyenách".
RSF vo svojej výročnej správe poukazujú aj na lídrov krajín zo strednej Európy ako Srbsko, ktoré si pohoršilo o desať miest a skončilo na 76. mieste, či Maďarsko (73.), kde premiér Viktor Orbán obviňuje nezávislé médiá z diskreditácie svojej krajiny.
Správa RSF poukazuje aj rastúci vplyv "silných mužov". Ako príklad uvádza, že keď ruský prezident Vladimir Putin potlačil hlas nezávislých médií v rámci svojich hraníc, Rusko (148. miesto v rebríčku) rozšírilo svoju propagandistickú sieť po celom svete vďaka svojim médiám ako RT a Sputnik. Svoj model informovania podobne "vyváža" aj Čína, ktorej patrí v rebríčku RSF 176. miesto.
Správa RSF upozorňuje, že keď aj slobodu médií v tej-ktorej krajine neobmedzuje despotický vládca, "je to vojna, ktorá prispieva k transformácii krajiny na čierne diery" v oblasti šírenia informácií. Takým prípadom je Irak (160., -2), ktorý sa v tomto roku posunul k posledným miestam rebríčka.
RSF vo svojej správe pripomína, že ešte nikdy nebolo tak veľa krajín zaradených do skupiny, kde je situácia so slobodou tlače veľmi vážna.
Reportéri bez hraníc sa každý rok snažia vyjadriť stupeň slobody, ktorej sa tešia novinári, blogeri a médiá v 180 štátoch sveta. Základom tohto zisťovania je dotazník, ktorý RSF od roku 2002 predkladajú novinárom, vedcom, právnikom a ochrancom ľudských práv vo svete.