Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Za hlavnú príčinu rozpadu strany označil Kozlík jej strnulosť.
Autor TASR
,aktualizované Žilina 11. januára (TASR) – Delegáti mimoriadneho snemu Ľudovej strany (ĽS) Hnutie za demokratické Slovensko (HZDS) dnes v Žiline rozhodli o dobrovoľnom zrušení strany bez likvidácie a vzniku novej strany - Strany demokratického Slovenska (SDS). Na tlačovej konferencii o tom po mimoriadnom sneme informoval Sergej Kozlík, ktorý doteraz viedol politické grémium ĽS-HZDS.
Za hlavnú príčinu rozpadu strany označil Kozlík jej strnulosť. "Nedokázala pohnúť vrcholnou štruktúrou, robiť sebareflexiu po voľbách. Sebareflexia je výmena lídrov po voľbách, ktoré neprivedú stranu do parlamentu alebo do vlády. Strana ustrnula, stratila dynamiku a padla," povedal Kozlík.
ĽS-HZDS má dnes podľa neho väčšie záväzky ako pohľadávky. "Zhruba 200.000 eur tvoria záväzky a pohľadávky zhruba 10.000 eur. To je aj dôvod, prečo strana vstupuje do rozhodnutia o zrušení bez likvidácie. Pretože majetok a pohľadávky nestačia na uspokojenie pohľadávok a záväzkov," povedal Kozlík.
Doplnil, že na mimoriadnom sneme sa zúčastnilo 165 z 200 delegátov. "Diskusia bola miestami emotívna, ale prevládal pokoj, istá rozvaha v posudzovaní stavu strany. Dominoval názor, že strana splnila základné politické ciele, s ktorými v roku 1991 vznikala. Hlavný politický cieľ HZDS a potom ĽS-HZDS bol najskôr dosiahnuť status samostatného zvrchovaného štátu. Neskôr, v 90., ukotviť tento štát ako stabilný zvrchovaný štát, čo myslím, že sa podarilo," skonštatoval Kozlík.
Po roku 1998 strana podľa neho nedokázala vytvoriť určitú sebareflexiu. "Najmä na vrcholnej pozícii strany. Stanovy blokovali výraznejší pohyb v tomto smere. Takže sme dospeli do dnešného rozhodnutia, že ĽS-HZDS na mimoriadnom sneme rozhodla o takzvanom dobrovoľnom zrušení strany bez likvidácie. S tým, že sa urobia ďalšie kroky smerom k ministerstvu vnútra. Ale keďže je záujem mnohých členov a štruktúr pokračovať v politickej činnosti, rozhodli sme sa vyvolať dnes iniciatívu – vznik novej strany - Strany demokratického Slovenska," dodal Kozlík.
"Nechceme už ľútostiť. Chceme dnešným dňom odložiť históriu. Bola aj slávna, aj možno s chybami. Už chceme pozerať dopredu. A ísť ako strana, ktorá nezabúda. Som dlžný poďakovanie všetkým členom, lebo každý prispel istým dielom k dvadsaťročnej histórii strany. Ale na druhej strane už ideme ďalej so skupinou, ktorá dnes podpisovala hárky o súhlase s novou stranou a tí pôjdu do archívu ako zakladajúci iniciátori novej strany," uzatvoril Kozlík.
Ustanovujúci snem HZDS sa konal 22. júna 1991 v Banskej Bystrici. Delegáti rozhodli, že HZDS nebude mať formálne znaky politickej strany, ale hnutia. Po schválení stanov a programu potvrdili voľbou na poste predsedu Vladimíra Mečiara, podpredsedami sa stali Milan Kňažko, Michal Kováč a Augustín Marián Húska.
Hnutie za demokratické Slovensko (HZDS) zohralo v histórii Slovenskej republiky kľúčovú úlohu, dokázalo postaviť na nohy samostatnú republiku, vytvoriť a udržať jej novú menu. "Politicky v skutočnosti vyhaslo možno už pred desiatimi - dvanástimi rokmi, teraz to už len formálne zavŕšili. Ale zoberte si, že traja z ôsmich aktuálnych županov v minulosti pôsobili v HZDS. Podpredsedom tohto hnutia, vo svojej dobe veľmi úspešným, bol súčasný prezidentský kandidát Milan Kňažko, blízko k tomuto hnutiu mali aj ďalší dvaja prezidentskí kandidáti, Milan Melník a Viliam Fischer," komentoval pre TASR dnešný definitívny zánik ĽS-HZDS politológ Rastislav Tóth.
"Hnutie za demokratické Slovensko napravilo chyby Verejnosti proti násiliu, z ktorej vzniklo. Dokázali veľmi rýchlo formulovať svoje predstavy o samospráve Slovenska a získať obrovskú podporu voličov," opisuje začiatky HZDS Tóth. Za najväčšiu zásluhu strany považuje pokojné osamostatnenie Slovenska a etablovanie novej meny. "Vydržala až do príchodu eura," pripomenul.
Obdobie rokov 1994 - 1998 však podľa neho prinieslo HZDS aj rastúce problémy. "Na každú úspešnú novú stranu sa lepí obrovské množstvo parazitov. Toto Vladimír Mečiar nezvládol. Bol to prvý krok k pádu dolu," spomína Tóth.
Dodáva, že v tom čase mal charizmatický líder HZDS obrovskú popularitu, bez problémov napĺňal športové haly. Na druhej strane však HZDS postupne izoloval od väčšiny potenciálnych politických partnerov. "Posledné obdobie vhodné na zásadnú rekonštrukciu HZDS bolo po voľbách v roku 1998, kedy hnutie síce voľby vyhralo, nemalo však s kým zostaviť vládu," konštatuje Tóth. Dodáva, že každý podpredseda, ktorý odišiel z HZDS, po svojom odchode presne vedel, aké zmeny hnutie potrebovalo. "Ale kým boli v strane, nikto zmeny nerobil," poznamenal politológ.
Hoci sa hnutiu ešte raz podarilo dostať do vlády, spolu so Smerom-SD a SNS v rokoch 2006 až 2010, podľa Tótha bola táto skutočnosť skôr náhodná a nič nemenila na postupnom úpadku strany.
Čo sa týka šancí pre nový subjekt, ktorý vznikol na dnešnom poslednom sneme HZDS, je podľa Tótha otázne, nakoľko dokážu bývalí politici HZDS presvedčiť elektorát o tom, že budú dôveryhodne zastupovať jeho záujmy. "Či dokážu títo ľudia vytvoriť novú, životaschopnú stranu. Ale priestor pre protestnú stranu na Slovensku určite je," uzavrel Tóth.
Za hlavnú príčinu rozpadu strany označil Kozlík jej strnulosť. "Nedokázala pohnúť vrcholnou štruktúrou, robiť sebareflexiu po voľbách. Sebareflexia je výmena lídrov po voľbách, ktoré neprivedú stranu do parlamentu alebo do vlády. Strana ustrnula, stratila dynamiku a padla," povedal Kozlík.
ĽS-HZDS má dnes podľa neho väčšie záväzky ako pohľadávky. "Zhruba 200.000 eur tvoria záväzky a pohľadávky zhruba 10.000 eur. To je aj dôvod, prečo strana vstupuje do rozhodnutia o zrušení bez likvidácie. Pretože majetok a pohľadávky nestačia na uspokojenie pohľadávok a záväzkov," povedal Kozlík.
Doplnil, že na mimoriadnom sneme sa zúčastnilo 165 z 200 delegátov. "Diskusia bola miestami emotívna, ale prevládal pokoj, istá rozvaha v posudzovaní stavu strany. Dominoval názor, že strana splnila základné politické ciele, s ktorými v roku 1991 vznikala. Hlavný politický cieľ HZDS a potom ĽS-HZDS bol najskôr dosiahnuť status samostatného zvrchovaného štátu. Neskôr, v 90., ukotviť tento štát ako stabilný zvrchovaný štát, čo myslím, že sa podarilo," skonštatoval Kozlík.
Po roku 1998 strana podľa neho nedokázala vytvoriť určitú sebareflexiu. "Najmä na vrcholnej pozícii strany. Stanovy blokovali výraznejší pohyb v tomto smere. Takže sme dospeli do dnešného rozhodnutia, že ĽS-HZDS na mimoriadnom sneme rozhodla o takzvanom dobrovoľnom zrušení strany bez likvidácie. S tým, že sa urobia ďalšie kroky smerom k ministerstvu vnútra. Ale keďže je záujem mnohých členov a štruktúr pokračovať v politickej činnosti, rozhodli sme sa vyvolať dnes iniciatívu – vznik novej strany - Strany demokratického Slovenska," dodal Kozlík.
"Nechceme už ľútostiť. Chceme dnešným dňom odložiť históriu. Bola aj slávna, aj možno s chybami. Už chceme pozerať dopredu. A ísť ako strana, ktorá nezabúda. Som dlžný poďakovanie všetkým členom, lebo každý prispel istým dielom k dvadsaťročnej histórii strany. Ale na druhej strane už ideme ďalej so skupinou, ktorá dnes podpisovala hárky o súhlase s novou stranou a tí pôjdu do archívu ako zakladajúci iniciátori novej strany," uzatvoril Kozlík.
Ustanovujúci snem HZDS sa konal 22. júna 1991 v Banskej Bystrici. Delegáti rozhodli, že HZDS nebude mať formálne znaky politickej strany, ale hnutia. Po schválení stanov a programu potvrdili voľbou na poste predsedu Vladimíra Mečiara, podpredsedami sa stali Milan Kňažko, Michal Kováč a Augustín Marián Húska.
V HZDS boli súčasní prezidentskí kandidáti, aj predsedovia VÚC
Hnutie za demokratické Slovensko (HZDS) zohralo v histórii Slovenskej republiky kľúčovú úlohu, dokázalo postaviť na nohy samostatnú republiku, vytvoriť a udržať jej novú menu. "Politicky v skutočnosti vyhaslo možno už pred desiatimi - dvanástimi rokmi, teraz to už len formálne zavŕšili. Ale zoberte si, že traja z ôsmich aktuálnych županov v minulosti pôsobili v HZDS. Podpredsedom tohto hnutia, vo svojej dobe veľmi úspešným, bol súčasný prezidentský kandidát Milan Kňažko, blízko k tomuto hnutiu mali aj ďalší dvaja prezidentskí kandidáti, Milan Melník a Viliam Fischer," komentoval pre TASR dnešný definitívny zánik ĽS-HZDS politológ Rastislav Tóth.
"Hnutie za demokratické Slovensko napravilo chyby Verejnosti proti násiliu, z ktorej vzniklo. Dokázali veľmi rýchlo formulovať svoje predstavy o samospráve Slovenska a získať obrovskú podporu voličov," opisuje začiatky HZDS Tóth. Za najväčšiu zásluhu strany považuje pokojné osamostatnenie Slovenska a etablovanie novej meny. "Vydržala až do príchodu eura," pripomenul.
Obdobie rokov 1994 - 1998 však podľa neho prinieslo HZDS aj rastúce problémy. "Na každú úspešnú novú stranu sa lepí obrovské množstvo parazitov. Toto Vladimír Mečiar nezvládol. Bol to prvý krok k pádu dolu," spomína Tóth.
Dodáva, že v tom čase mal charizmatický líder HZDS obrovskú popularitu, bez problémov napĺňal športové haly. Na druhej strane však HZDS postupne izoloval od väčšiny potenciálnych politických partnerov. "Posledné obdobie vhodné na zásadnú rekonštrukciu HZDS bolo po voľbách v roku 1998, kedy hnutie síce voľby vyhralo, nemalo však s kým zostaviť vládu," konštatuje Tóth. Dodáva, že každý podpredseda, ktorý odišiel z HZDS, po svojom odchode presne vedel, aké zmeny hnutie potrebovalo. "Ale kým boli v strane, nikto zmeny nerobil," poznamenal politológ.
Hoci sa hnutiu ešte raz podarilo dostať do vlády, spolu so Smerom-SD a SNS v rokoch 2006 až 2010, podľa Tótha bola táto skutočnosť skôr náhodná a nič nemenila na postupnom úpadku strany.
Čo sa týka šancí pre nový subjekt, ktorý vznikol na dnešnom poslednom sneme HZDS, je podľa Tótha otázne, nakoľko dokážu bývalí politici HZDS presvedčiť elektorát o tom, že budú dôveryhodne zastupovať jeho záujmy. "Či dokážu títo ľudia vytvoriť novú, životaschopnú stranu. Ale priestor pre protestnú stranu na Slovensku určite je," uzavrel Tóth.
