Bratislava 1. októbra (TASR) - Mimovládne organizácie žiadajú zastavenie lovu vlkov a nulovú kvótu pre jeho lov v nastávajúcej poľovnej sezóne. V utorok adresovalo 28 mimovládnych organizácií výzvu ministerke pôdohospodárstva Gabriele Matečnej (SNS) a ministrovi životného prostredia Lászlóovi Sólymosovi (Most-Híd). Urobili tak aj v súvislosti s africkým morom ošípaných (AMO) u diviakov.

"Zastavenie lovu vlkov a zavedenie ich úplnej a dôslednej ochrany na celom území Slovenska zvýši pozitívny vplyv vlkov na zdravotný stav diviakov a jeleňov, prirodzeným spôsobom prispeje k likvidácii prírodných ohnísk moru v populácií diviakov a tiež k predchádzaniu hospodárskych škôd," argumentujú mimovládne organizácie. Navrhujú zaradiť vlka medzi celoročne chránené zvieratá.



Práve vlky podľa nich môžu pomôcť pri skorom zlikvidovaní chorých a uhynutých diviakov v súvislosti s AMO. Vysvetlili, že lovia najmä mláďatá, chorú a oslabenú zver, zároveň likvidujú aj uhynutú zver. "Dokážu tak účinne tlmiť a brániť šíreniu nákazy. Samy pritom aktívnym prenášačom ochorenia nie sú," skonštatovali.

Poukázali pritom aj na skúsenosti s klasickým morom ošípaných (KMO). Vo väčšine prípadov podľa ich slov na Slovensku prepukol najmä v oblastiach, v ktorých vlky trvalo nežijú. Dodali, že ohniská nákazy rýchlo zanikli a ochorenie sa nerozširovalo na zvyšku územia, kde vlky žijú.

Mimovládne organizácie zdôraznili, že vlk je na medzinárodnej úrovni chráneným živočíchom, napriek tomu je ho možné na Slovensku loviť. "Lov vlkov negatívne zasahuje do celej jeho populácie a môže ovplyvniť zloženie a následne i správanie vlčích svoriek, s vplyvom na spôsob lovu a výber potenciálnej koristi," doplnili s tým, že problémom aj nelegálny lov vlkov, ktorých je potrebné chrániť celoročne.

Zdôraznili tiež pozitívny vplyv vlka na diverzitu a produktivitu ekosystémov, zvlášť na vegetáciu a obnovu lesa. Škody, ktoré spôsobujú vlky lovom, sú podľa ich slov zanedbateľné v porovnaní so škodami, ktoré spôsobujú kopytníky v lesnom hospodárstve a poľnohospodárstve.