Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Pondelok 24. február 2025Meniny má Matej
< sekcia Slovensko

Minister Lajčák sa rozhodol podať demisiu

Na archívnej snímke Miroslav Lajčák. Foto: TASR/Monika Hipmánová

Predseda vlády sa vyjadrí potom, ako mu bude tento návrh na demisiu doručený, informovala TASR premiérova hovorkyňa Patrícia Macíková.

Bratislava 29. novembra (TASR) - Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Miroslav Lajčák (nom. Smer-SD) sa v nadväznosti na štvrtkové prijatie uznesenia NR SR o Globálnom pakte OSN o migrácii rozhodol podať demisiu. TASR o tom informoval hovorca Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVaEZ) SR Boris Gandel.

"Detaily k tomuto kroku zverejníme po jeho rozhovore s predsedom vlády SR Petrom Pellegrinim a prezidentom SR Andrejom Kiskom," dodal hovorca.



Predseda vlády SR Peter Pellegrini (Smer-SD) zatiaľ informáciu komentovať nechce. "Predseda vlády sa vyjadrí potom, ako mu bude tento návrh na demisiu doručený," informovala TASR premiérova hovorkyňa Patrícia Macíková.

Chronologický prehľad doterajších ministrov zahraničných vecí SR


Milan Kňažko – Hnutie za demokratické Slovensko (HZDS)

1. január 1993 - 21. marec 1993

Bol prvým ministrom zahraničných vecí samostatnej Slovenskej republiky vo vláde Vladimíra Mečiara. Pre nezhody s ním ho Mečiar navrhol odvolať, vtedajší prezident Michal Kováč pôvodne nesúhlasil.



Jozef Moravčík – HZDS

22. marec 1993 - 14. marec 1994

Stal sa ministrom vlády Vladimíra Mečiara, aj on sa s ním dostal do sporu a po páde Mečiarovej vlády sa stal premiérom až do predčasných volieb 30. septembra a 1. októbra 1994.



Eduard Kukan – Demokratická únia (DÚ)

16. marec 1994 - 13. december 1994

Bol ministrom vo vláde Jozefa Moravčíka, ktorá po predčasných voľbách skončila.



Juraj Schenk – HZDS

13. december 1994 - 26. august 1996

Bol šéfom diplomacie v tretej Mečiarovej vláde. Požiadal o odchod z funkcie zo zdravotných dôvodov.



Pavol Hamžík – HZDS

27. august 1996 - 26. máj 1997

Juraja Schenka vystriedal na čele diplomat Pavol Hamžík. Z vlády odišiel po tzv. zmarenom referende.



Zdenka Kramplová – HZDS

11. jún 1997 - 30. september 1998

Po Hamžíkovom odchode sa stala v poradí treťou ministerkou zahraničných vecí tretej Mečiarovej vlády. Po voľbách 25. a 26. septembra 1998 podala demisiu.



Jozef Kalman Združenie robotníkov Slovenska (ZRS)

1. október 1998 - 29. október 1998 (podpredseda vlády SR poverený riadením MZV SR)

Bol dočasne poverený vedením rezortu v období, keď po voľbách 25. a 26. septembra dosluhovala vláda Vladimíra Mečiara a novú vládu zostavoval Mikuláš Dzurinda.



Eduard Kukan – Slovenská demokratická koalícia (SDK)

30. október 1998 - 16. október 2002

Dnešný europoslanec bol ministrom zahraničných vecí v prvej vláde Mikuláša Dzurindu.



Eduard Kukan – Slovenská demokatická a kresťanská únia (SDKÚ-DS)

15. október 2002 - 4. júl 2006

Kukan bol počas celého volebného obdobia ministrom aj v druhom kabinete Mikuláša Dzurindu.



Ján Kubiš, nominant strany Smer - sociálna demokracia

4. júl 2006 - 26. január 2009

Kariérny diplomat viedol ministerstvo zahraničných vecí v prvej vláde Roberta Fica. Post opustil, aby mohol vykonávať funkciu výkonného tajomníka Európskej hospodárskej komisie OSN.



Miroslav Lajčák – nominant Smer-SD

27. január 2009 - 8. júl 2010

Skúsený kariérny diplomat vystriedal Kubiša v prvej Ficovej vláde.



Mikuláš Dzurinda – SDKÚ-DS

9. júl 2010 - 4. apríl 2012

Dvojnásobný expremiér Dzurinda bol ministrom zahraničných vecí v kabinete Ivety Radičovej.



Miroslav Lajčák – nominant Smer-SD

4. apríl 2012 - 23. marec 2016

Miroslav Lajčák sa po voľbách v marci 2012 a víťazstve Roberta Fica vrátil na svoj post.



Miroslav Lajčák – nominant Smer-SD

Od 23. marca 2016

Aj po ostatných marcových voľbách v roku 2016 zostal vo funkcii Miroslav Lajčák.



Zdroj: mzv.sk

M. Šutaj Eštok: Trump chce spraviť veľkou Ameriku a nie Európu

Minister pripomenul, že pri ochrane našich pracovných miest a slovenských národnoštátnych záujmov nemusíme ostať sami, pretože sme členmi EÚ, ktorá je stále ekonomicky silným zoskupením.

- Americký prezident Donald Trump uviedol, že už tento alebo na budúci týždeň by sa mohol stretnúť s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.

- Vo väčšine okresov v Košickom a Prešovskom kraji platia výstrahy Vo väčšine okresov v Košickom a Prešovskom kraji platia výstrahy prvého stupňa pred poľadovicou. Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) o tom informoval na webe.

- Vo veku 88 rokov zomrela americká R&B speváčka Roberta Flacková, držiteľka ceny Grammy za cover verziu piesne "Killing Me Softly with His Song", oznámili jej zástupcovia.

- Vatikán informoval, že zdravotný stav pápeža Františka sa mierne zlepšil, už viac netrpí astmatickými záchvatmi a čiastočne sa vrátil aj k svojim pracovným povinnostiam.

- Severské a pobaltské krajiny sa tri roky od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu zaviazali zvýšiť vojenskú pomoc Kyjevu vrátane výcviku, zbraní a investícií do ukrajinského obranného priemyslu.

- Európska komisia (EK) ponúkla Ukrajine nový balík podpory, ktorý má zabezpečiť jej energetický systém a umožniť plnú integráciu do európskeho trhu s energiou.

- Slovensko je na čele rebríčka Byrokratický index 2024, ktorý porovnáva krajiny Vyšehradskej štvorky (V4), Gruzínsko a Ukrajinu.

- Cena zlata naďalej láme rekordy. Podporujú ju obavy týkajúce sa obchodnej politiky USA a nárast geopolitickej neistoty.

- Valné zhromaždenie OSN (VZ OSN) pri príležitosti tretieho výročia ruskej invázie na Ukrajinu prijalo rezolúciu predloženú Kyjevom a európskymi štátmi, ktorá vyzýva na okamžité stiahnutie ruských síl z Ukrajiny a potvrdzuje jej územnú celistvosť.

- Dosiahnutie mieru na Ukrajine zostáva prvoradým cieľom, ale tento mier musí byť spravodlivý, vyjadrila sa Veronika Remišová.

- Poľský prezident Andrzej Duda na zasadnutí Národnej bezpečnostnej rady (RBN) vyhlásil, že neexistujú žiadne plány na obmedzenie americkej vojenskej prítomnosti v Poľsku.

- Irak má 46,1 milióna obyvateľov. Vyplýva to z výsledkov sčítania ľudu, ktoré tam prebiehalo v novembri 2024, a to prvýkrát po takmer 40 rokoch.

- Šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová verí, že lídri členských štátov sa zhodnú na novom balíku vojenskej pomoci pre Ukrajinu, o ktorom sa bude rokovať na nadchádzajúcom mimoriadnom zasadnutí Európskej rady.

- Mimovládna organizácia Reportéri bez hraníc (RSF) oznámila, že podala na Medzinárodný trestný súd (ICC) novú žalobu proti Rusku pre zatknutie a deportáciu 19 ukrajinských novinárov.

- Horskí záchranári v Nízkych Tatrách pomáhali v pondelok na rázcestí Pod Krúpovou hoľou uviaznutému 35-ročnému českému turistovi. Informovala o tom Horská záchranná služba (HZS) na svojej webovej stránke.

- Šéf nemeckého konzervatívneho bloku CDU/CSU a kandidát na post spolkového kancelára Friedrich Merz v pondelok vyhlásil, že zabezpečí, aby izraelský premiér Benjamin Netanjahu "mohol prísť na návštevu" do Nemecka.

- Členstvo Ukrajiny v Európskej únii je európskou záležitosťou, pričom bez rozhodnutia Maďarov Ukrajina do Únie nevstúpi.

- Šesť slovenských študentov sa minulý týždeň zúčastnilo na treťom ročníku simulácie rokovaní Európskej rady a Rady Európskej únie (#ConSIMium).

- Polícia v Sabinove vyšetruje trestný čin nebezpečného vyhrážania, ktorého sa mal dopustiť 29-ročný muž. V sobotu (22. 2.) zavolal na linku 158 a oznámil, že ak nezasiahne policajná hliadka, zabije prvého človeka, ktorého stretne.

- Na zasadnutí mestského zastupiteľstva (MsZ) vo Zvolene hovorili v pondelok poslanci o znečistení mesta čiernymi mastnými sadzami.