Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Šéf slovenskej diplomacie sa neobáva ani toho, že Európska únia bude Turecku zľavovať iba z dôvodu, že ho potrebuje pri zastavení migračnej vlny do Európy.
Autor TASR
Bratislava 3. januára (TASR) – Nedávne odblokovanie prístupového procesu s Tureckom zo strany Európskej únie považuje šéf slovenskej diplomacie Miroslav Lajčák za správny krok, a to napriek tomu, že sa udial v kontexte migračnej krízy, a nie európskej integrácie Ankary. Ako poznamenal v rozhovore pre TASR, nie je fér, ak sa s nejakou krajinou začnú rokovania, ktoré sa potom z politických dôvodov dlhodobo blokujú.
"Aj keď to bolo založené na tom, že Turecko neplnilo niektoré svoje záväzky, ale ak chceme, aby sa krajina menila, tak sa to robí prostredníctvom negociačného procesu. Európska únia má podstatne silnejší vplyv na dianie v krajine, keď sú jednotlivé kapitoly otvorené a potom hodnotí, do akej miery sa plnia," pripomenul s tým, že jeho blokovaním únia vygenerovala v Ankare antagonistický pocit, čím stratila vplyv na formovanie reformných procesov v Turecku.
Otvorenie prístupových kapitol je podľa neho príležitosť na to, aby EÚ videla, ako vážne to príslušná krajina myslí so svojím členstvom a prispôsobením svojho systému európskym štandardom.
Neobáva sa ani toho, že únia bude Turecku zľavovať iba z dôvodu, že ho potrebuje pri zastavení migračnej vlny do Európy. "Ten proces je merateľný a riadi sa jasnými kritériami. Rôzne skratky by boli na škodu Turecku aj Európskej únie. Slovensko si tým prešlo a vieme, čo to prináša. Keby sme si čokoľvek na tej ceste zľahčili a únia by privrela oči, tak dnes by sme na to doplácali my aj druhí," konštatoval Lajčák.
Európska únia otvorila 14. decembra po dvoch rokoch novú kapitolu číslo 17, ktorá sa zaoberá hospodárskou a menovou politikou. Únia od toho očakáva väčšiu spoluprácu Turecka pri riešení utečeneckej krízy a lepšiu ochranu jeho hraníc so Sýriou.
Turecko si podalo prihlášku o členstvo ešte v roku 1987. Status kandidátskej krajiny má od roku 1999, prístupové rokovania sa začali v roku 2005. Z celkových 35 kapitol má v súčasnosti otvorených 15, z nich sa mu podarilo uzatvoriť iba jednu. Ďalšie sú z rôznych dôvodov zablokované.
Európska komisia v každoročnom balíčku hodnotenia pokroku kandidátskych krajín na členstvo, ktorý zverejnila v novembri, Ankaru nešetrila. Upozorňovala najmä na obmedzovanie slobody prejavu a ohrozenie nezávislosti súdnictva v krajine.
"Aj keď to bolo založené na tom, že Turecko neplnilo niektoré svoje záväzky, ale ak chceme, aby sa krajina menila, tak sa to robí prostredníctvom negociačného procesu. Európska únia má podstatne silnejší vplyv na dianie v krajine, keď sú jednotlivé kapitoly otvorené a potom hodnotí, do akej miery sa plnia," pripomenul s tým, že jeho blokovaním únia vygenerovala v Ankare antagonistický pocit, čím stratila vplyv na formovanie reformných procesov v Turecku.
Otvorenie prístupových kapitol je podľa neho príležitosť na to, aby EÚ videla, ako vážne to príslušná krajina myslí so svojím členstvom a prispôsobením svojho systému európskym štandardom.
Neobáva sa ani toho, že únia bude Turecku zľavovať iba z dôvodu, že ho potrebuje pri zastavení migračnej vlny do Európy. "Ten proces je merateľný a riadi sa jasnými kritériami. Rôzne skratky by boli na škodu Turecku aj Európskej únie. Slovensko si tým prešlo a vieme, čo to prináša. Keby sme si čokoľvek na tej ceste zľahčili a únia by privrela oči, tak dnes by sme na to doplácali my aj druhí," konštatoval Lajčák.
Európska únia otvorila 14. decembra po dvoch rokoch novú kapitolu číslo 17, ktorá sa zaoberá hospodárskou a menovou politikou. Únia od toho očakáva väčšiu spoluprácu Turecka pri riešení utečeneckej krízy a lepšiu ochranu jeho hraníc so Sýriou.
Turecko si podalo prihlášku o členstvo ešte v roku 1987. Status kandidátskej krajiny má od roku 1999, prístupové rokovania sa začali v roku 2005. Z celkových 35 kapitol má v súčasnosti otvorených 15, z nich sa mu podarilo uzatvoriť iba jednu. Ďalšie sú z rôznych dôvodov zablokované.
Európska komisia v každoročnom balíčku hodnotenia pokroku kandidátskych krajín na členstvo, ktorý zverejnila v novembri, Ankaru nešetrila. Upozorňovala najmä na obmedzovanie slobody prejavu a ohrozenie nezávislosti súdnictva v krajine.
