Zo skúmaných prípadov vyplynulo, že 91 percent usmrtených motocyklistov boli muži.
Autor TASR
Bratislava 21. júla (TASR) - Takmer každý tretí usmrtený motocyklista bol v čase dopravnej nehody pod vplyvom alkoholu. Zistili to odborníci Univerzity Komenského (UK) v Bratislave. Výskum Martina Janíka z Ústavu súdneho lekárstva a medicínskych expertíz Jesseniovej lekárskej fakulty UK sa zameral na analýzu 311 prípadov smrteľných nehôd motocyklistov za obdobie 20 rokov (1992–2012). TASR o tom informovala vedúca oddelenia vzťahov s verejnosťou UK Andrea Földváryová.
Zo skúmaných prípadov vyplynulo, že 91 percent usmrtených motocyklistov boli muži. Dve tretiny motocyklistov zomreli na mieste nehody, 54 percent nehôd tvorili zrážky s iným vozidlom, 28 percent zrážky so statickými objektmi, ako sú stromy, stĺpy či zvodidlá a 18 percent nehôd predstavoval pád motocyklistu. Až 91 usmrtených motocyklistov (29 percent) bolo v čase dopravnej nehody pod vplyvom alkoholu. "Najčastejšie poranenými vnútornými orgánmi boli mozog a pľúca," uviedol Janík s tým, že najčastejšou príčinou smrti (137 prípadov) bola kraniotrauma, teda poranenie skeletu lebky a mozgu.
Ďalej informoval, že na európskych cestách ročne zahynie približne 6000 motocyklistov, na Slovensku asi 25 až 30. "Medzi základné rizikové faktory nehodovosti patria vek - spravidla ide o mladého motocyklistu, ďalej pohlavie - jednoznačne dominuje muž, ale aj jazda pod vplyvom alkoholu či nárazová rýchlosť," uviedol Janík. Pri náraze tela motocyklistu rýchlosťou 10 - 12 km/h do pevného, nepohybujúceho sa objektu možno podľa neho očakávať vznik ľahkých zranení. Dvojnásobná rýchlosť je však už prahom smrteľných poranení. "Náraz pri rýchlosti 80 - 90 km/h spôsobuje motocyklistovi zranenia prakticky nezlučiteľné so životom," konštatoval Janík.
Zo skúmaných prípadov vyplynulo, že 91 percent usmrtených motocyklistov boli muži. Dve tretiny motocyklistov zomreli na mieste nehody, 54 percent nehôd tvorili zrážky s iným vozidlom, 28 percent zrážky so statickými objektmi, ako sú stromy, stĺpy či zvodidlá a 18 percent nehôd predstavoval pád motocyklistu. Až 91 usmrtených motocyklistov (29 percent) bolo v čase dopravnej nehody pod vplyvom alkoholu. "Najčastejšie poranenými vnútornými orgánmi boli mozog a pľúca," uviedol Janík s tým, že najčastejšou príčinou smrti (137 prípadov) bola kraniotrauma, teda poranenie skeletu lebky a mozgu.
Ďalej informoval, že na európskych cestách ročne zahynie približne 6000 motocyklistov, na Slovensku asi 25 až 30. "Medzi základné rizikové faktory nehodovosti patria vek - spravidla ide o mladého motocyklistu, ďalej pohlavie - jednoznačne dominuje muž, ale aj jazda pod vplyvom alkoholu či nárazová rýchlosť," uviedol Janík. Pri náraze tela motocyklistu rýchlosťou 10 - 12 km/h do pevného, nepohybujúceho sa objektu možno podľa neho očakávať vznik ľahkých zranení. Dvojnásobná rýchlosť je však už prahom smrteľných poranení. "Náraz pri rýchlosti 80 - 90 km/h spôsobuje motocyklistovi zranenia prakticky nezlučiteľné so životom," konštatoval Janík.