Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Veľmi starým zvykom bolo chodenie včas ráno do potoka po vodu, v ktorej sa domáci symbolicky umyli, aby si zabezpečili zdravie pre celú rodinu.
Autor TASR
Bratislava 25. decembra (TASR) – Prvý sviatok vianočný, nazývaný Božie narodenie, bol vždy rodinným sviatkom. Veľmi starým zvykom bolo chodenie včas ráno do potoka po vodu, v ktorej sa domáci symbolicky umyli, aby si zabezpečili zdravie pre celú rodinu. Pre TASR to povedala etnologička Malokarpatského múzea v Pezinku Hana Sedláčková. "Na Božie narodenie sa ľudia aj ponáhľali z kostola domov, lebo kto prišiel domov ako prvý, mal byť aj s každou prácou hotový skôr než iní," priblížila.
V tento deň boli ľudia väčšinou doma. Podľa etnologičky navštevovali, ak tak, iba najbližších členov rodiny a aj to iba popoludní. Neriskovali možné škriepky, lebo tie by sa mohli opakovať po celý nasledujúci rok. "Obedovalo sa doma, menu bolo opäť slávnostné. Jedla sa mäsová polievka, pečené mäso, fašírky, zemiaky a uhorka. Neskôr sa smažili rezne a k nim sa podával zemiakový šalát," podotkla Sedláčková.
Gazdiné mohli zo stola odložiť misky s jedlami, s ktorými sa nesmelo od štedrej večere hýbať, až na Druhý sviatok vianočný. Izba sa taktiež mohla pozametať a upratať. Atmosféra bola počas tohto sviatku uvoľnená, rodiny a známi sa navštevovali. V Pezinku si podľa etnologičky zvykli vinšovať starým vinšom "Vinšujem vám tieto slávne sviatky, Krista Pána narodenie, čo si od Pána Boha žiadate - zdravie, šťastie, hojné Božské požehnanie, hojnosť vína, hojnosť chleba, dlhého života, stáleho pokoja, menších hriechov, väčšej radosti, po smrti kráľovstvo nebeské."
Dopoludnie Druhého sviatku vianočného bolo určené na návštevu kostola, kam v tento deň prišlo veľmi veľa ľudí, lebo sa svätilo víno. "To sa v tento deň pilo, aby ľudia predišli možným chorobám. Popoludní sa konali prvé zábavy od Kataríny, a to buď v krčme, alebo v dome, kde bývali priadky. Na západnom Slovensku chodili malí chlapci po tzv. štefanskej kolede," priblížila Sedláčková.
V malokarpatskom regióne nesmelo chýbať na Vianoce víno. V tomto období sa podľa riaditeľa Malokarpatského múzea v Pezinku Martina Hrubalu ponúkalo to najlepšie a najvzácnejšie, čo v gazdovstve bolo. "Na rozdiel od všedných dní či dokonca aj niektorých sviatkov, kedy sa najčastejšie pilo zriedené s vodou, známe ako vodnár, si v rodine pokladali na Vianoce za samozrejmosť dopriať si to najlepšie víno," povedal.
Ako podotkla, také sa okrem Vianoc konzumovalo iba na svadbe či krstinách. Víno sa pilo aj počas štedrej večere, poďakovalo sa za dobrý ročník a vyprosovalo sa požehnanie za dostatok vína aj do budúceho roku. "Vysušené strapce hrozna sa ponúkali počas štedrej večere, kedy boli hrozienka už veľmi sladké. Tie slúžili aj ako ingrediencia do vianočného pečiva a deti nezriedka potajomky ujedávali sušené hrozienka samostatne," dodal Hrubala.
V tento deň boli ľudia väčšinou doma. Podľa etnologičky navštevovali, ak tak, iba najbližších členov rodiny a aj to iba popoludní. Neriskovali možné škriepky, lebo tie by sa mohli opakovať po celý nasledujúci rok. "Obedovalo sa doma, menu bolo opäť slávnostné. Jedla sa mäsová polievka, pečené mäso, fašírky, zemiaky a uhorka. Neskôr sa smažili rezne a k nim sa podával zemiakový šalát," podotkla Sedláčková.
Gazdiné mohli zo stola odložiť misky s jedlami, s ktorými sa nesmelo od štedrej večere hýbať, až na Druhý sviatok vianočný. Izba sa taktiež mohla pozametať a upratať. Atmosféra bola počas tohto sviatku uvoľnená, rodiny a známi sa navštevovali. V Pezinku si podľa etnologičky zvykli vinšovať starým vinšom "Vinšujem vám tieto slávne sviatky, Krista Pána narodenie, čo si od Pána Boha žiadate - zdravie, šťastie, hojné Božské požehnanie, hojnosť vína, hojnosť chleba, dlhého života, stáleho pokoja, menších hriechov, väčšej radosti, po smrti kráľovstvo nebeské."
Dopoludnie Druhého sviatku vianočného bolo určené na návštevu kostola, kam v tento deň prišlo veľmi veľa ľudí, lebo sa svätilo víno. "To sa v tento deň pilo, aby ľudia predišli možným chorobám. Popoludní sa konali prvé zábavy od Kataríny, a to buď v krčme, alebo v dome, kde bývali priadky. Na západnom Slovensku chodili malí chlapci po tzv. štefanskej kolede," priblížila Sedláčková.
V malokarpatskom regióne nesmelo chýbať na Vianoce víno. V tomto období sa podľa riaditeľa Malokarpatského múzea v Pezinku Martina Hrubalu ponúkalo to najlepšie a najvzácnejšie, čo v gazdovstve bolo. "Na rozdiel od všedných dní či dokonca aj niektorých sviatkov, kedy sa najčastejšie pilo zriedené s vodou, známe ako vodnár, si v rodine pokladali na Vianoce za samozrejmosť dopriať si to najlepšie víno," povedal.
Ako podotkla, také sa okrem Vianoc konzumovalo iba na svadbe či krstinách. Víno sa pilo aj počas štedrej večere, poďakovalo sa za dobrý ročník a vyprosovalo sa požehnanie za dostatok vína aj do budúceho roku. "Vysušené strapce hrozna sa ponúkali počas štedrej večere, kedy boli hrozienka už veľmi sladké. Tie slúžili aj ako ingrediencia do vianočného pečiva a deti nezriedka potajomky ujedávali sušené hrozienka samostatne," dodal Hrubala.
