Bratislava 25. marca (TASR) - Počas dnešného Veľkého piatka, keď si veriaci pripomínajú utrpenie a smrť Ježiša Krista na Golgote, sa v mnohých katolíckych kostoloch, v uliciach miest a obcí a na kalváriách konali krížové cesty. Modlitby a procesie veriacich sa uskutočnili napríklad na Kalvárskom vrchu v Bratislave, v Skalici, v Nitre, Prešove, Košiciach, na Hore Zvir neďaleko Litmanovej a mnohých iných miestach.

Ako konštatoval mladý cestovateľ, fotograf a autor cestovateľských blogov o slovenských kalváriách Miroslav Lisinovič, Slovensko je krížovými cestami priam posiate a na rozdiel od susedných štátov ich má omnoho viac. Nachádzajú sa v areáloch kostolov, nad mestami a obcami, ale aj na odľahlých miestach v prírode.

Lisinovič fotograficky zdokumentoval a prezentoval na svojom blogu 196 kalvárií, ale navštívil ich oveľa viac. Medzi najkrajšie, najväčšie a najhodnotnejšie patrí podľa neho kalvária nad Banskou Štiavnicou. Ide o barokové dielo jezuitského pátra Františka Pergera z polovice 18. storočia a pozostáva z 23 stavieb. Táto kalvária sa v súčasnosti podrobuje veľmi potrebnej a nákladnej obnove.

Originálna svojím spracovaním je kalvária nad Starým Smokovcom vo Vysokých Tatrách, ktorú vytvorili mladí umelci a jednotlivé zastavenia sú vyjadrené rôznymi formami. Táto kalvária je zároveň najvyššie položenou na Slovensku.

Kalvária na Slanickom ostrove je originálna tým, že návštevník sa na ňu dostane iba loďou. Bývalá obec Slanica aj tri zastavenia krížovej cesty sú totiž zatopené vodami Oravskej priehrady. Jednou z najodľahlejších kalvárií na Slovensku je pútnické miesto Mičova Jama pri Zborove nad Bystricou. Medzi zaujímavé kalvárie patrí podľa Lisinoviča aj kalvária v Prešove, v Partizánskom, v Žarnovici, v Rybanoch, v Hostí a iných miestach.

Z iniciatívy konkrétnych ľudí z farností a s finančnou podporou dobrovoľných darcov vznikajú v súčasnosti aj nové kalvárie s použitím moderných materiálov ako je betón, sklo, oceľ, alebo z klasického dreva v netradičnom spracovaní.

Kristov kríž priniesli veriaci na kalváriu v Trnave

K tradícii Veľkého piatka v Trnave patrí už takmer štvrťstoročie putovanie katolíckych veriacich s krížom, symbolom Kristovho utrpenia. Aj dnes sa stretli na Via Crucis Tirnaviensis – Nesení kríža mlčky mestom desiatky Trnavčanov, aby spolu putovali na kalváriu. Z jednotlivých častí mesta – Kopánky, Družby, Prednádražia Tulipánu skupiny priniesli kríže, ktoré v centre na Trojičnom námestí spojili do jedného. V jeho nesení sa potom striedali.

Cieľ ich putovania - trnavská kalvária - sa nachádza na zaniknutom Starom cintoríne a na rozdiel od zažitého zvyku nestúpa do kopca, ale je na rovine. Má spolu 14 zastavení od architekta Jozefa Kadleca, ktoré končia pri sochách Ukrižovaného Krista, Panny Márie, Jána Evanjelistu a dvoch lotrov. Toto súsošie je zaradené do zoznamu národných kultúrnych pamiatok. Kalvária je datovaná z roku 1901, pričom symbolicky nahradila prvú krížovú cestu z roku 1639, ktorá bola prvou postavenou na území Uhorska. Mala sedem zastavení v podobe stĺpov a kaplniek, lemujúcich cestu z Trnavy do neďalekej, mestu patriacej dediny Modranka. Zanikla v 19. storočí. Po nej postavili ešte jednu v roku 1732, takže v Trnave istý čas existovali netradične dve kalvárie naraz. Aj táto však časom zanikla. Na dnešnej kalvárii bola osadená tiež pamätná tabuľa Blahoslavenej Zdenky Schelingovej, ktorá bola na Starom cintoríne pochovaná po svojej smrti v 50. rokoch.

Poklona krížu je starý jeruzalemský zvyk. V Jeruzaleme na Veľký piatok prechádzali všetci obyvatelia v hlbokom mlčaní pred krížom, skláňali sa pred ním a bozkávali ho. Z Jeruzalema sa uctievanie kríža rozšírilo do celého sveta. V Trnave sa tiché nesenie krížov obnovilo po Novembri 1989.

Pútnici v Nitre absolvovali pobožnosť krížovej cesty na Kalváriu

Stovky veriacich dnes absolvovali tradičnú pobožnosť krížovej cesty ulicami Nitry. Bohoslužba sa začala pred budovou Krajského súdu, odkiaľ sprievod s krížom putoval okolo väznice, nitrianskych úradov, Fakultnej nemocnice až pod vrch Kalvárie. Po skončení krížovej cesty na priestranstve pred miestnym farským kostolom predsedal nitriansky biskup Viliam Judák obradom Utrpenia a smrti Pána. Ich súčasťou bola liturgia slova vrátane pašií, poklona krížu a sväté prijímanie. „Na Veľký piatok sa neslávi svätá omša v našich katolíckych chrámoch, ale sú to obrady. Koná sa krížová cesta a obrady nám hovoria a vedú nás k tajomstvu Ježišovho kríža, na ktorom zomrel. Tomu sa klaniame a uctievame si ho,“ povedal Judák.

Krížovú cestu ulicami Nitry organizuje miestne biskupstvo spolu so všetkými rímskokatolíckymi farnosťami. Každoročne sa na nej stretávajú veriaci z nitrianskeho regiónu. Celé rodiny si spoločne pripomínajú krížovú cestu Ježiša Krista a jeho utrpenie na Golgote. Účastníci sprievodu modlitbami prosia Ježiša o požehnanie pre trpiacich a o odpustenie hriešnikom. Na Kalvárii nad mestom modlitbami tradične poďakujú Božiemu synovi za prinesenú obeť a vykúpenie všetkých hriešnikov. „Vrch Kalvárie býva obľúbeným miestom pútnikov a to nielen v pôstnom období. Najmä v dňoch Veľkého týždňa si tu veriaci pobožnosť krížovej cesty často robia i súkromne,“ povedal hovorca Biskupstva Nitra Miroslav Lyko.

V predvečer Veľkého piatka na Zelený štvrtok sa v Katedrále – Bazilike sv. Emeráma na Nitrianskom hrade uskutočnila svätá omša na pamiatku Pánovej večere, ktorú celebroval biskup Judák. Zúčastnilo sa na nej aj niekoľko asýrskych kresťanov, ktorí po udelení azylu bývajú v Nitre. Medzi koncelebrantmi bol aj katolícky kňaz z ich krajiny, otec Araam. Svojim rodákom sa v rámci homílie prihovoril v arabskom jazyku. Generálny vikár Peter Brodek počas slávenia Eucharistie, v rámci tradičného obradu, umyl jednému z irackých kresťanov nohy.