Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Pre TASR to uviedla hovorkyňa Ministerstva dopravy a výstavby (MDV) SR Karolína Ducká.
Autor TASR
Bratislava 13. apríla (TASR) - Diaľničné križovatky Triblavina a Blatné sa stavajú tak, aby sa v budúcnosti na ne mohli napojiť kolektory, ktoré by viedli popri diaľnici, ak to bude potrebné. Pre TASR to uviedla hovorkyňa Ministerstva dopravy a výstavby (MDV) SR Karolína Ducká. Práve po kolektoroch volajú aktivisti z občianskeho združenia (OZ) Triblavina, ktorí však žiadajú, aby boli vybudované pri plánovanom rozšírení diaľnice D1.
"Minister dopravy zriadil expertnú komisiu, ktorá jednoznačne a na základe všetkých opravných modelov odporučila výstavbu križovatky a diaľnice so štyrmi plnohodnotnými pruhmi bez kolektorov," tvrdí Ducká. Rezort dopravy trvá na tom, že zvolené riešenie je pre ľudí v okolí Bratislavy najlepšie, považuje ho za efektívne a opodstatnené z dopravných aj ekonomických dôvodov.
"Už sa stavia veľký obchvat Bratislavy a iba na vstupe do hlavného mesta od Senca a Pezinka prinesie obyvateľom štyri nové diaľničné križovatky. Ak do toho započítame aj vznikajúce križovatky Triblavina a Blatné, tak v tejto oblasti bude šesť nových diaľničných križovatiek, čo zabezpečí dostatok pripojení na zlepšenie dopravnej obsluhy tohto regiónu," podotkla hovorkyňa ministerstva dopravy. Rezort odmieta tvrdenia aktivistov, že križovatku Triblavina stavia štát, aby vyhovel spoločnosti Starland Holding. Tá totiž v dotknutej lokalite plánuje rozsiahly developersky projekt. Ministerstvo tvrdí, že pri rozhodovaní o plánovaní stavieb prijíma riešenia, ktoré sú opodstatnené z dopravných a ekonomických dôvodov. "Rozhodovací proces o plánovaní ciest je založený na verejnom záujme a na odborných a technických podkladoch, neovplyvňujú ho individuálne súkromné záujmy," podotkla Ducká s tým, že o križovatke Triblavina sa rozhodlo už za vlády Ivety Radičovej v roku 2011.
Aktivisti z OZ Triblavina tento týždeň vyhlásili, že križovatka Triblavina sa stavia bez kolektorov s cieľom napojiť na diaľnicu 300 hektárov doteraz bezcenných pozemkov firmy Starland. „Po napojení na diaľnicu z nich budú lukratívne pozemky," povedal predseda združenia Milan Grožaj. Starland podľa neho získa nielen na zhodnotení svojho majetku, ale predá ďalším spoločnostiam napojenie na niečo, čo sama nevybudovala. Ako podotkol, firma má od konkurenčných developerov v území vyberať takzvaný pripojovací poplatok za prístup ku križovatke.
Predseda predstavenstva Starland Holding Ronald Tahotný považuje tvrdenia OZ Triblavina za absurdné. Ich boj za kolektory nie je podľa jeho slov úprimný, pretože hája svoje vlastné záujmy v lokalite. OZ Triblavina má podľa neho úzke prepojenie na majiteľov pozemkov v lokalite Triblavinskej cesty a ak tie nebudú napojené na kolektory, tak stratia veľkú hodnotu. "Celý súboj, či má byť Triblavina s kolektormi alebo bez, je len o hodnote pozemkov, ktoré sú v okolí Triblavinskej cesty," skonštatoval. Celková hodnota dotknutých pozemkov má byť viac ako 100 miliónov eur.
Aktivisti majú podľa Tahotného hájiť záujmy developerov a investorov v danej lokalite. Všetky pozemky pod cestami, ktoré sa majú napájať následne na cestnú infraštruktúru, v rámci pozemkových úprav podľa jeho slov bezplatne odovzdali obciam. "Ak niekto tvrdí, že Starland niečo blokuje, tak je to klamstvo," podotkol.
"Minister dopravy zriadil expertnú komisiu, ktorá jednoznačne a na základe všetkých opravných modelov odporučila výstavbu križovatky a diaľnice so štyrmi plnohodnotnými pruhmi bez kolektorov," tvrdí Ducká. Rezort dopravy trvá na tom, že zvolené riešenie je pre ľudí v okolí Bratislavy najlepšie, považuje ho za efektívne a opodstatnené z dopravných aj ekonomických dôvodov.
"Už sa stavia veľký obchvat Bratislavy a iba na vstupe do hlavného mesta od Senca a Pezinka prinesie obyvateľom štyri nové diaľničné križovatky. Ak do toho započítame aj vznikajúce križovatky Triblavina a Blatné, tak v tejto oblasti bude šesť nových diaľničných križovatiek, čo zabezpečí dostatok pripojení na zlepšenie dopravnej obsluhy tohto regiónu," podotkla hovorkyňa ministerstva dopravy. Rezort odmieta tvrdenia aktivistov, že križovatku Triblavina stavia štát, aby vyhovel spoločnosti Starland Holding. Tá totiž v dotknutej lokalite plánuje rozsiahly developersky projekt. Ministerstvo tvrdí, že pri rozhodovaní o plánovaní stavieb prijíma riešenia, ktoré sú opodstatnené z dopravných a ekonomických dôvodov. "Rozhodovací proces o plánovaní ciest je založený na verejnom záujme a na odborných a technických podkladoch, neovplyvňujú ho individuálne súkromné záujmy," podotkla Ducká s tým, že o križovatke Triblavina sa rozhodlo už za vlády Ivety Radičovej v roku 2011.
Aktivisti z OZ Triblavina tento týždeň vyhlásili, že križovatka Triblavina sa stavia bez kolektorov s cieľom napojiť na diaľnicu 300 hektárov doteraz bezcenných pozemkov firmy Starland. „Po napojení na diaľnicu z nich budú lukratívne pozemky," povedal predseda združenia Milan Grožaj. Starland podľa neho získa nielen na zhodnotení svojho majetku, ale predá ďalším spoločnostiam napojenie na niečo, čo sama nevybudovala. Ako podotkol, firma má od konkurenčných developerov v území vyberať takzvaný pripojovací poplatok za prístup ku križovatke.
Predseda predstavenstva Starland Holding Ronald Tahotný považuje tvrdenia OZ Triblavina za absurdné. Ich boj za kolektory nie je podľa jeho slov úprimný, pretože hája svoje vlastné záujmy v lokalite. OZ Triblavina má podľa neho úzke prepojenie na majiteľov pozemkov v lokalite Triblavinskej cesty a ak tie nebudú napojené na kolektory, tak stratia veľkú hodnotu. "Celý súboj, či má byť Triblavina s kolektormi alebo bez, je len o hodnote pozemkov, ktoré sú v okolí Triblavinskej cesty," skonštatoval. Celková hodnota dotknutých pozemkov má byť viac ako 100 miliónov eur.
Aktivisti majú podľa Tahotného hájiť záujmy developerov a investorov v danej lokalite. Všetky pozemky pod cestami, ktoré sa majú napájať následne na cestnú infraštruktúru, v rámci pozemkových úprav podľa jeho slov bezplatne odovzdali obciam. "Ak niekto tvrdí, že Starland niečo blokuje, tak je to klamstvo," podotkol.
