Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Ústav v Leopoldove bol pôvodne protiturecká pevnosť z roku 1669, ktorá bola po strate vojenského významu v roku 1855 prebudovaná na väznicu.
Autor TASR
Bratislava 12. februára (TASR) - Na Slovensku je aktuálne 18 väzení - Ústavov na výkon trestu odňatia slobody a Ústavov na výkon väzby, medzi nimi aj jediná slovenská väzenská nemocnica v Trenčíne.
K najstarším väzenským zariadeniam na Slovensku patrí ústav Leopoldov a ústav Ilava.
"Ústav na výkon trestu odňatia slobody a Ústav na výkon väzby Leopoldov bol pôvodne protiturecká pevnosť z roku 1669, ktorá bola po strate vojenského významu v roku 1855 prebudovaná na väznicu. Tomuto účelu slúži bez prerušenia dodnes. Kapacita väznice bola v čase jej vzniku 1000 miest. Odpykávali si tam trest odňatia slobody muži odsúdení za najzávažnejšie trestné činy, neskôr i z politických dôvodov. V osemdesiatych rokoch 19. storočia zriadili v jej blízkosti tzv. Prechodný ústav, ktorý bol prvým väzenským zariadením typu „polootvorených dverí“ v Uhorsku. Existoval pod správou väznice do roku 1952, keď bol zrušený," uviedol pre TASR riaditeľ Kancelárie generálneho riaditeľa Zboru väzenskej a justičnej stráže (ZVJS) Adrián Baláž.
Ako ďalej dodal, v druhej polovici 20. storočia väznicu prestavovali a modernizovali. Pred rokom 1989 v nej bolo umiestnených cca 2600 odsúdených. "V roku 1990 vypukla v ústave vzbura väzňov, ktorej následkom bolo poškodenie alebo úplné zničenie časti objektov ústavu a o rok neskôr postihla ústav tragédia, keď pri úteku odsúdených bolo zavraždených päť príslušníkov ústavu," pripomenul Baláž.
Masakra v leopoldovskej väznici, považovanej za bývalého režimu za najprísnejšie väzenie s tvrdými podmienkami, sa odohrala 23. novembra 1991, keď sa skupina väzňov dohovorila na úteku. Boli to Ondrej Harvan (30), odsúdený predtým za vraždu na 23 rokov, Dalibor Bajger (20), odsúdený predtým na 11 rokov, Tibor Polgári (30) za vydieranie a lúpežné prepadnutie, odsúdený predtým na deväť rokov, Vladimír Duda (25), odsúdený predtým za krádeže na osem rokov, Miloš Uriga (22), odsúdený za lúpež na sedem rokov, Bartolomej Botoš (26), odsúdený predtým za násilnú trestnú činnosť na desať rokov, Václav Fedák (21), odsúdený predtým na štyri roky. Vyšetrovanie neskôr preukázalo, že útek plánovali od októbra a boli odhodlaní ujsť za každú cenu.
Troch príslušníkov väzenskej stráže zavraždil Polgári, ktorý sa už 20 mesiacov predtým, v marci 1990, 'zviditeľnil' pri spomínanej veľkej vzbure v Leopoldove. Táto vzbura v najťažšom väzení bývalého socialistického režimu sa začala 15. marca 1990.
V roku 1993 bolo zrušené pôvodné rozhodnutie SNR z roku 1990 o zániku ústavu. V súčasnosti je ústav profilovaný pre výkon väzby obvinených mužov a žien, ako aj pre výkon trestu odňatia slobody odsúdených mužov súdom zaradených v strednom a maximálnom stupni stráženia, vrátane odsúdených na doživotie. V ústave je systemizovaných 523 funkčných miest príslušníkov zboru a 65 zamestnancov zboru. Celková kapacita je 278 miest pre výkon väzby a 1140 miest pre výkon trestu odňatia slobody. Aktuálne je vo výkone väzby umiestnených 286 obvinených a vo výkone trestu odňatia slobody 1041 odsúdených.
Väzenie v Ilave zase bol pôvodný gotický hrad a neskôr kláštor, ktorý v roku 1856 prebudovali na celokrajinskú trestnicu pre väzňov s trestom odňatia slobody nad 10 rokov. V roku 1889 bolo rozhodnuté o rozšírení trestnice prístavbou novej budovy, takzvanej samoväzby. Dostavaná bola v roku 1896. "V tom čase bolo možné v ústave umiestniť až tisíc väzňov. Po vzniku Slovenského štátu (1939 – 1945) do priestorov ilavského ústavu premiestnili z Košíc (Komenského ul.) ústav pre chlapcov (nápravnovýchovné zariadenie pre dospievajúcu mládež), a taktiež tam bol zriadený koncentračný zaisťovací tábor pre odporcov vtedajšieho režimu, pre rasovo prenasledovaných, najmä Židov a Rómov", dodal Baláž.
V rokoch 1939 - 1950 bola v Ilave zriadená i ženská väznica. Do roku 1977 bola v Ilave aj väzenská nemocnica a do roku 1986 tiež oddelenie na výkon trestu odňatia slobody prestarnutých odsúdených, trvale chorých a pre invaliditu neschopných vykonávať akúkoľvek prácu.
"V súčasnosti je ústav profilovaný pre výkon väzby obvinených mužov a žien, ako aj pre výkon trestu odňatia slobody odsúdených mužov, súdom zaradených v strednom a maximálnom stupni stráženia, vrátane odsúdených na doživotie. V ústave je systemizovaných 325 funkčných miest príslušníkov zboru a 36 zamestnancov zboru. Celková kapacita je 178 miest pre výkon väzby a 680 miest pre výkon trestu odňatia slobody. Aktuálne je vo výkone väzby umiestnených 159 obvinených a vo výkone trestu odňatia slobody 598 odsúdených," povedal riaditeľ kancelárie generálneho riaditeľa ZVJS.
Najmladším, komplexne vybudovaným väzením, je Ústav na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou. Ústav dali do užívania v roku 1988 ako nápravnovýchovný ústav pre odsúdené ženy zaradené do I., II. a III. nápravnovýchovnej skupiny (v tom čase ekvivalent súčasného minimálneho, stredného a maximálneho stupňa stráženia)a pre mladistvé ženy so sídlom v Trnave. "Na území Slovenska po skončení II. svetovej vojny odsúdené ženy vykonávali trest odňatia slobody postupne na troch miestach, a to v Želiezovciach, v Bratislave-Petržalke a napokon v Bratislave-Mlynskej doline. Vo všetkých troch prípadoch sa výkon trestu odňatia slobody realizoval v nevyhovujúcich materiálno-technických a priestorových podmienkach," uviedol Baláž.
Správa Zboru nápravnej výchovy (v súčasnosti Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže) musela túto nepriaznivú situáciu riešiť. "Vláda Slovenskej socialistickej republiky v roku 1977 rozhodla o začiatku výstavby ústavu, ktorý mal nahradiť vtedajší Útvar Zboru nápravnej výchovy Bratislava-Mlynská dolina. Dnes patrí ústav do katastrálneho územia obce Hrnčiarovce nad Parnou. So stavebnými prácami sa začalo v októbri 1982 a celý komplex dokončili v júli 1988. S konečnými úpravami a zariaďovaním novovybudovaného Útvaru Zboru nápravnej výchovy v Trnave sa začalo v auguste 1988 a bolo dokončené v novembri toho roku. V súčasnosti je ústav profilovaný pre výkon trestu odňatia slobody odsúdených mužov súdom zaradených v minimálnom stupni. V ústave je systemizovaných 289 funkčných miest príslušníkov zboru a 44 zamestnancov zboru. Celková kapacita je 1443 miest pre výkon trestu odňatia slobody. Aktuálne je vo výkone trestu odňatia slobody umiestnených 1353 odsúdených," konštatoval Baláž.
V rámci celého zboru ZVJS je systemizovaných 4790 funkčných miest príslušníkov zboru a 718 zamestnancov zboru. Celková kapacita ústavov je 1782 miest pre výkon väzby a 9159 miest pre výkon trestu odňatia slobody. Aktuálne je vo výkone väzby umiestnených 1563 obvinených a vo výkone trestu odňatia slobody 8611 odsúdených.
K najstarším väzenským zariadeniam na Slovensku patrí ústav Leopoldov a ústav Ilava.
"Ústav na výkon trestu odňatia slobody a Ústav na výkon väzby Leopoldov bol pôvodne protiturecká pevnosť z roku 1669, ktorá bola po strate vojenského významu v roku 1855 prebudovaná na väznicu. Tomuto účelu slúži bez prerušenia dodnes. Kapacita väznice bola v čase jej vzniku 1000 miest. Odpykávali si tam trest odňatia slobody muži odsúdení za najzávažnejšie trestné činy, neskôr i z politických dôvodov. V osemdesiatych rokoch 19. storočia zriadili v jej blízkosti tzv. Prechodný ústav, ktorý bol prvým väzenským zariadením typu „polootvorených dverí“ v Uhorsku. Existoval pod správou väznice do roku 1952, keď bol zrušený," uviedol pre TASR riaditeľ Kancelárie generálneho riaditeľa Zboru väzenskej a justičnej stráže (ZVJS) Adrián Baláž.
Ako ďalej dodal, v druhej polovici 20. storočia väznicu prestavovali a modernizovali. Pred rokom 1989 v nej bolo umiestnených cca 2600 odsúdených. "V roku 1990 vypukla v ústave vzbura väzňov, ktorej následkom bolo poškodenie alebo úplné zničenie časti objektov ústavu a o rok neskôr postihla ústav tragédia, keď pri úteku odsúdených bolo zavraždených päť príslušníkov ústavu," pripomenul Baláž.
Masakra v leopoldovskej väznici, považovanej za bývalého režimu za najprísnejšie väzenie s tvrdými podmienkami, sa odohrala 23. novembra 1991, keď sa skupina väzňov dohovorila na úteku. Boli to Ondrej Harvan (30), odsúdený predtým za vraždu na 23 rokov, Dalibor Bajger (20), odsúdený predtým na 11 rokov, Tibor Polgári (30) za vydieranie a lúpežné prepadnutie, odsúdený predtým na deväť rokov, Vladimír Duda (25), odsúdený predtým za krádeže na osem rokov, Miloš Uriga (22), odsúdený za lúpež na sedem rokov, Bartolomej Botoš (26), odsúdený predtým za násilnú trestnú činnosť na desať rokov, Václav Fedák (21), odsúdený predtým na štyri roky. Vyšetrovanie neskôr preukázalo, že útek plánovali od októbra a boli odhodlaní ujsť za každú cenu.
Troch príslušníkov väzenskej stráže zavraždil Polgári, ktorý sa už 20 mesiacov predtým, v marci 1990, 'zviditeľnil' pri spomínanej veľkej vzbure v Leopoldove. Táto vzbura v najťažšom väzení bývalého socialistického režimu sa začala 15. marca 1990.
V roku 1993 bolo zrušené pôvodné rozhodnutie SNR z roku 1990 o zániku ústavu. V súčasnosti je ústav profilovaný pre výkon väzby obvinených mužov a žien, ako aj pre výkon trestu odňatia slobody odsúdených mužov súdom zaradených v strednom a maximálnom stupni stráženia, vrátane odsúdených na doživotie. V ústave je systemizovaných 523 funkčných miest príslušníkov zboru a 65 zamestnancov zboru. Celková kapacita je 278 miest pre výkon väzby a 1140 miest pre výkon trestu odňatia slobody. Aktuálne je vo výkone väzby umiestnených 286 obvinených a vo výkone trestu odňatia slobody 1041 odsúdených.
Väzenie v Ilave zase bol pôvodný gotický hrad a neskôr kláštor, ktorý v roku 1856 prebudovali na celokrajinskú trestnicu pre väzňov s trestom odňatia slobody nad 10 rokov. V roku 1889 bolo rozhodnuté o rozšírení trestnice prístavbou novej budovy, takzvanej samoväzby. Dostavaná bola v roku 1896. "V tom čase bolo možné v ústave umiestniť až tisíc väzňov. Po vzniku Slovenského štátu (1939 – 1945) do priestorov ilavského ústavu premiestnili z Košíc (Komenského ul.) ústav pre chlapcov (nápravnovýchovné zariadenie pre dospievajúcu mládež), a taktiež tam bol zriadený koncentračný zaisťovací tábor pre odporcov vtedajšieho režimu, pre rasovo prenasledovaných, najmä Židov a Rómov", dodal Baláž.
V rokoch 1939 - 1950 bola v Ilave zriadená i ženská väznica. Do roku 1977 bola v Ilave aj väzenská nemocnica a do roku 1986 tiež oddelenie na výkon trestu odňatia slobody prestarnutých odsúdených, trvale chorých a pre invaliditu neschopných vykonávať akúkoľvek prácu.
"V súčasnosti je ústav profilovaný pre výkon väzby obvinených mužov a žien, ako aj pre výkon trestu odňatia slobody odsúdených mužov, súdom zaradených v strednom a maximálnom stupni stráženia, vrátane odsúdených na doživotie. V ústave je systemizovaných 325 funkčných miest príslušníkov zboru a 36 zamestnancov zboru. Celková kapacita je 178 miest pre výkon väzby a 680 miest pre výkon trestu odňatia slobody. Aktuálne je vo výkone väzby umiestnených 159 obvinených a vo výkone trestu odňatia slobody 598 odsúdených," povedal riaditeľ kancelárie generálneho riaditeľa ZVJS.
Najmladším, komplexne vybudovaným väzením, je Ústav na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou. Ústav dali do užívania v roku 1988 ako nápravnovýchovný ústav pre odsúdené ženy zaradené do I., II. a III. nápravnovýchovnej skupiny (v tom čase ekvivalent súčasného minimálneho, stredného a maximálneho stupňa stráženia)a pre mladistvé ženy so sídlom v Trnave. "Na území Slovenska po skončení II. svetovej vojny odsúdené ženy vykonávali trest odňatia slobody postupne na troch miestach, a to v Želiezovciach, v Bratislave-Petržalke a napokon v Bratislave-Mlynskej doline. Vo všetkých troch prípadoch sa výkon trestu odňatia slobody realizoval v nevyhovujúcich materiálno-technických a priestorových podmienkach," uviedol Baláž.
Správa Zboru nápravnej výchovy (v súčasnosti Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže) musela túto nepriaznivú situáciu riešiť. "Vláda Slovenskej socialistickej republiky v roku 1977 rozhodla o začiatku výstavby ústavu, ktorý mal nahradiť vtedajší Útvar Zboru nápravnej výchovy Bratislava-Mlynská dolina. Dnes patrí ústav do katastrálneho územia obce Hrnčiarovce nad Parnou. So stavebnými prácami sa začalo v októbri 1982 a celý komplex dokončili v júli 1988. S konečnými úpravami a zariaďovaním novovybudovaného Útvaru Zboru nápravnej výchovy v Trnave sa začalo v auguste 1988 a bolo dokončené v novembri toho roku. V súčasnosti je ústav profilovaný pre výkon trestu odňatia slobody odsúdených mužov súdom zaradených v minimálnom stupni. V ústave je systemizovaných 289 funkčných miest príslušníkov zboru a 44 zamestnancov zboru. Celková kapacita je 1443 miest pre výkon trestu odňatia slobody. Aktuálne je vo výkone trestu odňatia slobody umiestnených 1353 odsúdených," konštatoval Baláž.
V rámci celého zboru ZVJS je systemizovaných 4790 funkčných miest príslušníkov zboru a 718 zamestnancov zboru. Celková kapacita ústavov je 1782 miest pre výkon väzby a 9159 miest pre výkon trestu odňatia slobody. Aktuálne je vo výkone väzby umiestnených 1563 obvinených a vo výkone trestu odňatia slobody 8611 odsúdených.
