Štyri percentá slovenských detí uviedlo, že niekto použil ich heslo, aby sa dostal k ich infomáciám na internete alebo im ukradlo identitu v zmysle, že sa na internete niekto cudzí vydával za nich.
Autor TASR
Bratislava 6. februára (TASR) - Najbežnejším problémom týkajúcim sa ochrany dát online je špionážny softvér a vírusy, hoci v porovnaní s dátami z roku 2010 tento problém nie je až taký významný. Vyplýva to z predbežných výsledkov výskumu európskej mládeže na internete EU Kids Online. TASR o tom informoval koordinátor projektu z Katolíckej univerzity v Ružomberku Pavel Izrael.
Poukázal na to, že zatiaľ čo relatívne málo (dve percentá slovenských a dve až päť percent európskych detí a mladých) uviedlo, že prišli o peniaze, pretože ich niekto na internete podviedol, väčším problémom sú nákupy prostredníctvom aplikácií. Štyri až desať percent opýtaných vo všetkých piatich doteraz analyzovaných krajinách uviedlo, že minulo príliš veľa peňazí nákupmi cez aplikácie (tzv. in-app purchase) alebo počas hrania online hier. Na Slovensku to boli štyri percentá detí a mladých.
Skúsenosť s tým, že si ich niekto lokalizoval, pretože stopoval ich mobilný telefón, uviedli tri percentá slovenských respondentov.
Z predbežných výsledkov výskumu, ktoré zahŕňajú päť európskych krajín, tiež vyplýva, že na Slovensku, rovnako ako v Nórsku, má osem percent detí a mladých skúsenosť so špionážnym softvérom alebo počítačovými vírusmi. Oveľa vyšší počet respondentov (21 percent) má túto skúsenosť v Českej republike (ČR).
Štyri percentá slovenských detí a mladých uviedlo, že niekto použil ich heslo, aby sa dostal k ich infomáciám na internete alebo im ukradlo identitu v zmysle, že sa na internete niekto cudzí vydával za nich. V doteraz analyzovaných krajinách sa počty detí, ktoré majú skúsenosť s týmto problémom, pohybovali v rozmedzí dve percentá (Taliansko) až deväť percent (ČR).
Šiestim percentám detí a mladých na Slovensku sa stalo, že niekto zneužil ich osobné informácie. Zo všetkých piatich krajín to vo výskume uviedli štyri percentá až sedem percent respondentov.
Výskum EU Kids Online sa uskutočil v rokoch 2017 a 2018. Predbežné výsledky výskumu analyzujú dáta z národne reprezentatívnej vzorky detí a mladých vo veku 9 až 17 rokov v piatich európskych krajinách: v Estónsku, Nórsku, Taliansku, Česku a na Slovensku. Výsledky zo všetkých 14 krajín, ktoré boli súčasťou výskumu, sa pripravujú. Dáta na Slovensku boli zbierané od apríla do júna 2018.
Poukázal na to, že zatiaľ čo relatívne málo (dve percentá slovenských a dve až päť percent európskych detí a mladých) uviedlo, že prišli o peniaze, pretože ich niekto na internete podviedol, väčším problémom sú nákupy prostredníctvom aplikácií. Štyri až desať percent opýtaných vo všetkých piatich doteraz analyzovaných krajinách uviedlo, že minulo príliš veľa peňazí nákupmi cez aplikácie (tzv. in-app purchase) alebo počas hrania online hier. Na Slovensku to boli štyri percentá detí a mladých.
Skúsenosť s tým, že si ich niekto lokalizoval, pretože stopoval ich mobilný telefón, uviedli tri percentá slovenských respondentov.
Z predbežných výsledkov výskumu, ktoré zahŕňajú päť európskych krajín, tiež vyplýva, že na Slovensku, rovnako ako v Nórsku, má osem percent detí a mladých skúsenosť so špionážnym softvérom alebo počítačovými vírusmi. Oveľa vyšší počet respondentov (21 percent) má túto skúsenosť v Českej republike (ČR).
Štyri percentá slovenských detí a mladých uviedlo, že niekto použil ich heslo, aby sa dostal k ich infomáciám na internete alebo im ukradlo identitu v zmysle, že sa na internete niekto cudzí vydával za nich. V doteraz analyzovaných krajinách sa počty detí, ktoré majú skúsenosť s týmto problémom, pohybovali v rozmedzí dve percentá (Taliansko) až deväť percent (ČR).
Šiestim percentám detí a mladých na Slovensku sa stalo, že niekto zneužil ich osobné informácie. Zo všetkých piatich krajín to vo výskume uviedli štyri percentá až sedem percent respondentov.
Výskum EU Kids Online sa uskutočil v rokoch 2017 a 2018. Predbežné výsledky výskumu analyzujú dáta z národne reprezentatívnej vzorky detí a mladých vo veku 9 až 17 rokov v piatich európskych krajinách: v Estónsku, Nórsku, Taliansku, Česku a na Slovensku. Výsledky zo všetkých 14 krajín, ktoré boli súčasťou výskumu, sa pripravujú. Dáta na Slovensku boli zbierané od apríla do júna 2018.