Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Poškodil predsedu občiansko-právneho kolégia Rudolfa Čirča, ktorému bude musieť doplatiť 20.850 eur a tiež náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 5000 eur. Verdikt nie je právoplatný.
Autor TASR
Bratislava 6. októbra (TASR) – Najvyšší súd (NS) SR sa pod vedením Štefana Harabina dopustil v rokoch 2009 a 2010 diskriminácie pri vyplácaní odmien. Poškodil predsedu občiansko-právneho kolégia Rudolfa Čirča, ktorému bude musieť doplatiť 20.850 eur a tiež náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 5000 eur. Rozhodol o tom v marci Okresný súd Bratislava I, verdikt nie je právoplatný.
Prvostupňový súd vyhovel antidiskriminačnej žalobe sudcu NS a člena Súdnej rady SR, ktorú podal ešte 9. júla 2012. Proti rozsudku sa odvolal sudca aj Najvyšší súd. Podľa hovorcu bratislavských súdov Pavla Adamčiaka preto predloží OS Bratislava I vec odvolaciemu Krajskému súdu v Bratislave.
TASR má k dispozícii rozsudok, v ktorom sudkyňa Otília Belavá konštatuje, že sa NS, zastúpený predsedom Š. Harabinom, dopustil priamej diskriminácie. "S navrhovateľom zaobchádzal menej priaznivo ako s ostatnými sudcami občiansko-právneho kolégia senátu 4C a 6C v porovnateľnej situácii," píše sa v rozsudku.
Súd zistil, že Čirčovi ako predsedovi senátu 4C priznal predseda NS za december 2009 odmenu 2000 eur. Druhej predsedníčke senátu však Harabin priznal odmenu 10.000 eur a ďalšiemu členovi senátu odmenu 7500 eur. Takáto situácia sa zopakovala ešte dvakrát.
Za jún 2010 dostal Čirč ako šéf senátu 6C odmenu 100 eur, druhému predsedovi bola priznaná odmena vo výške 9000 eur a ďalšiemu členovi senátu odmena 7000 eur. Za december 2010 bola priznaná Čirčovi ako predsedovi senátu 6C odmena 50 eur, druhý predseda senátu dostal odmenu 4000 eur a ďalší člen senátu odmenu 1000 eur.
Čirč sa domnieva, že Harabin tým porušil jeho právo na rovnaké zaobchádzanie a právo nebyť diskriminovaný, s čím sa súd stotožnil. Čirč argumentuje, že vykonával rovnakú prácu ako ďalší členovia senátu. "Sotva si možno predstaviť lepší príklad výkonu rovnakej práce, ako je výkon súdnictva spočívajúci v prerokúvaní a rozhodovaní veci senátom," argumentoval pred sudkyňou.
"Priznanie odmeny v decembri 2009 v štvornásobne až päťnásobne menšom rozsahu, v júli 2010 v osemdesiatnásobne až stonásobne menšom rozsahu a v decembri 2010 v tridsaťšesťnásobne až osemdesiatnásobne menšom rozsahu ako ostatým členom senátu a ostatným sudcom občianskoprávneho kolégia navrhovateľ cítil ako hrubo až neznesiteľne nespravodlivé. Stalo sa tak svojvoľne, bez akéhokoľvek rozumného, respektíve ospravedlniteľného dôvodu," uvádza sa ďalej v rozsudku.
Sudca žaloval okrem Najvyššieho súdu aj ministerstvo spravodlivosti, v tejto časti súd návrh zamietol. Čirč podľa ministerstva nepreukázal existenciu zakázaného dôvodu diskriminácie predpokladaného antidiskiminačným zákonom. "Samotná skutočnosť, že sudcovia NS dostávali v rozhodnom období vyššiu odmenu ako navrhovateľ, nezakladá sama o sebe nárok ostatným sudcom na doplatenie rozdielu," argumentovalo ministerstvo pred súdom.
Najvyšší súd v konaní vysvetlil, že jedným z kritérií na priznanie odmeny bolo včasné, riadne, plynulé prerokovanie a vybavenie pridelených vecí vrátane výsledkov. Sudkyňa Belavá však z výkazov práce zistila, že sudca Čirč vybavil porovnateľné množstvo vecí ako zvyšní členovia senátov. "Množstvo skončených vecí nie je podľa súdu argumentom pre rozdiel v pridaných odmenách," uviedla.
Podľa Belavej Najvyšší súd nevyvrátil domnienku porušenia zásady rovnakého zaobchádzania a nepreukázal, že priznanie nižších odmien Čirčovi sledovalo oprávnený záujem, alebo bolo objektívne odôvodnené, primerané, nevyhnutné na dosiahnutie záujmu.
Sudca Čirč sa k neukončenému sporu a neprávoplatnému rozsudku nechcel vyjadrovať. Uviedol len, že odvolanie podal aj on. Čirč navrhoval výšku nemajetkovej ujmy 10.000 eur, prvostupňový súd priznal polovicu tejto sumy. Z rovnakého dôvodu sa k sporu nevyjadril ani Najvyšší súd. Hovorca NS SR Boris Urbančík vysvetlil, že čakajú na rozhodnutie KS v Bratislave o odvolaní. "Nemáme informáciu o podaní ďalších podobných žalôb," uviedol.
Možnosť vyplácať odmeny sudcom bola neskôr po zásahu ministerky spravodlivosti Lucie Žitňanskej zrušená. Jej nástupca vo funkcii Tomáš Borec možnosť obnovil. Žitňanská, ktorá opäť vedie tento rezort uviedla, že by zatiaľ nemala byť využitá. "Minulý týždeň som mala poradu predsedov súdov a myslím, že sme sa zhodli na tom, že preferujeme spoločne, keď ušetrené mzdové prostriedky pôjdu primárne na odmeny zamestnancov justície a nie sudcov," uviedla ministerka v stredu (5.10.) po rokovaní vlády.
Prvostupňový súd vyhovel antidiskriminačnej žalobe sudcu NS a člena Súdnej rady SR, ktorú podal ešte 9. júla 2012. Proti rozsudku sa odvolal sudca aj Najvyšší súd. Podľa hovorcu bratislavských súdov Pavla Adamčiaka preto predloží OS Bratislava I vec odvolaciemu Krajskému súdu v Bratislave.
TASR má k dispozícii rozsudok, v ktorom sudkyňa Otília Belavá konštatuje, že sa NS, zastúpený predsedom Š. Harabinom, dopustil priamej diskriminácie. "S navrhovateľom zaobchádzal menej priaznivo ako s ostatnými sudcami občiansko-právneho kolégia senátu 4C a 6C v porovnateľnej situácii," píše sa v rozsudku.
Súd zistil, že Čirčovi ako predsedovi senátu 4C priznal predseda NS za december 2009 odmenu 2000 eur. Druhej predsedníčke senátu však Harabin priznal odmenu 10.000 eur a ďalšiemu členovi senátu odmenu 7500 eur. Takáto situácia sa zopakovala ešte dvakrát.
Za jún 2010 dostal Čirč ako šéf senátu 6C odmenu 100 eur, druhému predsedovi bola priznaná odmena vo výške 9000 eur a ďalšiemu členovi senátu odmena 7000 eur. Za december 2010 bola priznaná Čirčovi ako predsedovi senátu 6C odmena 50 eur, druhý predseda senátu dostal odmenu 4000 eur a ďalší člen senátu odmenu 1000 eur.
Čirč sa domnieva, že Harabin tým porušil jeho právo na rovnaké zaobchádzanie a právo nebyť diskriminovaný, s čím sa súd stotožnil. Čirč argumentuje, že vykonával rovnakú prácu ako ďalší členovia senátu. "Sotva si možno predstaviť lepší príklad výkonu rovnakej práce, ako je výkon súdnictva spočívajúci v prerokúvaní a rozhodovaní veci senátom," argumentoval pred sudkyňou.
"Priznanie odmeny v decembri 2009 v štvornásobne až päťnásobne menšom rozsahu, v júli 2010 v osemdesiatnásobne až stonásobne menšom rozsahu a v decembri 2010 v tridsaťšesťnásobne až osemdesiatnásobne menšom rozsahu ako ostatým členom senátu a ostatným sudcom občianskoprávneho kolégia navrhovateľ cítil ako hrubo až neznesiteľne nespravodlivé. Stalo sa tak svojvoľne, bez akéhokoľvek rozumného, respektíve ospravedlniteľného dôvodu," uvádza sa ďalej v rozsudku.
Sudca žaloval okrem Najvyššieho súdu aj ministerstvo spravodlivosti, v tejto časti súd návrh zamietol. Čirč podľa ministerstva nepreukázal existenciu zakázaného dôvodu diskriminácie predpokladaného antidiskiminačným zákonom. "Samotná skutočnosť, že sudcovia NS dostávali v rozhodnom období vyššiu odmenu ako navrhovateľ, nezakladá sama o sebe nárok ostatným sudcom na doplatenie rozdielu," argumentovalo ministerstvo pred súdom.
Najvyšší súd v konaní vysvetlil, že jedným z kritérií na priznanie odmeny bolo včasné, riadne, plynulé prerokovanie a vybavenie pridelených vecí vrátane výsledkov. Sudkyňa Belavá však z výkazov práce zistila, že sudca Čirč vybavil porovnateľné množstvo vecí ako zvyšní členovia senátov. "Množstvo skončených vecí nie je podľa súdu argumentom pre rozdiel v pridaných odmenách," uviedla.
Podľa Belavej Najvyšší súd nevyvrátil domnienku porušenia zásady rovnakého zaobchádzania a nepreukázal, že priznanie nižších odmien Čirčovi sledovalo oprávnený záujem, alebo bolo objektívne odôvodnené, primerané, nevyhnutné na dosiahnutie záujmu.
Sudca Čirč sa k neukončenému sporu a neprávoplatnému rozsudku nechcel vyjadrovať. Uviedol len, že odvolanie podal aj on. Čirč navrhoval výšku nemajetkovej ujmy 10.000 eur, prvostupňový súd priznal polovicu tejto sumy. Z rovnakého dôvodu sa k sporu nevyjadril ani Najvyšší súd. Hovorca NS SR Boris Urbančík vysvetlil, že čakajú na rozhodnutie KS v Bratislave o odvolaní. "Nemáme informáciu o podaní ďalších podobných žalôb," uviedol.
Možnosť vyplácať odmeny sudcom bola neskôr po zásahu ministerky spravodlivosti Lucie Žitňanskej zrušená. Jej nástupca vo funkcii Tomáš Borec možnosť obnovil. Žitňanská, ktorá opäť vedie tento rezort uviedla, že by zatiaľ nemala byť využitá. "Minulý týždeň som mala poradu predsedov súdov a myslím, že sme sa zhodli na tom, že preferujeme spoločne, keď ušetrené mzdové prostriedky pôjdu primárne na odmeny zamestnancov justície a nie sudcov," uviedla ministerka v stredu (5.10.) po rokovaní vlády.
