Bratislava 19. októbra (TASR) – Pozmeňujúci návrh opozičných strán SaS, OĽaNO, Sme rodina a SPOLU – občianska demokracia k ústavnej zmene pravidiel voľby sudcov Ústavného súdu SR, ktorú navrhuje ministerstvo spravodlivosti, má štyri body. Opozičné strany žiadajú, aby boli sudcovia zvolení na rôzne dlhé funkčné obdobia a ústavný súd sa tak priebežne obmieňal, chcú zvýšiť väčšinu potrebnú na zvolenie kandidáta na 90 hlasov, vek ústavných sudov limitovať hornou hranicou 70 rokov a žiadajú tiež zmenu tajnej voľby kandidátov na verejnú. V diskusii na TABLET.TV to povedal člen predsedníctva strany SPOLU, advokát Pavel Nechala.

"Dohodli sme sa na tom, že budeme predkladať iba opatrenia, na ktorých je absolútny súhlas opozičných strán. Tieto opatrenia už boli premietnuté do paragrafového znenia a toto znenie pozmeňujúceho návrhu bolo predložené ministrovi spravodlivosti Gáborovi Gálovi (Most–Híd)," dodal Nechala. Opozičné strany sa podľa neho dohodli, že rokovať s ministrom bude poslanec SaS Alojz Baránik. "Budeme s napätím očakávať, aké stanovisko k týmto návrhom príde. Potom zasadnú poslanecké kluby a budú zvažovať ďalší postoj," vysvetlil Nechala.

Hlasovať o novele ústavy z dielne rezortu spravodlivosti sa podľa neho bude v prvom čítaní na budúci týždeň, pričom vlastný pozmeňujúci návrh predkladá aj Smer-SD. Na margo úvah, že by koalícia akceptovala požiadavku opozície na zvýšenie kvóra potrebného na zvolenie kandidáta na 90 hlasov výmenou za vylúčenie prezidenta z výberu sudcov Nechala povedal, že s tým nesúhlasia.

"Považujeme za dôležité zachovať dvojstupňovosť výberu, lebo podľa nás sú výsledkom kvalitnejší sudcovia, ako keby boli vyberaní iba na pôde Národnej rady, bez ohľadu na väčšinu. Toto je štandard v absolútnej väčšine európskych štátov, výnimkou je iba Maďarsko a Chorvátsko. Nemali by sme prichádzať s takýmito ad hoc riešeniami, najmä, ak ich nevieme zargumentovať," tvrdí.

Podľa Nechalu by koaličné aj opozičné strany mali nadradiť potrebu zachovať funkčnosť Ústavného súdu, kde vo februári 2019 končí funkčné obdobie deviatim z 13 sudcov, nad mocenský boj. "Rešpektujeme trojdelenie moci a súdna moc má byť oddelená od politickej moci, aj keď je kreácia naviazaná na Národnú radu. Nemalo by to byť predmetom mocenského súboja, ako to vidíme v súčasnosti," povedal.

V súvislosti s diskusiou, ktorá prebieha niekoľko mesiacov, vidno podľa Nechalu väčšiu ochotu budovať nezávislú a silnú inštitúciu na strane opozície ako koalície. "Koalícia síce predložila prostredníctvom ministra spravodlivosti Gábora Gála vlastný návrh, na ktorom môžeme nájsť aj niektoré pozitívne prvky, ale chýbajú tam niektoré dôležité inštitúty, na ktoré reaguje opozícia," vyhlásil Nechala.

Pripomenul, že opozícia žiada zaviesť cyklickú voľbu. "Aby sme zabránili tomu, že sa ústavný súd nebude obmieňať priebežne, ale môže nastať situácia ako teraz, keď je potrebné zvoliť naraz až deviatich ústavných sudcov. Navrhli sme mechanizmus, akým spôsobom preklenúť aktuálnu situáciu," povedal na margo štyroch opatrení navrhovaných opozíciou.

"Rozhodovalo by sa prostredníctvom žrebu, ktorý by určil, ktorí zvolení ústavní sudcovia budú na štyri roky, osem rokov a zvyšní na celých 12 rokov funkčného obdobia. Pričom sa zavádza garancia, aby títo ústavní sudcovia mohli byť opätovne zvolení. Ak sa naraz vymení veľká väčšina sudcov, odíde s nimi aj kvalita a skúsenosti, ktoré sa roky budovali," tvrdí Nechala.

Druhý návrh hovorí o zvýšení väčšiny, ktorá rozhoduje o zvolení kandidátov na sudcov ústavného súdu na minimálne 90 hlasov. "Vychádza to aj z odporúčaní Benátskej komisie a aj z dôvodu odpolitizovania tohto procesu. Ale trváme na tom, aby bolo zachované aj dvojstupňové rozhodovanie," povedal Nechala.

Tretím návrhom je zavedenie verejnej voľby. "Chceme, aby sa posilnila transparentnosť tohto procesu a aby nebol predmetom rôznych nekalých politických dohôd," odôvodnil Pavel Nechala. Posledný návrh hovorí o limitovaní veku sudcov ústavného súdu. "Podobne, ako je v prípade sudcov všeobecných súdov, trváme na tom, aby aj tu bol určený maximálny vek 70 rokov a po dovŕšení tohto veku došlo k zániku funkcie ústavného sudcu aj u tých sudcov, ktorí sú na ústavnom súde už teraz," zhrnul.

Popri pozmeňujúcom návrhu k novele ústavy sa podľa neho štyri opozičné strany dohodli ešte na jednom návrhu. Ide o zmenu, ktorá zasahuje do zákona upravujúceho konanie pred ústavným súdom. "Ide o situáciu, kedy sa ústavnými sudcami stanú bývalí poslanci Národnej rady a v minulosti hlasovali o predpisoch, ktoré sú následne predmetom posudzovania ústavného súdu. Táto skutočnosť by mala byť považovaná za prekážku rozhodovania v danej veci," uzavrel Nechala.