Alojzovi Hlinovi prekáža, že nový systém zvodidiel, ktorý sa osádza, nemá spodnú zvodnicu.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 11. júna (TASR) – Oceľové zvodidlá, ktoré práve osádza Národná diaľničná spoločnosť (NDS) na diaľniciach a rýchlostných cestách, sú príliš nežné, subtílne. Myslí si to poslanec Národnej rady (NR) SR Alojz Hlina (KDH). Bojí sa o bezpečnosť motoristov, preto chce o parametroch nových zvodidiel diskutovať na pôde parlamentného brannobezpečnostného výboru.
"Budeme chcieť jednoznačné potvrdenie, že tento nežný, subtílny bariérový systém nás dostatočne ochráni," priblížil Hlina na dnešnej tlačovej konferencii v NR SR. Respektíve, že budú tieto nové zvodidlá chrániť vodičov viac ako tie doterajšie. Práve zvýšenie bezpečnosti je totiž dôvodom na výmenu zvodidiel.
S kolegami z brannobezpečnostného výboru tak Hlina pripraví mimoriadne zasadnutie tohto výboru. "Aby sme si overili, či je všetko v poriadku, čo sa týka bezpečnosti cestnej premávky," dodal Hlina. Diaľničiari plánujú do konca októbra vymeniť a doplniť zvodidlá na viac ako 167 kilometroch diaľnic a rýchlostných ciest. Osádzajú sa na obidve krajnice a aj stredné deliace pásy.
V prípade diaľnic sa v strede osadia betónové zvodidlá, na rýchlostných cestách to budú zvodidlá z ocele. Celkovo si investícia vyžiada náklady vo výške 80,5 milióna eur a bude spolufinancovaná z eurofondov.
Hlinovi však prekáža, že nový systém zvodidiel, ktorý sa osádza, nemá spodnú zvodnicu. Má len jednu vrchnú zvodnicu. Zároveň sú tieto zvodidlá podľa neho prirodzene o niekoľko centimetrov vyššie od zemi ako doterajšie zvodidlá. Pritom on sám vlastným meraním zistil, že niektoré už osadené zvodidlá sú umiestnené ešte o niekoľko centimetrov vyššie, ako by mali. Bojí sa tak, aby menšie autá a motocyklisti nepodbehli popod zvodidlá.
"Zmyslom zvodidla nie je vás zabiť, ale tlmiť náraz a vrátiť vás späť na vozovku," upozornil poslanec. Obáva sa tak, že nové zvodidlá motoristov nevrátia späť na vozovku a tí sa tak môžu dostať na druhú stranu do protismeru.
Tento nový typ zvodidiel je pritom podľa Hlinu vyrábaný špeciálne pre východoeurópsky trh. Zatiaľ sa používa iba v Českej republike a na Slovensku, napríklad v Rakúsku či v Nemecku sa neosádza. Poslanec zároveň upozornil, že kým v Rakúsku platí najvyššia úroveň bezpečnosti zvodidiel H3, na Slovensku je postačujúca úroveň H2.
Všetky tieto otázky si chce Hlina objasniť na výbore. V prípade, že sa mýli a zvodidlá sú naozaj dostatočne bezpečné, je pripravený sa ospravedlniť. Ak to však tak nebude, niekto za to musí podľa poslanca niesť zodpovednosť.
Podľa Národnej diaľničnej spoločnosti sa ale zvodidlá menia na najvyťaženejších úsekoch diaľničnej siete Slovenska, ktoré boli postavené v 70. a 80. rokoch minulého storočia. "Cieľom je osadiť nový záchytný bezpečnostný systém, ktorý bude mať významný vplyv na zvýšenie bezpečnosti cestnej premávky v súlade s európskymi normami, ktoré sú súčasťou systému slovenských technických noriem," reagovala hovorkyňa NDS Eva Žgravčáková.
Osadením betónových zvodidiel na miestach, kde boli doteraz oceľové, dostane podľa jej slov vyše 100 kilometrov (km) diaľnice D1 vyšší bezpečnostný štandard s úrovňou zachytenia H3. "Rovnako sa zvýši úroveň zachytenia na viac ako 60 km rýchlostnej cesty R1, kde novo osádzané stredové oceľové zvodidlá majú úroveň zachytenia H2," opísala.
Na starších úsekoch, kde boli osádzané zvodidlá len na miestach určených normou platnou v čase výstavby, budú podľa Žgravčákovej doplnené zvodidlá aj na miestach vyžadovaných v súčasnosti platnou normou. "Súčasťou osádzania zvodidiel na krajniciach je aj samotná úprava krajníc, aby bola dosiahnutá požadovaná účinnosť novo osádzaných zvodidiel," dodala.
"Budeme chcieť jednoznačné potvrdenie, že tento nežný, subtílny bariérový systém nás dostatočne ochráni," priblížil Hlina na dnešnej tlačovej konferencii v NR SR. Respektíve, že budú tieto nové zvodidlá chrániť vodičov viac ako tie doterajšie. Práve zvýšenie bezpečnosti je totiž dôvodom na výmenu zvodidiel.
S kolegami z brannobezpečnostného výboru tak Hlina pripraví mimoriadne zasadnutie tohto výboru. "Aby sme si overili, či je všetko v poriadku, čo sa týka bezpečnosti cestnej premávky," dodal Hlina. Diaľničiari plánujú do konca októbra vymeniť a doplniť zvodidlá na viac ako 167 kilometroch diaľnic a rýchlostných ciest. Osádzajú sa na obidve krajnice a aj stredné deliace pásy.
V prípade diaľnic sa v strede osadia betónové zvodidlá, na rýchlostných cestách to budú zvodidlá z ocele. Celkovo si investícia vyžiada náklady vo výške 80,5 milióna eur a bude spolufinancovaná z eurofondov.
Hlinovi však prekáža, že nový systém zvodidiel, ktorý sa osádza, nemá spodnú zvodnicu. Má len jednu vrchnú zvodnicu. Zároveň sú tieto zvodidlá podľa neho prirodzene o niekoľko centimetrov vyššie od zemi ako doterajšie zvodidlá. Pritom on sám vlastným meraním zistil, že niektoré už osadené zvodidlá sú umiestnené ešte o niekoľko centimetrov vyššie, ako by mali. Bojí sa tak, aby menšie autá a motocyklisti nepodbehli popod zvodidlá.
"Zmyslom zvodidla nie je vás zabiť, ale tlmiť náraz a vrátiť vás späť na vozovku," upozornil poslanec. Obáva sa tak, že nové zvodidlá motoristov nevrátia späť na vozovku a tí sa tak môžu dostať na druhú stranu do protismeru.
Tento nový typ zvodidiel je pritom podľa Hlinu vyrábaný špeciálne pre východoeurópsky trh. Zatiaľ sa používa iba v Českej republike a na Slovensku, napríklad v Rakúsku či v Nemecku sa neosádza. Poslanec zároveň upozornil, že kým v Rakúsku platí najvyššia úroveň bezpečnosti zvodidiel H3, na Slovensku je postačujúca úroveň H2.
Všetky tieto otázky si chce Hlina objasniť na výbore. V prípade, že sa mýli a zvodidlá sú naozaj dostatočne bezpečné, je pripravený sa ospravedlniť. Ak to však tak nebude, niekto za to musí podľa poslanca niesť zodpovednosť.
Podľa Národnej diaľničnej spoločnosti sa ale zvodidlá menia na najvyťaženejších úsekoch diaľničnej siete Slovenska, ktoré boli postavené v 70. a 80. rokoch minulého storočia. "Cieľom je osadiť nový záchytný bezpečnostný systém, ktorý bude mať významný vplyv na zvýšenie bezpečnosti cestnej premávky v súlade s európskymi normami, ktoré sú súčasťou systému slovenských technických noriem," reagovala hovorkyňa NDS Eva Žgravčáková.
Osadením betónových zvodidiel na miestach, kde boli doteraz oceľové, dostane podľa jej slov vyše 100 kilometrov (km) diaľnice D1 vyšší bezpečnostný štandard s úrovňou zachytenia H3. "Rovnako sa zvýši úroveň zachytenia na viac ako 60 km rýchlostnej cesty R1, kde novo osádzané stredové oceľové zvodidlá majú úroveň zachytenia H2," opísala.
Na starších úsekoch, kde boli osádzané zvodidlá len na miestach určených normou platnou v čase výstavby, budú podľa Žgravčákovej doplnené zvodidlá aj na miestach vyžadovaných v súčasnosti platnou normou. "Súčasťou osádzania zvodidiel na krajniciach je aj samotná úprava krajníc, aby bola dosiahnutá požadovaná účinnosť novo osádzaných zvodidiel," dodala.