Najviac peňazí je potrebných na výstavbu a rekonštrukciu verejnej kanalizácie, ako aj čističiek odpadových vôd.
Autor TASR
Bratislava 13. januára (TASR) - Zlepšenie stavu vôd najneskôr do roku 2027 je cieľom nového Vodného plánu Slovenska, ktorý dnes schválila vláda. Vypracovanie súhrnného dokumentu vodného plánovania vyplýva zo spoločnej vodnej politiky členských štátov Európskej únie a transpozície smernice o vode. Jej cieľom je dosiahnutie dobrého stavu vôd do roku 2015, respektíve do roku 2027. Naplnenie jej cieľov si vyžiada stámilióny eur.
Najviac peňazí, takmer 750 miliónov eur, je podľa materiálu potrebných na výstavbu a rekonštrukciu verejnej kanalizácie, ako aj čističiek odpadových vôd. Ďalších 420 miliónov eur sa odhaduje na protipovodňové opatrenia, potrebných je aj asi 240 miliónov na ochranu vôd pred znečistením z poľnohospodárstva. Ochrana a starostlivosť o územia európskeho významu by si mali vyžiadať 150 miliónov eur, hydromorfologické opatrenia 94 miliónov eur a monitoring efektívneho využívania vody asi 70 miliónov eur.
Materiál je aktualizáciou prvého Vodného plánu schváleného v roku 2010. K tomu Európska komisia neuplatnila zásadné výhrady, len navrhla odporúčania pre ďalší šesťročný plánovací cyklus. Jeho schválenie umožní čerpanie eurofondov. Počíta sa s tým, že práve z eurofondov by malo na zlepšovanie stavu vôd smerovať najviac peňazí.
Medzi problémy vodných tokov či útvarov na Slovensku patrí napríklad znečisťovanie živinami z obcí, kde ešte nie sú vybudované čistiarne alebo tie existujúce nefungujú dostatočne efektívne. Problémom sú aj poľnohospodárske hnojivá, nebezpečenstvo pre kvalitu vôd predstavujú aj ftaláty produkované priemyslom. Čistote vôd nenapomáhajú ani staré ekologické záťaže.
Najviac peňazí, takmer 750 miliónov eur, je podľa materiálu potrebných na výstavbu a rekonštrukciu verejnej kanalizácie, ako aj čističiek odpadových vôd. Ďalších 420 miliónov eur sa odhaduje na protipovodňové opatrenia, potrebných je aj asi 240 miliónov na ochranu vôd pred znečistením z poľnohospodárstva. Ochrana a starostlivosť o územia európskeho významu by si mali vyžiadať 150 miliónov eur, hydromorfologické opatrenia 94 miliónov eur a monitoring efektívneho využívania vody asi 70 miliónov eur.
Materiál je aktualizáciou prvého Vodného plánu schváleného v roku 2010. K tomu Európska komisia neuplatnila zásadné výhrady, len navrhla odporúčania pre ďalší šesťročný plánovací cyklus. Jeho schválenie umožní čerpanie eurofondov. Počíta sa s tým, že práve z eurofondov by malo na zlepšovanie stavu vôd smerovať najviac peňazí.
Medzi problémy vodných tokov či útvarov na Slovensku patrí napríklad znečisťovanie živinami z obcí, kde ešte nie sú vybudované čistiarne alebo tie existujúce nefungujú dostatočne efektívne. Problémom sú aj poľnohospodárske hnojivá, nebezpečenstvo pre kvalitu vôd predstavujú aj ftaláty produkované priemyslom. Čistote vôd nenapomáhajú ani staré ekologické záťaže.