Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Zároveň chceli upozorniť na to, že pri ich výstavbe sú ohrozené keltsko-rímske pamiatky, ktoré sa tu našli.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 3. decembra (TASR) – Desiatky ľudí sa dnes popoludní zhromaždili pred budovou Národnej rady SR, aby vyjadrili svoj protest proti výstavbe podzemných garáží v areáli Bratislavského hradu. Zároveň chceli upozorniť na to, že pri ich výstavbe sú ohrozené keltsko-rímske pamiatky, ktoré sa tu našli.
"Toto je najvzácnejšie, čo tu máme a musíme si to chrániť. Výskumom sa prišlo na to, že tieto pamiatky sú vzácnejšie aj z hľadiska európskeho významu," povedal pre TASR jeden z organizátorov protestu, nezávislý aktivista Matej Vagač. Pýta sa, prečo o takýchto stavbách nemôže rozhodovať aj verejnosť. "Odborná a občianska verejnosť nedostala slovo. Musia na tomto mieste garáže stáť, keď hneď na Streleckej je garáž, pod západným krídlom hradu je veľká garáž? Je tu veľa otázok, ktoré chceme, aby boli zodpovedané," skonštatoval.
Tvrdí, že cieľom protestu aj otvorenej výzvy, ktorú zaslali predsedovi parlamentu Petrovi Pellegrinimu, je, aby si spolu s ním za jeden rokovací stôl sadla odborná i laická verejnosť a spoločne o výstavbe garáži a ochrane archeologických pamiatok rokovali.
Pre archeologičku Tatianu Štefanovičovú, ktorá prišla taktiež protestovať, Bratislavský hrad znamená veľa. Podľa jej slov na hrade vyrástla. Od roku 1958 tu pracovala na výskume. "Vtedy sa ešte nechyrovalo, žeby tu boli také nálezy, aké tu dnes máme," povedala. Ako uviedla, po 12 rokoch výskumu, na ktorom sa zúčastnila, sa dokázala prítomnosť dvoch kostolov z 9. a 11. storočia. Nálezy, ktoré sa pri nedávnom výskume našli, pochádzajú podľa nej z 1. storočia pred Kristom. "Bádatelia z Rakúska tieto nálezy veľmi ocenili, pretože ide o stredoeurópsky a európsky unikát," podotkla.
Tvrdí, že myšlienka výstavby garáží v areáli hradu rezonovala aj v 80. rokoch minulého storočia, no neskôr sa od nej upustilo. Nechápe, prečo sa tento nápad po rokoch vrátil. "Neviem, prečo na tom tak záleží. Nech to chcú upravovať akokoľvek, tie garáže na hrade nemajú čo robiť," povedala.
Protestu sa zúčastnil aj študent reštaurovania kameňa na Vysokej škole výtvarných umení Jakub Huba. Odborná verejnosť a špecialisti sa podľa neho nevyjadrili jasne, aký vplyv bude mať výstavba na pamiatky. "Ide o etickú voľbu, či niečo postavíme na verejnom priestore. K tomu sa však môže vyjadriť každý, nemusí byť špecialista," dodal.
Predseda NR SR dnes na tlačovej konferencii povedal, že je pripravený s protestujúcimi diskutovať.
Dnešný protest zorganizovali koordinátori otvorenej výzvy, ktorú podpísalo viac ako 6300 občanov. Sú medzi nimi viacerí historici, archeológovia, aktivisti či študenti. Výzvu adresovali Pellegrinimu a odovzdali ju v jeho kancelárii v pondelok (1.12.). Žiadajú ho, aby podnikol potrebné kroky na záchranu archeologických pamiatok, ktoré sú ohrozené výstavbou garáží. Zároveň požadujú vytvorenie zvláštnej komisie, ktorá by mala preskúmať, či stavebné riešenie garáží je v súlade s kultúrno-historickými záujmami slovenskej odbornej a laickej verejnosti.
"Toto je najvzácnejšie, čo tu máme a musíme si to chrániť. Výskumom sa prišlo na to, že tieto pamiatky sú vzácnejšie aj z hľadiska európskeho významu," povedal pre TASR jeden z organizátorov protestu, nezávislý aktivista Matej Vagač. Pýta sa, prečo o takýchto stavbách nemôže rozhodovať aj verejnosť. "Odborná a občianska verejnosť nedostala slovo. Musia na tomto mieste garáže stáť, keď hneď na Streleckej je garáž, pod západným krídlom hradu je veľká garáž? Je tu veľa otázok, ktoré chceme, aby boli zodpovedané," skonštatoval.
Tvrdí, že cieľom protestu aj otvorenej výzvy, ktorú zaslali predsedovi parlamentu Petrovi Pellegrinimu, je, aby si spolu s ním za jeden rokovací stôl sadla odborná i laická verejnosť a spoločne o výstavbe garáži a ochrane archeologických pamiatok rokovali.
Pre archeologičku Tatianu Štefanovičovú, ktorá prišla taktiež protestovať, Bratislavský hrad znamená veľa. Podľa jej slov na hrade vyrástla. Od roku 1958 tu pracovala na výskume. "Vtedy sa ešte nechyrovalo, žeby tu boli také nálezy, aké tu dnes máme," povedala. Ako uviedla, po 12 rokoch výskumu, na ktorom sa zúčastnila, sa dokázala prítomnosť dvoch kostolov z 9. a 11. storočia. Nálezy, ktoré sa pri nedávnom výskume našli, pochádzajú podľa nej z 1. storočia pred Kristom. "Bádatelia z Rakúska tieto nálezy veľmi ocenili, pretože ide o stredoeurópsky a európsky unikát," podotkla.
Tvrdí, že myšlienka výstavby garáží v areáli hradu rezonovala aj v 80. rokoch minulého storočia, no neskôr sa od nej upustilo. Nechápe, prečo sa tento nápad po rokoch vrátil. "Neviem, prečo na tom tak záleží. Nech to chcú upravovať akokoľvek, tie garáže na hrade nemajú čo robiť," povedala.
Protestu sa zúčastnil aj študent reštaurovania kameňa na Vysokej škole výtvarných umení Jakub Huba. Odborná verejnosť a špecialisti sa podľa neho nevyjadrili jasne, aký vplyv bude mať výstavba na pamiatky. "Ide o etickú voľbu, či niečo postavíme na verejnom priestore. K tomu sa však môže vyjadriť každý, nemusí byť špecialista," dodal.
Predseda NR SR dnes na tlačovej konferencii povedal, že je pripravený s protestujúcimi diskutovať.
Dnešný protest zorganizovali koordinátori otvorenej výzvy, ktorú podpísalo viac ako 6300 občanov. Sú medzi nimi viacerí historici, archeológovia, aktivisti či študenti. Výzvu adresovali Pellegrinimu a odovzdali ju v jeho kancelárii v pondelok (1.12.). Žiadajú ho, aby podnikol potrebné kroky na záchranu archeologických pamiatok, ktoré sú ohrozené výstavbou garáží. Zároveň požadujú vytvorenie zvláštnej komisie, ktorá by mala preskúmať, či stavebné riešenie garáží je v súlade s kultúrno-historickými záujmami slovenskej odbornej a laickej verejnosti.
