Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Poslanci si minútou ticha uctili obete tragickej nehody autobusu.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 10. júna (TASR) - Vodiči, ktorí si nesplnili svoju povinnosť a ich vozidlo nemá platnú technickú (STK) a emisnú kontrolu (EK), budú naďalej bezodkladne dostávať pokutu 332 eur. Opoziční poslanci z KDH Pavol Zajac a Ján Hudacký dnes totiž nepresadili novelu zákona o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách, v ktorej navrhovali, aby pokute predchádzala 30-dňová lehota na nápravu.
Podľa ich predstáv malo majiteľovi auta najskôr prísť upozornenie, že mu uplynula lehota platnosti technickej alebo emisnej kontroly. Ak by do 30 kalendárnych dní nepredložil príslušnému okresnému úradu platný doklad o vykonaní týchto kontrol, potom by mohol úrad začať správne konanie o uložení pokuty 166 eur za každú kontrolu a vozidlo.
Podľa informácií z ministerstva dopravy je na Slovensku až 150.000 áut bez platnej STK a EK. "V podstate chceme dať všetkým týmto majiteľom vozidiel druhú šancu a zároveň zaviesť štandard, že najprv vám z úradu príde upomienka. Ak do 30 dní nezareagujete, tak až potom vám úrad bude môcť uložiť pokutu," vysvetľoval Zajac.
Primárnou úlohou štátu by totiž podľa Hudackého nemalo byť striehnutie na každé zaváhanie alebo zábudlivosť svojich občanov, ale to, aby po našich cestách chodili vozidlá vo vyhovujúcom technickom stave. "V súkromnej sfére, v poisťovníctve alebo v bankovníctve, je normálne, že vám najprv príde upomienka a až potom nastupujú sankcie. Chceme, aby takýto štandard platil aj pre štátne inštitúcie," podotkol.
Poslanci pripomínali, že do roku 2011 mohli byť pokutovaní vodiči motorových vozidiel bez platnej STK alebo EK iba vtedy, ak ich pri jazde vozidlom zastavili policajti. Novelizácia zákona, ktorá vstúpila do účinnosti 1. februára 2012, umožňuje v rámci správneho konania sankcionovať majiteľov vozidiel aj obvodným úradom dopravy. Pokuta tak môže byť uložená za každé vozidlo a za každú kontrolu bez ohľadu na to, či je vozidlo prevádzkované, alebo je dlhodobo zaparkované v garáži či stodole.
Pravidelnú technickú a emisnú kontrolu totiž musí v presne stanovených lehotách absolvovať každé vozidlo, ktoré je prihlásené do evidencie vozidiel, a to bez ohľadu na to, či reálne jazdí alebo nie. Táto povinnosť vyplýva z predpisov Európskej únie a na Slovensku platí od marca 2005. Lehoty kontrol sa odvíjajú od dátumu prvej evidencie vozidla.
Minúta ticha
Poslanci Národnej rady SR si minútou ticha uctili pamiatku obetí dopravnej nehody autobusu. Športové gymnázium v Trnave prišlo pri tragédii o štyri svoje žiačky. Návrh na minútu ticha pred hlasovaním predniesla podpredsedníčka parlamentu Renáta Zmajkovičová (Smer-SD).
Tragická dopravná nehoda sa stala v piatok 6. júna popoludní medzi 74. a 75. kilometrom diaľnice D1. V autobuse sa viezlo 29 študentov Športového gymnázia v Trnave, dve učiteľky a vodič. Do nemocníc boli po nehode prevezení všetci cestujúci, ktorí prežili.
Podľa ich predstáv malo majiteľovi auta najskôr prísť upozornenie, že mu uplynula lehota platnosti technickej alebo emisnej kontroly. Ak by do 30 kalendárnych dní nepredložil príslušnému okresnému úradu platný doklad o vykonaní týchto kontrol, potom by mohol úrad začať správne konanie o uložení pokuty 166 eur za každú kontrolu a vozidlo.
Podľa informácií z ministerstva dopravy je na Slovensku až 150.000 áut bez platnej STK a EK. "V podstate chceme dať všetkým týmto majiteľom vozidiel druhú šancu a zároveň zaviesť štandard, že najprv vám z úradu príde upomienka. Ak do 30 dní nezareagujete, tak až potom vám úrad bude môcť uložiť pokutu," vysvetľoval Zajac.
Primárnou úlohou štátu by totiž podľa Hudackého nemalo byť striehnutie na každé zaváhanie alebo zábudlivosť svojich občanov, ale to, aby po našich cestách chodili vozidlá vo vyhovujúcom technickom stave. "V súkromnej sfére, v poisťovníctve alebo v bankovníctve, je normálne, že vám najprv príde upomienka a až potom nastupujú sankcie. Chceme, aby takýto štandard platil aj pre štátne inštitúcie," podotkol.
Poslanci pripomínali, že do roku 2011 mohli byť pokutovaní vodiči motorových vozidiel bez platnej STK alebo EK iba vtedy, ak ich pri jazde vozidlom zastavili policajti. Novelizácia zákona, ktorá vstúpila do účinnosti 1. februára 2012, umožňuje v rámci správneho konania sankcionovať majiteľov vozidiel aj obvodným úradom dopravy. Pokuta tak môže byť uložená za každé vozidlo a za každú kontrolu bez ohľadu na to, či je vozidlo prevádzkované, alebo je dlhodobo zaparkované v garáži či stodole.
Pravidelnú technickú a emisnú kontrolu totiž musí v presne stanovených lehotách absolvovať každé vozidlo, ktoré je prihlásené do evidencie vozidiel, a to bez ohľadu na to, či reálne jazdí alebo nie. Táto povinnosť vyplýva z predpisov Európskej únie a na Slovensku platí od marca 2005. Lehoty kontrol sa odvíjajú od dátumu prvej evidencie vozidla.
Minúta ticha
Poslanci Národnej rady SR si minútou ticha uctili pamiatku obetí dopravnej nehody autobusu. Športové gymnázium v Trnave prišlo pri tragédii o štyri svoje žiačky. Návrh na minútu ticha pred hlasovaním predniesla podpredsedníčka parlamentu Renáta Zmajkovičová (Smer-SD).
Tragická dopravná nehoda sa stala v piatok 6. júna popoludní medzi 74. a 75. kilometrom diaľnice D1. V autobuse sa viezlo 29 študentov Športového gymnázia v Trnave, dve učiteľky a vodič. Do nemocníc boli po nehode prevezení všetci cestujúci, ktorí prežili.
Väčšina bude môcť naďalej mimoriadnu schôdzu zablokovať
Väčšina členov Národnej rady SR bude môcť naďalej zabrániť konaniu mimoriadnej schôdze tým, že nepodporí jej program. Poslanec Jozef Viskupič (OĽaNO) dnes nepresadil novelu rokovacieho poriadku, ktorou chcel dosiahnuť, aby sa mimoriadna schôdza iniciovaná minimálne 30 členmi snemovne, musela konať vždy.
V súčasnosti platí, že ak minimálne 30 poslancov svojím podpisom iniciuje mimoriadne zasadnutie pléna, to sa konať nebude, ak väčšina nepodporí program rokovania. Takéto schvaľovanie programu sa nekoná v prípadoch, ak je predmetom schôdze návrh na odvolanie premiéra či člena vlády.
Viskupič chcel svojím návrhom umožniť slobodnú parlamentnú diskusiu aj o bodoch, s ktorými by väčšina poslancov nemusela a nechcela nesúhlasiť. Navrhoval preto, aby sa v prípade zvolania mimoriadnej schôdze neuplatňovalo ustanovenie o povinnosti schváliť jej program.
Svojou novelou zároveň Viskupič žiadal, aby na zvolanie mimoriadnej schôdze, ak jej predmetom má byť posúdenie legislatívneho návrhu EÚ so zásadou subsidiarity a proporcionality, okrem pätiny všetkých poslancov stačila aj tretina členov Výboru NR SR pre európske záležitosti. To sa malo týkať prípadov, ak výbor neprijme uznesenie a tretina jeho členov bude mať o legislatíve EÚ pochybnosti.
Viskupič argumentoval aj tým, že slovenský parlament sa podľa správy Európskej komisie za rok 2012 ohradil voči zásahom do národnej suverenity len raz z celkového počtu 663 stanovísk vydaných národnými parlamentmi členských štátov EÚ. Napríklad Česká republika vydala 46 stanovísk, Nemecko 59, Portugalsko 227. "Európska únia by mala v oblastiach spoločnej právomoci únie s členskými štátmi zasiahnuť len vtedy, ak je schopná rokovať účinnejšie, ako jej samotné členské štáty," tvrdil poslanec.
Väčšina členov Národnej rady SR bude môcť naďalej zabrániť konaniu mimoriadnej schôdze tým, že nepodporí jej program. Poslanec Jozef Viskupič (OĽaNO) dnes nepresadil novelu rokovacieho poriadku, ktorou chcel dosiahnuť, aby sa mimoriadna schôdza iniciovaná minimálne 30 členmi snemovne, musela konať vždy.
V súčasnosti platí, že ak minimálne 30 poslancov svojím podpisom iniciuje mimoriadne zasadnutie pléna, to sa konať nebude, ak väčšina nepodporí program rokovania. Takéto schvaľovanie programu sa nekoná v prípadoch, ak je predmetom schôdze návrh na odvolanie premiéra či člena vlády.
Viskupič chcel svojím návrhom umožniť slobodnú parlamentnú diskusiu aj o bodoch, s ktorými by väčšina poslancov nemusela a nechcela nesúhlasiť. Navrhoval preto, aby sa v prípade zvolania mimoriadnej schôdze neuplatňovalo ustanovenie o povinnosti schváliť jej program.
Svojou novelou zároveň Viskupič žiadal, aby na zvolanie mimoriadnej schôdze, ak jej predmetom má byť posúdenie legislatívneho návrhu EÚ so zásadou subsidiarity a proporcionality, okrem pätiny všetkých poslancov stačila aj tretina členov Výboru NR SR pre európske záležitosti. To sa malo týkať prípadov, ak výbor neprijme uznesenie a tretina jeho členov bude mať o legislatíve EÚ pochybnosti.
Viskupič argumentoval aj tým, že slovenský parlament sa podľa správy Európskej komisie za rok 2012 ohradil voči zásahom do národnej suverenity len raz z celkového počtu 663 stanovísk vydaných národnými parlamentmi členských štátov EÚ. Napríklad Česká republika vydala 46 stanovísk, Nemecko 59, Portugalsko 227. "Európska únia by mala v oblastiach spoločnej právomoci únie s členskými štátmi zasiahnuť len vtedy, ak je schopná rokovať účinnejšie, ako jej samotné členské štáty," tvrdil poslanec.
Povinná škôlka od troch rokov pre znevýhodnené deti nebude
Deti zo sociálne znevýhodneného prostredia nebudú mať povinný nástup do materskej školy od troch rokov. Väčšina členov Národnej rady SR dnes nepodporila novelu školského zákona od Lucie Nicholsonovej (SaS).
Poslankyňa chcela takto napomôcť lepšiemu zvládnutiu nežiaducich spoločenských javov v sociálne znevýhodnenom prostredí. Povinnou škôlkou by sa podľa jej slov umožnila postupná a plynulá adaptácia na školské prostredie. "Ako predkladateľka považujem súčasnú úpravu tzv. predškolskej dochádzky za jednu z príčin existencie nultých ročníkov, pri ktorých k prirodzenému kontaktu s väčšinovým prostredím prichádza neskoro, nehovoriac ani o tom, že finančná úspora z nultých ročníkov by sa mohla efektívnejšie využiť na financovanie povinnej dochádzky do materskej školy pre deti, ktoré sa potrebujú adaptovať na školské prostredie," argumentovala opozičná poslankyňa.
Druhé z navrhnutých opatrení bolo určené pre žiakov piateho až deviateho ročníka základných škôl, s výnimkou cirkevných, a to zavedenie predmetu výchova k zodpovednému rodičovstvu. Zavedenie tohto predmetu ako povinného malo byť vecou riaditeľa základnej školy. Nicholsonová si jeho zavádzanie predstavovala na tých školách, kde je napr. vyšší počet neželaných tehotenstiev žiačok základných škôl s cieľom predchádzať tomuto nežiaducemu javu.
Deti zo sociálne znevýhodneného prostredia nebudú mať povinný nástup do materskej školy od troch rokov. Väčšina členov Národnej rady SR dnes nepodporila novelu školského zákona od Lucie Nicholsonovej (SaS).
Poslankyňa chcela takto napomôcť lepšiemu zvládnutiu nežiaducich spoločenských javov v sociálne znevýhodnenom prostredí. Povinnou škôlkou by sa podľa jej slov umožnila postupná a plynulá adaptácia na školské prostredie. "Ako predkladateľka považujem súčasnú úpravu tzv. predškolskej dochádzky za jednu z príčin existencie nultých ročníkov, pri ktorých k prirodzenému kontaktu s väčšinovým prostredím prichádza neskoro, nehovoriac ani o tom, že finančná úspora z nultých ročníkov by sa mohla efektívnejšie využiť na financovanie povinnej dochádzky do materskej školy pre deti, ktoré sa potrebujú adaptovať na školské prostredie," argumentovala opozičná poslankyňa.
Druhé z navrhnutých opatrení bolo určené pre žiakov piateho až deviateho ročníka základných škôl, s výnimkou cirkevných, a to zavedenie predmetu výchova k zodpovednému rodičovstvu. Zavedenie tohto predmetu ako povinného malo byť vecou riaditeľa základnej školy. Nicholsonová si jeho zavádzanie predstavovala na tých školách, kde je napr. vyšší počet neželaných tehotenstiev žiačok základných škôl s cieľom predchádzať tomuto nežiaducemu javu.
