Pozrite si aj: T.GAŠPAR:Protiteroristické opatrenia sa bežných zločincov týkať nebudú

TASR prináša v tejto súvislosti chronológiu zmien v Ústave SR od jej prijatia v septembri 1992.

14. júla 1998 - Ústava SR bola novelizovaná zákonom č. 244/1998 Z.z. Ústavný zákon riešil prenos oprávnení prezidenta uvedených v dvoch odsekoch článku 2 v prípade, ak je úrad hlavy štátu neobsadený. Išlo napríklad o kompetenciu prijať demisiu kabinetu, ktorá po zmene patrí v takomto prípade predsedovi zákonodarného zboru. Zmenou bolo, že prezidenta možno zvoliť na návrh aspoň 8 poslancov NR. Novela bola prijatá po tom, čo parlament nebol schopný zvoliť prezidenta. Zákon podporilo všetkých 131 hlasujúcich.

14. januára 1999 - Parlament pod vedením predsedu Jozefa Migaša schválil ústavný zákon č.9/1999 Z.z., ktorým sa v slovenskom právnom systéme zaviedla priama voľba prezidenta občanmi na obdobie piatich rokov. Návrh pripravila skupina poslancov Ivan Šimko (SDK), Peter Kresák (SOP), Ladislav Orosz (SDĽ) a Lajos Meszáros (SMK). Okrem zmeny spôsobu voľby hlavy štátu sa v návrhu upravovali postavenie a kompetencie prezidenta tak, ako je to obvyklé v ústavných systémoch parlamentných republík. Pri záverečnom hlasovaní sa prezentovalo 108 poslancov, za schválenie sa vyslovilo 93, proti bol jeden, hlasovania sa zdržalo 11 a traja nehlasovali.

23. februára 2001 - Viac než dva týždne trvala rozprava poslancov o komplexnej zmene ústavy pripravenej expertmi vládnej koalície. Vystúpilo v nej 113 poslancov, zaznelo 1411 faktických poznámok. Pri hlasovaní novelu Ústavy SR - zákon č.90/2001 -podporilo potrebných 90 poslancov, proti novelizácii základného zákona štátu sa vyslovilo 57 a hlasovania sa zdržal jeden poslanec. V Ústave SR sa zmenil vzťah medzinárodného i vnútroštátneho práva a vytvoril tak priestor na vstup SR do Európskej únie a NATO. Zákon rozšíril právomoci Najvyššieho kontrolného úradu SR, Ústavného súdu SR, upravili postavenie Národnej banky Slovenska a vydávanie občanov na trestné stíhanie pred medzinárodný súdny tribunál. Novela ďalej umožnila vytvoriť druhý stupeň územnej samosprávy, predĺžila lehotu zadržania podozrivej osoby po vzatie do väzby z 24 na 48 hodín a posilnila nezávislosť súdnej moci a umožnila zriadiť inštitút verejného ochrancu práv občanov - ombudsmana.

4. marca 2004 - Poslanci parlamentu rokovali o ústavnom zákone č. 140/2004 Zb. Národná rada SR návrh novely počas prvého hlasovania neschválila. Zákon mal upraviť vzťah vlády a parlamentu pri prijímaní legislatívy EÚ a zaručiť aj nezlučiteľnosť funkcie poslanca národného parlamentu s funkciou člena EP. Za novelu hlasovalo 81 zo 142 prítomných, dvaja boli proti a 59 sa zdržalo. Na schválenie ústavného zákona bolo potrebných 90 hlasov. Opozícii sa nepodarilo presadiť do novely Ústavy SR ani návrh na zriadenie vyšetrovacieho výboru na vyšetrovanie konkrétnej veci verejného záujmu. Za návrh hlasovalo 85 zo 144 prítomných. Prešiel iba návrh novely Ústavy SR, ktorú predložil poslanec ANO Ján Drgonec. Novela získala podporu 115 poslancov. Vypustila sa v nej tretia veta v 2. odseku z článku 78, ktorá umožňovala viesť proti poslancovi občiansko-právny spor za výroky prednesené v parlamente.

14. mája 2004 - Parlament SR schválil ústavný zákon č.323/2004 Z.z., ktorý uzákonil nezlučiteľnosť funkcie člena europarlamentu s funkciou poslanca Národnej rady SR. Novela zároveň zakotvila právomoc Ústavného súdu SR rozhodovať o zákonnosti volieb do Európskeho parlamentu (EP), ktoré sa na Slovensku prvýkrát uskutočnili 13. júna 2004. Novelu Ústavy SR podporilo 110 poslancov, proti bol jeden a 14 poslanci sa zdržali.

27. septembra 2005 - Poslanci NR SR prijali novelu Ústavy SR - zákon č. 463/2005 Z.z - podľa ktorého môže Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) kontrolovať vyššie územné celky (VÚC) a obce. Novelu ústavy podporilo 111 zo 121 poslancov, traja boli proti, traja sa zdržali a štyria nehlasovali. Podľa novely NKÚ môže skúmať, či peniaze obcí a vyšších územných celkov boli použité podľa zákona, účelne a efektívne.

3. februára 2006 – Presne 97 zákonodarcov NR SR zahlasovalo za novelu ústavy - zákon č. č. 92/2006 Z.z, podľa ktorého môže verejný ochranca práv predložiť od 1. apríla 2006 Ústavnému súdu SR návrh na začatie konania, ak zistí, že uplatnenie právnych predpisov môže ohroziť ľudské práva a základné slobody. Návrh zákona predložil výbor NR SR pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Právna úprava zohľadnila poznatky z viac ako trojročného pôsobenia inštitútu verejného ochrancu práv v SR, z preskúmania viac ako 7000 podnetov fyzických a právnických osôb, ako aj z právnych úprav členských štátov EÚ.

16. marca 2006 - Národná rada SR schválila novelu ústavy a novelu zákona o priestupkoch (zákon č. 210/2006 Z.z.), podľa ktorého sa na poslancov nebude vzťahovať imunita, ak sa dopustia priestupku pod vplyvom alkoholických nápojov alebo iných návykových látok. Konanie poslanca Národnej rady SR, ktoré je priestupkom spáchaným porušením zákazu požívania alkoholických nápojov alebo iných návykových látok, bude možné prerokovať. Predkladatelia vychádzali z toho, že takéto konania svojou povahou bezprostredne ohrozujú život alebo zdravie osôb, alebo ich majetok.

4. marca 2010 - Vládnuce strany Smer-SD a SNS a opozičné kluby SDKÚ-DS, SMK a KDH sa v zákonodarnom zbore spojili a schválili zákon č. 101/2010 Z.z. o preukazovaní pôvodu majetku, ako aj s ním súvisiacu novelu Ústavy SR z dielne predsedu vlády SR Roberta Fica (Smer-SD) zákon č. 100/2010 Z.z. Zákon po podpise prezidenta SR nadobudol účinnosť 1. januára 2011. Za úpravu ústavy napokon zahlasovalo 112 členov zákonodarného zboru zo 132 prítomných, samotný zákon si získal podporu 116 hlasov.

21. októbra 2011 - Vládu Ivety Radičovej (SDKÚ-DS), ktorá stratila dôveru parlamentu, mohol prezident SR Ivan Gašparovič poveriť vykonávaním funkcie až do vymenovania nového kabinetu. Vyplynulo to z novely Ústavy SR, ktorú 139 hlasmi schválili poslanci. Za zmenu ústavy hlasovali poslanci SDKÚ-DS, SaS, KDH, Most-Híd aj celý klub Smeru-SD s výnimkou Martin Glváča, ktorý nehlasoval. Novelu podporili aj nezávislí poslanci Andrej Ďurkovský, Igor Matovič a Rudolf Pučík. Klub SNS a nezávislá Anna Belousovová sa na hlasovaní nezúčastnili. Pre zmenu ústavy sa parlamentné strany rozhodli v záujme vyriešenia patovej situácie, ktorá nastala po páde vlády Ivety Radičovej (SDKÚ-DS). Jej kabinet mal byť odvolaný, doterajšie znenie ústavy však neumožňovalo poveriť túto vládu dovládnutím do marcových predčasných volieb v roku 2012. Novelu Ústavy SR podpísala hlava štátu 24. októbra 2011.

1. septembra 2012 - Poslancov Národnej rady SR viac trestnoprávna imunita nechráni. Úderom polnoci vstúpila do účinnosti novela Ústavy SR a s ňou súvisiaca novela Trestného poriadku, ktorá túto výsadu členom zákonodarného zboru odoberá. Trestnoprávnu imunitu poslancov zrušil parlament 26. júla 2012. Za zmenu Ústavy SR hlasovalo 144 poslancov a za príslušnú novelizáciu Trestného poriadku 145. Proti nebol nikto.

4. júna 2014 - Poslanci Národnej rady SR schválili široko diskutovanú novelu Ústavy SR od Smeru-SD a KDH. Za právnu normu hlasovalo 102 poslancov zo 128 prítomných. Kladne hlasovali všetci prítomní poslanci Smeru-SD a KDH a časť OĽaNO, SDKÚ-DS a nezaradený Alojz Hlina. Najviac pozornosti pútali v rozprave zmeny v justícii. Po novom bude platiť, že všetci súčasní sudcovia aj kandidáti na tieto posty sa budú musieť podrobiť prevereniu spôsobilosti. Stanovisko, či sudca predpoklady spĺňa, alebo nie, bude vydávať Súdna rada SR na základe podkladov od Národného bezpečnostného úradu (NBÚ). O strate týchto predpokladov bude rozhodovať disciplinárny senát. Dotknutý sudca sa bude môcť na výsledky preverovania sťažovať na Ústavnom súde SR. Vymenovanie a odvolanie sudcu je v kompetencii prezidenta SR. Súdnej rade pribudla kompetencia vyjadrovať sa k návrhu rozpočtu súdov v čase, keď sa v NR SR schvaľuje štátny rozpočet. Rada tiež bude vydávať zásady sudcovskej etiky a dohliadať, či sudca svoju činnosť vykonáva riadne po celý čas. Šéf Súdnej rady dostane kompetenciu napadnúť na Ústavnom súde súlad právnych predpisov týkajúcich sa súdnictva s ústavou. Novinkou tiež bude, že predseda Najvyššieho súdu SR už nebude môcť šéfovať aj Súdnej rade. Kreovanie Súdnej rady bude prebiehať tak, že po troch členoch rady budú ustanovovať NR SR, vláda a prezident (ako doteraz) a sudcovia spomedzi seba zvolia zvyšných deviatich. Sudcovia zároveň prišli o trestnoprávnu imunitu. O ich vydaní na stíhanie teda viac nebude rozhodovať Ústavný súd SR. Jeho súhlas však bude naďalej potrebný pri návrhu na vzatie sudcu do väzby. Podobne ako poslancom ostane sudcom imunita na ich rozhodovaciu činnosť. Do ústavy sa zároveň od septembra 2014 dostali vety: "Manželstvo je jedinečným zväzkom medzi mužom a ženou. Slovenská republika manželstvo všestranne chráni a napomáha jeho dobru." Ústava SR v súčasnosti o manželstve hovorí: "Manželstvo, rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona. Zaručuje sa osobitná ochrana detí a mladistvých".

21. októbra 2014 – Ústava SR sa rozšíri o zákaz vývozu vody zo Slovenska. Rozhodli o tom poslanci Národnej rady SR, keď za návrh vládneho Smeru-SD zahlasovalo 102 poslancov. V základnom zákone v článku 4 pribudol od decembra 2014 nový odsek: "Preprava vody odobratej z vodných útvarov nachádzajúcich sa na území SR cez hranice SR dopravnými prostriedkami alebo potrubím sa zakazuje; zákaz sa nevzťahuje na vodu na osobnú spotrebu, pitnú vodu balenú do spotrebiteľských obalov na území SR a minerálnu vodu balenú do spotrebiteľských obalov na území SR a na poskytnutie humanitárnej pomoci a pomoci v núdzových stavoch. Podrobnosti o podmienkach prepravy vody na osobnú spotrebu a na poskytnutie humanitárnej pomoci a pomoci v núdzových stavoch ustanoví zákon". Novelu ústavy predstavil Smer-SD po tom, ako pôvodný návrh novely zákona o vodách čelil rozsiahlej kritike opozície aj verejnosti. Minister životného prostredia Peter Žiga (Smer-SD) bol obviňovaný zo zámeru privatizovať vodné zdroje. On sám takýto úmysel popieral a dôkazom mala byť aj ambícia ukotviť zákaz vývozu vody do zahraničia priamo v ústave. V pléne prešiel aj pozmeňujúci návrh Ľudovíta Kaníka (SDKÚ-DS), ktorým do ústavy zahrnul aj lepšiu ochranu nerastného bohatstva. Prezident SR Andrej Kiska podpísal novelu základného zákona štátu 5. novembra 2014.