Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Poslanci za vlády Mikuláša Dzurindu v rokoch 1998 až 2002 prijali v skrátenom konaní až 102 právnych noriem.
Autor TASR
Bratislava 10. októbra (TASR) - Celkovo 23 zákonov v skrátenom legislatívnom konaní prijal súčasný parlament na návrh vlády v tomto volebnom období. Poslanci môžu v takomto režime, kedy sa dá zákon schváliť aj za dva dni, postupovať len ak im to navrhne vláda. O využití skrátenej procedúry potom rozhodnú samostatným hlasovaním.
Rekordérom v doterajšej histórii SR bola vláda Mikuláša Dzurindu v rokoch 1998 až 2002. V tomto volebnom období poslanci prijali v skrátenom konaní až 102 právnych noriem. Z hľadiska počtu je na druhom mieste prvý kabinet Roberta Fica (2006-2010), kedy parlament na návrh vlády takto odobril 52 zákonov.
Keď vládol Vladimír Mečiar (1994-1998), skrátené konanie poslanci využili v 46 prípadoch. Druhá Dzurindova vláda (2002-2006) presadila skrátené konanie 36-krát a ani nie dvojročná vláda Ivety Radičovej (2010-2012) 25-krát.
Keď majú poslanci na stole návrh na skrátené konanie, často dochádza ku kritike zo strany opozície, ktorá nevidí na takýto postup opodstatnenie. Zákon o rokovacom poriadku NR SR totiž hovorí, že zrýchlený režim je možné využiť za "mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody". O skrátenom legislatívnom konaní môže parlament rozhodnúť aj vtedy, ak si rozhodnutie Rady bezpečnosti OSN o akciách na zabezpečenie medzinárodného mieru a bezpečnosti vyžaduje neodkladné prijatie zákona.
Naposledy parlament prijal v skrátenom konaní novelu stavebného zákona, ktorá súvisí aj s avizovaným príchodom automobilky Jaguar Land Rover na Slovensko. Ani tu opozícia so zrýchleným režimom nesúhlasila. "Máme doslova len pár hodín na to, aby sme domysleli všetky možné negatívne dôsledky tejto zásadnej zmeny stavebného zákona a ďalších právnych noriem," tvrdil napr. poslanec Mikuláš Huba (nezaradený) s tým, že v skrátenom režime nemajú poslanci čas dôkladne prediskutovať všetky možné negatívne vplyvy novely s odbornou verejnosťou.
Radičovej vláda zase využila skrátené konanie napr. pri zlučovaní STV a SRo do RTVS. Vtedy videl porušenie zákona opozičný poslanec Ján Podmanický (Smer-SD). "Nie sú naplnené dôvody na skrátené legislatívne konanie," vyhlásil. Riešenie kritického finančného stavu STV, ktorým vtedajší minister kultúry Daniel Krajcer odôvodňoval potrebu zrýchleného režimu, považoval Podmanický iba za výhovorku. V skutočnosti podľa neho išlo len o "hlúpe a vulgárne ovládnutie STV".
Rekordérom v doterajšej histórii SR bola vláda Mikuláša Dzurindu v rokoch 1998 až 2002. V tomto volebnom období poslanci prijali v skrátenom konaní až 102 právnych noriem. Z hľadiska počtu je na druhom mieste prvý kabinet Roberta Fica (2006-2010), kedy parlament na návrh vlády takto odobril 52 zákonov.
Keď vládol Vladimír Mečiar (1994-1998), skrátené konanie poslanci využili v 46 prípadoch. Druhá Dzurindova vláda (2002-2006) presadila skrátené konanie 36-krát a ani nie dvojročná vláda Ivety Radičovej (2010-2012) 25-krát.
Keď majú poslanci na stole návrh na skrátené konanie, často dochádza ku kritike zo strany opozície, ktorá nevidí na takýto postup opodstatnenie. Zákon o rokovacom poriadku NR SR totiž hovorí, že zrýchlený režim je možné využiť za "mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody". O skrátenom legislatívnom konaní môže parlament rozhodnúť aj vtedy, ak si rozhodnutie Rady bezpečnosti OSN o akciách na zabezpečenie medzinárodného mieru a bezpečnosti vyžaduje neodkladné prijatie zákona.
Naposledy parlament prijal v skrátenom konaní novelu stavebného zákona, ktorá súvisí aj s avizovaným príchodom automobilky Jaguar Land Rover na Slovensko. Ani tu opozícia so zrýchleným režimom nesúhlasila. "Máme doslova len pár hodín na to, aby sme domysleli všetky možné negatívne dôsledky tejto zásadnej zmeny stavebného zákona a ďalších právnych noriem," tvrdil napr. poslanec Mikuláš Huba (nezaradený) s tým, že v skrátenom režime nemajú poslanci čas dôkladne prediskutovať všetky možné negatívne vplyvy novely s odbornou verejnosťou.
Radičovej vláda zase využila skrátené konanie napr. pri zlučovaní STV a SRo do RTVS. Vtedy videl porušenie zákona opozičný poslanec Ján Podmanický (Smer-SD). "Nie sú naplnené dôvody na skrátené legislatívne konanie," vyhlásil. Riešenie kritického finančného stavu STV, ktorým vtedajší minister kultúry Daniel Krajcer odôvodňoval potrebu zrýchleného režimu, považoval Podmanický iba za výhovorku. V skutočnosti podľa neho išlo len o "hlúpe a vulgárne ovládnutie STV".
