Bratislava 8. júla (OTS) - V máji 2015 sme vyjadrili znepokojenie nad tým, že nejestvuje politicky efektívna spolupráca veľmocí a účinnosť konania medzinárodnej diplomacie.

Za šesťdesiat dní od nášho prvého vyhlásenia sa nič podstatné neudialo v záujme toho, aby sa myslenie lídrov veľmocí, mocností a ďalších štátov, ako aj svetových a regionálnych organizácií začalo opäť vyvíjať v duchu odvekých a stále platných ideálov ľudstva. Matka Tereza mala odvahu povedať celému svetu: "Prosím, zvoľte cestu mieru. ... Krátkodobo môžu byť víťazi a porazení v každej vojne, ktorá nás všetkých desí. Ale to nikdy nemôže ospravedlniť a nikdy neospravedlní to utrpenie, bolesť a straty životov, ktoré spôsobia vaše zbrane." Nadnárodné vojensko-priemyslové komplexy, finančné organizácie a banky získali moc, o ktorej sa len politikom môže snívať. A to je objektívne poznanie, ktoré by malo strašiť práve politikov.

Ideály mieru a porozumenia na ktoré opäť apelujeme sú však politikmi opomínané. Zdôvodňujú to predstavami o vlastných štátnych záujmoch. Nič im ale súčasne nebráni vytrvale hovoriť o tom, ako sa usilujú o mier, o zmierňovanie napätia, o dodržiavanie medzinárodných zmlúv, pravidiel a princípov spolužitia národov a ich štátov. Ako to nazvať ? Snáď ak - tak „politická schizofrénia“. Preto čoraz častejšie počujeme ako si poniektorí politici predstavujú fungovanie a demokraciu iných štátov a nie však jej fungovanie doma.

Začiatok leta nám nedáva záruku, že politickí lídri nadobudli vôľu správať sa inak ako doteraz. Sú v plnom vleku nadnárodných korporácií bez politického programu mieru. Naďalej sme svedkami prezentácie ozbrojeného mieru, kde vývozom zbraní, no i najrôznejších kontingentov pomoci živia lokálne vojny, ktorých rozsah narastá úmerne centralizácii a koncentrácii ich kapitálu. Doba vzájomného obviňovania sa z vyvolávania a pokračovania konfliktov zúčastnenými stranami je živená médiami, ktoré sú de facto v rukách vojensko-priemyslových komplexov. Živnou pôdou tohto stavu, je nedostatočná autorita svetových a regionálnych organizácií. Ďalším zdrojom vojen sú problémy hospodárskej a sociálnej situácie v konkrétnych štátoch, ich zadlžovanie sa a nikdy nesplatiteľné dlhy.

Autorita z titulu vojenskej sily a stupňa ekonomickej sily je síce pre mnohých príťažlivá, ale pri pohľade na súčasný svet tragicky neúčinná. Negarantuje totiž mierový život a už vonkoncom nie priblíženie sa k odvekým ideálom ľudstva. Z toho plynie ponaučenie, že demokracia sa nedá šíriť na bodákoch. A preto si pripomeňme slová mjanmarskej političky Aun Scha Su Ťij: "Nie je to moc, ktorá korumpuje, je to strach. Strach zo straty moci korumpuje tých, ktorí vládnu a obava z trestu mocných korumpuje tých, ktorí jej podliehajú. Jediné skutočné väzenie je strach a jediná skutočná sloboda je oslobodenie od strachu."

Cena za mier sa potom vyjadruje bez akýchkoľvek zábran celkovým rozvratom a ľudskými obeťami. Tých, ktorých sa nedotkla vojna akékoľvek druhu dospeli po väčšinou do štádia, že sú ňou aj naďalej nedotknuteľní. Aj preto pretrvávajú všetky známe konflikty, ktoré však môžu bleskove prerásť z regiónu do ostatného sveta, a to len z vôle veľmocí a pozične silných štátov. Ako Európania sme po prvýkrát konfrontovaní s imigráciou afrického a ázijského sveta, ktorej početnosť bola v minulosti nepredstaviteľnou a rovná sa dnes sťahovaniu národov. Tu práve vidieť, že aj podľa čínskeho príslovia platí: „Nie je žiadna cesta k mieru. Mier je tá cesta“. Preto napríklad na správaní sa Číny vidieť, že dokázala riešiť ekonomické problémy a súčasne je aj stabilizujúcim faktorom v Ázii a na Ďalekom východe.

Pre väčšinu politických lídrov veľmocí a mocností je takmer nemysliteľné zrieknuť sa predstáv o vlastnej hegemónii v celosvetovom meradle. To je stav trvalý a občasné náznaky vývoja k opačnému „pólu“ sú nádejou zaslepených. V prachu je pohodená idea zo začiatku 70-tych rokov minulého storočia, že by sa prostriedky na zbrojenie postupne presmerovali na hospodársky a sociálny rozvoj. Verejná mienka je organizovaná tými, ktorí majú moc a prakticky slobodné média vymierajú. Sú vskutku najohrozenejším druhom v tomto svete, čo je najsilnejšou zbraňou hromadného ničenia zdravého rozumu a napokon aj života ako takého.

Spasiteľ sa už narodil, pokiaľ sme optimisti, a nájde svojich voliteľov medzi zvyškom tých so zdravým rozumom, ktorí vyznávajú ľudskosť. Ak chce ľudstvo žiť iným spôsobom ako doteraz. Takto sa dajú vnímať vyjadrenia tejto jari od súčasného pápeža Františka. Podľa jeho slov treba robiť všetko preto, aby sa nepodporoval súčasný systém. To dokážu iba vzdelaní a morálni ľudia. A preto sú na mieste slová politika Jana Masaryka: „Pamätajte si, že kým budeme platiť viac generálom ako učiteľom, nebude na svete mier.“

Aj preto stále platí, že si musíme nielen želať, ale aj vyvoliť takých svetových lídrov, ktorí dajú prednosť návratu k vzájomne vedomej prospešnej a mierovej spolupráci medzi štátmi a ich národmi.

Peter Kasalovský, predstaviteľ združenia Neformálne ekonomické fórum Hospodársky klub od 1993. roka a hovorca Medzinárodného mierového výboru
Peter Čatloš, hovorca Medzinárodného mierového výboru
Ján Gabriel, predseda výboru združenia NEF Hospodársky klub

Partneri Medzinárodného mierového výboru
Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., Polleo Partners, s.r.o., Hydrotour, a.s.,
MEBO International Group, USA, SQuared, New York City, Ltd., USA

Habitual inefficiency of politicians: a danger to peace

Nominácie na „Mierovú cenu zo Slovenska“ k 3. júlu 2015

1. Prezident ČĽR Si Ťin - pching
"Za trvalé zlepšovanie kvality životných podmienok obyvateľstva ČĽR a medzinárodnej spolupráce a za spoločenský pokrok"

2. Predseda Medzinárodného súdneho dvora v Haagu JUDr. Peter Tomka (2012-2015)
"Za posilňovanie autority OSN vo vedomí obyvateľstva sveta snahou o justičnú spravodlivosť a riešenie vzťahov medzi štátmi".

3. RIKEN Brian Science Institute, vedecko-výskumná inštitúcia, Japonsko
"Za výskum mozgu, inovácie a vplyv na zmierňovanie dôsledkov globalizácie v hospodárstve a spoločnosti"

4. Prezident Ruskej federácie Vladimir V. Putin
„Za snahu o rovnováhu vojenskej sily veľmocí, mocností a vojenských paktov a zodpovednosť za riešenia globálnych a regionálnych konfrontácií“

5. Ennio Morricone, taliansky skladateľ, hudobník a dirigent
„Za odhalenie „kódu ľudskosti“ v hudbe občerstvujúcu dušu jej prijímateľov a povzbudzujúcu ich vôľu po slobodnom živote v mieri

6. Raúl Castro, prezident Kubánskej republiky
„Za napĺňanie myšlienky Jána Pavla II. „Nech sa Kuba otvorí svetu a nechá svet, aby sa otvoril Kube“ a za snahu o novú kvalitu vzájomných vzťahov a zbližovanie sa s USA“

7. Prof. Klaus Schwab, zakladateľ World Economic Forum, Švajčiarsko
„Za posilňovanie civilizácie a aktivizáciu jej schopností vo všetkých oblastiach ľudskej činnosti na prospech riešenia globálnych priorít“

8. Pápež František
„Za podnety na riešenie civilizačných, hospodárskych a sociálnych problémov v konkrétnych regiónoch a v štátoch, ako aj za rozvíjanie humanitných a mierotvorných dialógov“

Nominations for "the Peace Prize from Slovakia"

Zdroj: Dr. Peter Kasalovský,
predstaviteľ združenia Neformálne ekonomické fórum Hospodársky klub od 1993. roka
www.hospodarskyklub.sk