Bratislava 16. októbra (TASR) - Zákon, ktorý má chrániť oznamovateľov protispoločenskej a protiprávnej činnosti je dôležitý. Vyhlásil to v úvode tretieho rokovacieho dňa 39. schôdze Národnej rady (NR) SR minister vnútra Robert Kaliňák.

"Je dôležité, aby takýto zákon podporilo celé spektrum v parlamente a verím, že sa tak aj stane," apeloval na prítomných poslancov Kaliňák. Plénum aktuálne diskutuje o zákone z jeho dielne, ktorý má chrániť práve takýchto oznamovateľov.

Zákon o tzv. whistleblowingu by mal zaviesť rôzne ochranné opatrenia pre osoby, ktoré majú informácie o takejto činnosti a chcú ich oznámiť príslušným orgánom so zámerom odhaliť jej páchateľov.

Podľa ministerstva vnútra majú relevantné informácie o protispoločenskej činnosti často zamestnanci firiem. Pokiaľ sa rozhodnú túto nekalú činnosť oznámiť, treba ich podľa rezortu vnútra chrániť pred prípadnou odvetou zo strany zamestnávateľa.

Štát sa tiež usiluje zvýšiť motiváciu zamestnancov oznamovať protispoločenskú činnosť. Tí majú mať po novom nárok na bezplatnú právnu ochranu, dokonca aj na nenárokovateľnú odmenu, ak na základe ich oznámenia dôjde k odsúdeniu páchateľa trestného činu alebo k preukázaniu spáchania inej protispoločenskej činnosti.

Budovanie múru

Minister vnútra Robert Kaliňák (Smer-SD) neočakáva, že ľudia začnú masovo po tisíckach oznamovať protiprávnu alebo protispoločenskú činnosť. Ročne podľa neho možno prídu desiatky oznámení, a to prevažne v oblasti štátnej správy. Povedal to v súvislosti so schváleným protikorupčným zákonom.

Právna norma má podľa Kaliňáka garantovať ľuďom, ktorí naberú odvahu a oznámia protiprávnu alebo protispoločenskú činnosť, napríklad že neprídu o miesto. "Chceme im garantovať, že vieme ochrániť ich pracovné miesto, ich vzťahy, ktoré doteraz mali. Chceme, aby sa nebáli a oznámili konanie, ktoré je v rozpore či už s trestným zákonom, alebo predpismi, ktoré sa týkajú správnych deliktov," vysvetlil minister.

Zákon o niektorých opatreniach súvisiacich s oznamovaním protispoločenskej činnosti je podľa neho komplexný, priznal, že to nie je len jeho dielo. Komplexnosť právnej normy podľa neho spočíva v tom, že postihuje všetky skutkové trestné činy nad tri roky, korupčné a tiež správne delikty s pokutou nad 50.000 eur.

Oznámenia bude posudzovať podľa neho prokurátor. Ak sa potvrdí závažnosť podnetu, môže o tom vystaviť oznamovateľovi zamestnancovi potvrdenie s tým, že o tom môže hneď informovať inšpektorát bezpečnosti práce a aj zamestnávateľa. Druhá možnosť je podľa Kaliňáka tá, že zamestnanec dostane potvrdenie, ale zostane v anonymite. Ak by na neho prišiel nejaký útok, potvrdením sa preukáže na inšpektoráte a "zvráti beh negatívnych skutočností, ktoré by voči nemu mohli byť vyvodené".

Kaliňák sa neobáva zneužívania oznámení. "Je tu hrozba krivého obvinenia a krivej výpovede a tiež prokurátor posúdi, či sú to vymyslené veci, alebo nie," povedal.

Ministrovi vnútra Robertovi Kaliňákovi sa páči budovať múr proti korupcii spoločne. Povedal to poslancom v Národnej rade SR, z ktorých niektorí sa dnes dohadovali, kto prišiel s protikorupčným zákonom prvý.

Poznamenal, že svoj podiel na príprave právnej normy, o ktorej rokuje parlament, má aj minulá vláda. Poďakoval všetkým, ktorí na zákone pracovali. "Budujme múr proti korupcii spolu," apeloval na snemovňu Kaliňák.

Alojz Hlina odmieta riešiť korupciu zákonom "udaj svoju mater"

Protikorupčný zákon z dielne ministra vnútra Roberta Kaliňáka (Smer-SD) je chorý a spôsobí národohospodárske škody. Vyhlásil to dnes v pléne nezaradený poslanec Národnej rady SR Alojz Hlina (Občania). Kaliňákovu právnu normu premenoval na "zákon udaj svoju mater". Zdôraznil, že oznámiť korupciu je dnes občianska povinnosť a to, že zlyháva systém, nevyrieši jeden zákon.

Kaliňák Alojzovi Hlinovi odkázal, že zveličuje, keď zákon kritizuje a hovorí, že z ľudí urobí udavačov. Rovnako minister nerozumie Hlinovej kritike nahrávania a uchovávania hovorov na antikorupčnú linku.

"Evidencia má význam, aby bola možná spätná kontrola, či bol podnet vybavený," vysvetlil Kaliňák. Dodal, že ak sa nebudú hovory nahrávať a archivovať, môže sa stať, že sa niektoré podnety vymažú a nikto o nich ani nebude vedieť a riešiť sa budú len niektoré.

Hlina má o nahrávaní a archivácii iný názor. Tvrdí, že antikorupčná linka má byť anonymná a ak sa budú hovory nahrávať a uchovávať, môže to byť zneužité. O zneužívaní hovorili niektorí opoziční poslanci v súvislosti so zákonom častejšie.

Hlina tvrdí, že nie je proti riešeniu korupcie, lebo je to veľký problém spoločnosti, ale navrhnutý zákon situáciu nevyrieši. Prekáža mu udavačstvo, ktoré podľa Hlinu zavádza, zbytočná byrokracia, ako aj trojročná archivácia volaní na antikorupčnú linku. Tá by sa mala do zákona dostať cez pozmeňujúci návrh poslanca Antona Martvoňa (Smer-SD). "Ak je tu antikorupčná linka, ktorá má byť z podstaty anonymná, tak vy hovoríte, že to bude archivované. A na čo? Aby ak niekto povie niečo na Širokého, aby sa to posunulo k nemu? Je to malebné, že je tu taký pozmeňovák," povedal Hlina.

Byrokracia a administratívna záťaž, ktorá pre zákon vznikne niektorým firmám, prekáža aj Pavlovi Zajacovi z KDH. Ten by prijal, keby sa riešila prioritne korupcia vo verejnej správe, hoci priznáva, že k nej zrejme dochádza aj v súkromných firmách. Korupčným podozreniam však podľa neho viac podlieha práve verejná správa.

Daniel Lipšic (nezaradený, NOVA) nesúhlasí s Hlinovými slovami o udavačstve. "Ak má niekto informáciu o vražde, tak ju nedá polícii, lebo bude vnímaný ako bonzák? To je čo za argumentáciu?" rozhorčil sa Lipšic, ktorý podporuje ochranu oznamovateľov korupcie. Osoby, ktoré odhalia trestnú činnosť pod vlastným menom považuje exminister vnútra za odvážne osoby a nie za bonzákov. "A považujem za dehonestáciu, že pre takéto prejavy, ako predviedol pán Hlina, budú ľudia, ktorí majú odvahu pomáhať pri odhaľovaní korupcie považovaní za bonzákov," vyhlásil Lipšic.

Zsolt Simon z Mostu-Híd súhlasí s potrebou riešenia korupcie, ale ochrana oznamovateľov podľa neho nestačí. Podľa neho bude Kaliňákov zákon podporovať udavačstvo, ale neprinúti orgány činné v trestnom konaní ani súdy trestať ľudí, ktorí korupciu páchajú. "Treba sfunkčniť súdy a trestné konanie ako také. Nie je možné, aby sa tu hovorilo, že takéto skutky sa nestali," uzavrel.

O tom, ako sa dnes v parlamente hlasovalo v súvislosti s protikorupčným zákonom, sa dočítate TU.