Bratislava 28. novembra (TASR) - Predstavitelia profesijných organizácií z oblasti školstva, zástupcovia školských odborov, zriaďovateľov, občianskych združení, ako aj rektori a dekani vysokých škôl, analytici a predstavitelia Slovenskej akadémie vied dnes diskutujú o slovenskom školstve. Okrúhly stôl zvolal minister školstva Juraj Draxler. Ide už o druhé takéto stretnutie, prvé sa uskutočnilo v marci tohto roka.

"Asi vieme pomenovať ten hlavný problém, ktorým je podfinancovanie časti aj celého školstva, a dúfam, že sa budeme v nasledujúcich týždňoch koordinovať tak, aby sme spoločne sformulovali jasnú politickú garanciu, ktorú od politického prostredia budeme vyžadovať," uviedol v úvodnom slove Draxler. Podľa jeho slov má ísť o garanciu, že bez ohľadu na rozloženie politických síl bude školstvo do nasledujúceho obdobia nielen deklaratívnou, ale skutočnou prioritou vrátane zmien vo financovaní.



Diskutujúci sa budú dnes venovať témam ako regionálne a vysoké školstvo, veda a výskum. V rámci regionálneho školstva budú hostia diskutovať o príprave budúcich učiteľov, systéme kontinuálneho vzdelávania, o financovaní školstva či systéme prijímacích skúšok a testovania žiakov. So svojimi príspevkami vystúpia aj odborníci zo zahraničia.

Pred budovu Divadla Aréna, kde sa okrúhly stôl koná, prišla aj približne dvadsiatka učiteľov, aby upozornili, že diskusia prichádza neskoro. "Iniciatíva bratislavských učiteľov sem dnes prišla, aby takým tichým pokojným spôsobom demonštrovala, že tento formát, ktorý zvolil pán minister, je síce dobrý, ale prichádza strašne neskoro," uviedol Branislav Kočan z iniciatívy s tým, že sa im nepáči, že diskusia prichádza v čase pred voľbami a chápu to ako propagáciu ministra. Účastníkom okrúhleho stola zároveň rozdávali materiály s otázkami. "Je to súbor 42 otázok, na ktoré učitelia nedostali doteraz uspokojujúcu a vyčerpávajúcu odpoveď," doplnil Kočan.

Podľa prezidenta by sa financovanie školstva malo zmeniť

Prezident SR Andrej Kiska dnes počas 7. zjazdu Odborových zväzov pracovníkov školstva a vedy na Štrbskom Plese konštatoval, že školstvo musí byť postavené ako priorita vlády i celej spoločnosti a zmeniť by sa mal systém jeho financovania. „Je úlohou všetkých nás, ale predovšetkým tých, ktorí tvoria rozpočet, to je parlamentu a vlády, aby školstvo bolo financované tak, aby mohlo napĺňať svoje úlohy,“ zdôraznil Kiska.

Komplexná otázka financovania školstva podľa neho zahŕňa viacero aspektov, od celkovej sumy, ktorá je na naň vyčlenená, až po jeho zjednotenie. „Dnes sú školy financované z rôznych ministerstiev. Ja tomu absolútne nerozumiem, prečo niektoré osemročné gymnáziá spadajú pod ministerstvo vnútra. Treba vyčleniť jasný balík peňazí, treba v tom spraviť poriadok a v neposlednom rade tak často opakované financovanie závislé od počtu študentov, ktoré vytvára veľmi nepriaznivé javy, či na gymnáziách, na stredných, vysokých školách i univerzitách, treba opätovne prehodnotiť,“ upozornil prezident s tým, že v školstve na Slovensku dnes panuje chaos a to treba zmeniť.

V diskusii so školskými odborármi práve téma zákona o financovaní na žiaka veľmi rezonovala. Podľa viacerých by sa toto financovanie malo vrátiť k pôvodnému systému. „Súhlasím s tým, financovanie na hlavu je postavené na hlavu. To je niečo, čo je absolútne postavené proti mnohým základným princípom dobrého školstva. Som na to veľmi kritický, aj s pánom ministrom som o tom diskutoval a viem, že sa pripravuje nový zákon, ktorý by mal byť hlavne o vysokých školách. Ja som presvedčený, že toto musí byť zmenené,“ uviedol v diskusii Kiska.

Počas svojho príhovoru k učiteľom konštatoval, že z témy školstva je on osobne veľmi smutný. Dôvodom je predovšetkým to, že slovenská spoločnosť stratila úctu a rešpekt k učiteľom a k vzdelávaniu ako takému. „Tento rešpekt a úcta nám chýba často aj od štátu, od tých, ktorí školstvo ako také formujú a mali by mu dať smer. Veľa zahraničných firiem, ktoré podnikajú na Slovensku, si najviac cenia vzdelanie našich ľudí. To, prečo tu máme tých zamestnávateľov, prečo klesá nezamestnanosť, prečo sa našej ekonomike darí, závisí od kvality našich ľudí. To, akí sú kvalitní ľudia, zase závisí predovšetkým od učiteľov, ale aj od nepedagogických zamestnancov. Oni formujú to, aký bude mať mladý človek vzťah k svojmu povolaniu a aké povolanie si vyberie,“ dodal prezident.

Počas diskusie sa dotkol aj problematiky špeciálneho školstva. Odborári žiadali prezidenta, aby podporil tento druh vzdelávania. „Aby sme nezničili niečo, čo nám závidia vo svete, neurobme niečo, čo sme urobili odbornému školstvu a teraz cez duálne vzdelávanie to chceme napraviť,“ zdôraznila počas diskusie jedna zo školských odborárok.

„Obaja moji rodičia boli učitelia, mama dokonca riaditeľkou špeciálnej školy. Nedávno som bol v Levoči v špeciálnej škole pre nevidiace deti, veľa sme hovorili aj o integrácii. Absolútne som pochopil, že skutočne v normálnej škole sa, žiaľ, nedá dosiahnuť to, čo sa dá dosiahnuť v tej špeciálnej. Čelíme však problému najmä v dedinách, kde sú rómske deti. Je tu taká tendencia veľmi jednoduchým kľúčom žiakov presúvať do špeciálnych škôl. Ja som pochopil, že pokiaľ dieťa raz nastúpi do špeciálnej školy, má veľmi malú pravdepodobnosť dostať sa späť na normálnu. To v praxi potom vedie k tomu, že nemôžu dosiahnuť vyššie vzdelania a ťažšie sa zamestnajú. Špeciálne školy majú nezastupiteľné miesto v našej spoločnosti, dokážu poskytnúť deťom niečo, čo v normálnej škole nejde,“ uzavrel Kiska.