Bratislava 17. septembra (TASR) – Ak si odmyslíme rétorické vyhlásenia o historickosti a prelomovosti, tak Bratislavský summit splnil účel v tom zmysle, že poskytol priestor na voľnejšiu politickú diskusiu, než to býva na formálnych summitoch zvykom. Pre TASR to povedala šéredaktorka Euractivu Zuzana Gabrižová.

"V dnešnej Európe to nie je tak málo, ako by sa mohlo zdať, hoci je pravdou, že súčasná situácia by určite zniesla aj väčšiu rozhodnosť. Ak si ale uvedomíme, že máme EÚ hlboko poznačenú antieurópskym populizmom, rozdelenú v otázkach ekonomických politík a spôsobu reakcie na migračnú krízu, treba oceniť akúkoľvek snahu o vygenerovanie konštruktívneho odkazu o politickej chuti posúvať sa spolu dopredu v prioritných oblastiach," konštatuje Gabrižová.

Podľa jej slov ostáva dúfať, že málo konkrétnosti pri definovaní bratislavskej cestovnej mapy sa pretaví do presvedčivejších záverov na konci "bratislavského procesu". Narážala na marec budúceho roka, kedy by pri príležitosti 60. výročia Rímskych zmlúv malo podľa niektorých lídrov prísť k reštartu Európskej únie.

Vladimír Bilčík zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku hovorí o tom, že summit považuje za prvý úspešný krok k tomu, aby EÚ prežila. "Pred summitom bolo viacero diskusií o tom, že summit vlastne nič konkrétne neprinesie, že pôjde len o neformálnu diskusiu. To, že sa lídri nakoniec zhodli na spoločnej deklarácii a politickom pláne minimálne pre nadchádzajúce mesiace, považujem za dobrú správu a z tohto hľadiska hodnotím summit ako prvý úspešný krok k tomu, aby Únia 27 členských štátov mala šancu prežiť,“ uviedol pre TASR Bilčík.

Vyjadrenia o neúspechu zazneli podľa jeho slov zo strany dvoch najvyšších predstaviteľov členských štátov, Viktora Orbána, ktorý sa vyjadroval k migrácii a podobne aj z úst talianskeho premiéra Mattea Renziho, ktorý odmietol vystúpiť spoločne na tlačovej konferencii s nemeckou kancelárkou a francúzskym prezidentom, a vyjadril sa kriticky k záverom summitu.

"Myslím si, že z pohľadu toho, aká výrazne zlá a rozhádaná atmosféra panovala a panuje naprieč Úniou za ostatné roky, to, že dvaja lídri spochybnia summit, nie je z pohľadu celej dvadsaťsedmičky tragická správa a navyše obaja majú pred sebou výraznú domácu politickú agendu. Čiže, ak to chápeme v tomto kontexte, myslím si, že stále možno považovať summit za úspech," tvrdí analytik.

Zároveň však upozorňuje, že na základe Orbánovej a Renziho kritiky sa bude v budúcnosti ťažko hľadať akýkoľvek konsenzus medzi členskými štátmi v ťažkých politických otázkach, ako sú migrácia či reforma eurozóny, pokiaľ každý z nich, a aj každá z európskych inštitúcií, nebude ochotná počúvať tých druhých a ustúpiť zo svojich často veľmi silných požiadaviek. "Myslím si, že aj toto je jedno z posolstiev summitu," dodal.

Vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Dušan Chrenek si myslí, že bratislavský summit bol mimoriadne dôležitý pre EÚ. "Ukázal, že európski lídri sa aj v ťažkých časoch dokážu zjednotiť a hľadať riešenia v otázkach, ktoré trápia ľudí. Lídri 27 európskych krajín prijali Bratislavskú deklaráciu, ktorá dopĺňa plán ďalších krokov na najbližšie obdobie a sústreďuje sa na otázky bezpečnosti, hospodárskeho rastu a špeciálne aj na podporu mladých ľudí," tvrdí Chrenek.

Ako ďalej zhodnotil, na summite dominovala otázka bezpečnosti, lepšej ochrany vonkajších hraníc EÚ, boja proti terorizmu, ale aj to, ako zlepšiť hospodársku situáciu, napríklad zvýšením investícií, lepším využívaním spoločného trhu, dobudovaním digitálneho trhu a tiež sú v pláne zahrnuté kroky na zlepšenie situácie mladých ľudí.

J. RUPNIK: Orbán a Renzi majú vo výhradách voči summitu svojím spôsobom pravdu

Na neformálnom summite sa zachovalo dekórum, vyhlásilo sa, že sme jednotní, že chceme pokračovať v európskej spolupráci a že EÚ vníma hlavnú tému, ktorá dnes trápi európskych občanov, a tou je otázka bezpečnosti. Pre TASR to uviedol francúzsky politológ s českými koreňmi, historik a špecialista na strednú a východnú Európu Jacques Rupnik.

Foto: TASR/Pavel Neubauer

"Videli sme reakcie po summite, že Hollande a Merkelová mali spoločné vyhlásenie, premiér Fico je spokojný s výsledkom, je to predsa len summit, ktorý sa konal v Bratislave, tak by bolo divné, keby kritizoval niečo, čo sám spoluorganizoval. No a potom tu máme Orbána a Renziho, ktorí z opačných dôvodov sú nespokojní s výsledkom. Hovoria, že summit základnú otázku neriešil a majú svojím spôsobom pravdu, teda najmä Renzi, pretože práve on zažíva migračný tlak. A to, že si Európa povie, že sa riadime flexibilnou solidaritou, znamená to, že si s tým vlastne musia poradiť sami," uviedol Rupnik.

Podľa jeho slov Orbán nedávno po britskom referende vyhlásil, že teraz je v Európe čas na kontrarevolúciu, ktorú povedú krajiny strednej Európy, teda, že späť prenesú právomoci na národné štáty. "Kontrarevolúcia sa však nekoná, ale koná sa posun, ktorý podľa môjho názoru neveští nič dobré," povedal politológ.

Politológ narážal na myšlienku tzv. flexibilnej solidarity, nový vyšehradský termín, ktorý zaviedli. "Flexibilná solidarita, to znie dobre, pretože sa zachová slovo solidarita a vôbec nič nepríjemné to už nemusí znamenať. Čiže keď sa vám to hodí poviete, že chcete solidaritu, napríklad pri debate o rozpočte a keď sa vám to nehodí, poviete, že proste musí byť solidarita flexibilná," vysvetlil Rupnik.

Upozorňuje však na to, že hneď ako sa zavedie myšlienka, že spoločné rozhodnutia sa môžu alebo nemusia uplatniť, a že solidarita je dobrá vec, ale musí byť flexibilná, nesmieme sa potom o rok, dva čudovať, ak niektorý členský štát povie, že flexibilná solidarita funguje aj v iných oblastiach, napríklad v európskom rozpočte.

"Prečo by EÚ v tomto rozpočte mala dávať 100 miliárd Poľsku, prečo by tri percentá maďarského HDP mali prichádzať z európskych fondov? Flexibilná solidarita je pekný pojem, ale môže znamenať, že dočasne nechceme otvorenú krízu, nechceme otvorenú deliacu čiaru vo vnútri EÚ v tejto otázke. Do budúcna to taktiež môže byť návod na slabšiu a ďaleko menej solidárnu Úniu. Na termín flexibilná solidarita si všetci spomenieme v iných situáciách a za iných okolností a nutne to nebudú tí istí, ktorí sa týmto termínom budú oháňať," konštatuje Jacques Rupnik.

POLITOLOGIČKA: Výsledok summitu v Bratislave je do značnej miery rozpačitý

Vyjadrenia politikov po summite boli optimistické, ale v skutočnosti výsledok je do značnej miery rozpačitý. Deklarovanie namaľovania akejsi cestovnej mapy je síce pekné, ale v skutočnosti nevieme, čo presne obsahuje, navyše jej publikované ciele boli známe a zverejnené už dávno pred summitom, čiže nevzišli z diskusie lídrov v Bratislave. Pre TASR to uviedla politologička venujúca sa problematike EÚ Radoslava Brhlíková.

"Dalo sa to očakávať, keďže mnohí lídri majú krátko pred voľbami vo svojich krajinách a pravdepodobne niektorí sa už na plnení tejto mapy nezúčastnia vo vrcholových pozíciách - čakajú nás voľby v Nemecku, vo Francúzsku, referendum v Taliansku, a asi aj v Španielsku," uviedla politologička.

Predseda Európskej rady Donald Tusk sa podľa jej slov vyjadril, že diskusia lídrov by mala byť "brutálne úprimná", no z tlačovej konferencie a z vyjadrení, napríklad maďarského premiéra Orbána či talianskeho premiéra Renziho, zaznieva kritika a z toho možno dedukovať, že "psy zaštekali, ale karavána ide pokojne ďalej tak, ako doteraz".

"Z vyjadrení nie je jasné, či lídri pochopili a uvedomujú si, čo od nich občania skutočne očakávajú. Jediní sa k tým očakávaniam vyjadrili na úvod summitu asi grécky premiér Tsipras a český premiér Sobotka, ale ich požiadavka rovnomernejšieho a spravodlivejšieho prerozdeľovania bohatstva akosi zanikla a ja túto základnú požiadavku ani nevidím v cestovnej mape. To znamená najmä prehodnotenie postoja k takým globálnym dohodám ako je CETA a TTIP či k rovnakým mzdám za rovnakú prácu, alebo európskemu poisteniu v nezamestnanosti, či materskej dovolenke," vysvetľuje politologička.

Pokiaľ ide o spoločnú bezpečnosť, odborníčka hovorí o tom, že v tejto oblasti sa opäť prejavujú rozpory v chápaní medzi Nemeckom a Francúzskom na jednej strane a minimálne krajinami východnej Európy.