Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Ján Molnár je jeden z dvoch vrahov, ktorí v auguste 1990 v Rakúsku znásilnili a následne zaškrtili uvedenú Holanďanku. Naďalej zostáva za mrežami väzenia v Leopoldove.
Autor TASR
Bratislava 24. augusta (TASR) – Ján Molnár, prvý vrah, ktorého po Nežnej revolúcii v roku 1989 odsúdili na doživotie, mohol mať počas necelých 26 rokov strávených za mrežami za určitých okolností prístup k dennej tlači, časopisom, rozhlasu a televízii. Molnára odsúdili za vraždu a znásilnenie Holanďanky Gabrielly Widdershovenovej–Groenovej, ktorá sa odohrala v auguste 1990.
"Odsúdený na doživotie, rovnako ako iný odsúdený, má právo na vlastné náklady predplatiť si dennú tlač a časopisy a objednať si knihy okrem tých, ktoré propagujú národnostnú, rasovú, etnickú, náboženskú neznášanlivosť, fašizmus alebo iné hnutia smerujúce k potláčaniu práv a slobôd občanov, násilie, krutosť, ohrozujú mravnosť, morálku a poriadok v ústave alebo popisujú výrobu a použitie návykových látok, jedov, výbušnín, zbraní a streliva. Dennú tlač a časopisy môžu odsúdenému predplatiť aj rodinní príslušníci a iné osoby, ak tieto budú do ústavu dodávané poštovým podnikom," objasnil pre TASR riaditeľ Kancelárie generálneho riaditeľa Zboru väzenskej a justičnej stráže (ZVJS) Adrián Baláž.
Prečítajte si aj: Taktizuje doživotne odsúdený vrah alebo sa po 26 rokoch bojí slobody?
Baláž pokračoval, že zároveň má odsúdený právo vypožičať si z väzenskej knižnice knihy podľa vlastného výberu, ktoré sú v ústave. "Knižničný fond sa sprístupňuje odsúdeným za podmienok určených knižničným a výpožičným poriadkom. Sprístupňovanie knižničného fondu sa zabezpečuje prostredníctvom katalógu titulov kníh. Zároveň je oddiel doživotných trestov vybavený počítačovou jednotkou na účely sprístupňovania elektronických dokumentov, najmä všeobecných záväzných právnych predpisov, ktoré sa vyhlasujú uverejnením v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. Predmetný počítač nie je pripojený na internet," zdôraznil.
"Odsúdenému sa umožňuje počúvať rozhlasové vysielanie reprodukované vnútorným okruhom ústavu alebo z rádioprijímača ústavu či z vlastného rádioprijímača. Sledovanie televízneho vysielania sa odsúdenému umožní z televízneho prijímača ústavu alebo z vlastného televízneho prijímača. Odsúdený môže na vlastné náklady používať v cele alebo izbe vlastný rádioprijímač a televízny prijímač napájané z vlastného zdroja, ktorý je ich súčasťou. Vlastný rádioprijímač a televízny prijímač musia spĺňať podmienky bezpečnej prevádzky a nesmie mať inštalované zariadenie umožňujúce nedovolený prenos informácií," povedal okrem iného Baláž.
Molnár zostáva naďalej za mrežami väzenia v Leopoldove. Na utorkovom (23.8.) verejnom zasadnutí totiž vzal späť svoju žiadosť o podmienečné prepustenie. Ján Molnár je jeden z dvoch vrahov, ktorí v auguste 1990 v Rakúsku znásilnili a následne zaškrtili uvedenú Holanďanku. Brutálny čin vtedy šokoval rakúsku aj slovenskú verejnosť.
Ľubor Masár a Molnár boli po Nežnej revolúcii prví, ktorých odsúdili na doživotie za vraždu. Predtým, za bývalého režimu, boli súdení za rôzne trestné činy. Boli však prepustení na slobodu, keďže sa na nich vzťahovala rozsiahla amnestia vtedajšieho prezidenta Václava Havla. Masár už raz, v roku 2014, o podmienečné prepustenie požiadal, nespĺňal však zákonné dôvody - nemal odsedených 25 rokov.
"Odsúdený na doživotie, rovnako ako iný odsúdený, má právo na vlastné náklady predplatiť si dennú tlač a časopisy a objednať si knihy okrem tých, ktoré propagujú národnostnú, rasovú, etnickú, náboženskú neznášanlivosť, fašizmus alebo iné hnutia smerujúce k potláčaniu práv a slobôd občanov, násilie, krutosť, ohrozujú mravnosť, morálku a poriadok v ústave alebo popisujú výrobu a použitie návykových látok, jedov, výbušnín, zbraní a streliva. Dennú tlač a časopisy môžu odsúdenému predplatiť aj rodinní príslušníci a iné osoby, ak tieto budú do ústavu dodávané poštovým podnikom," objasnil pre TASR riaditeľ Kancelárie generálneho riaditeľa Zboru väzenskej a justičnej stráže (ZVJS) Adrián Baláž.
Prečítajte si aj: Taktizuje doživotne odsúdený vrah alebo sa po 26 rokoch bojí slobody?
Baláž pokračoval, že zároveň má odsúdený právo vypožičať si z väzenskej knižnice knihy podľa vlastného výberu, ktoré sú v ústave. "Knižničný fond sa sprístupňuje odsúdeným za podmienok určených knižničným a výpožičným poriadkom. Sprístupňovanie knižničného fondu sa zabezpečuje prostredníctvom katalógu titulov kníh. Zároveň je oddiel doživotných trestov vybavený počítačovou jednotkou na účely sprístupňovania elektronických dokumentov, najmä všeobecných záväzných právnych predpisov, ktoré sa vyhlasujú uverejnením v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. Predmetný počítač nie je pripojený na internet," zdôraznil.
"Odsúdenému sa umožňuje počúvať rozhlasové vysielanie reprodukované vnútorným okruhom ústavu alebo z rádioprijímača ústavu či z vlastného rádioprijímača. Sledovanie televízneho vysielania sa odsúdenému umožní z televízneho prijímača ústavu alebo z vlastného televízneho prijímača. Odsúdený môže na vlastné náklady používať v cele alebo izbe vlastný rádioprijímač a televízny prijímač napájané z vlastného zdroja, ktorý je ich súčasťou. Vlastný rádioprijímač a televízny prijímač musia spĺňať podmienky bezpečnej prevádzky a nesmie mať inštalované zariadenie umožňujúce nedovolený prenos informácií," povedal okrem iného Baláž.
Molnár zostáva naďalej za mrežami väzenia v Leopoldove. Na utorkovom (23.8.) verejnom zasadnutí totiž vzal späť svoju žiadosť o podmienečné prepustenie. Ján Molnár je jeden z dvoch vrahov, ktorí v auguste 1990 v Rakúsku znásilnili a následne zaškrtili uvedenú Holanďanku. Brutálny čin vtedy šokoval rakúsku aj slovenskú verejnosť.
Ľubor Masár a Molnár boli po Nežnej revolúcii prví, ktorých odsúdili na doživotie za vraždu. Predtým, za bývalého režimu, boli súdení za rôzne trestné činy. Boli však prepustení na slobodu, keďže sa na nich vzťahovala rozsiahla amnestia vtedajšieho prezidenta Václava Havla. Masár už raz, v roku 2014, o podmienečné prepustenie požiadal, nespĺňal však zákonné dôvody - nemal odsedených 25 rokov.
