Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
László Gubík, ktorý na Slovensku prijal ako prvý maďarské občianstvo, pripomenul, že na rozhodnutie Ústavného súdu čakali síce tri roky, radšej by však ešte boli počkali na skutočný verdikt.
Autor TASR
Bratislava/Budapešť 26. septembra (TASR) - Slovenský zákon o štátnom občianstve je v rozpore s európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ale aj s viacerými právnymi normami Európskej únie. Vyhlásil to dnes v Budapešti poslanec Európskeho parlamentu za SMK Pál Csáky v reakcii na skutočnosť, že Ústavný súd SR minulý týždeň nerozhodol o návrhu skupiny poslancov na preskúmanie ústavnosti novely zákona o štátnom občianstve.
Podľa agentúry MTI Csáky povedal, že občania krajín, ktoré uvedený dohovor podpísali, majú právo na účinnú právnu ochranu v dohľadnom čase - do poldruha roka až dvoch rokov. "Keďže sa táto podmienka nesplnila, bolo by opodstatnené aj z tohto hľadiska obrátiť sa na Súdny dvor Európskej únie," dodal.
Csáky konštatoval, že je poburujúce, ako sa Slovensko stavia k tejto záležitosti, ako aj to, že na základe zákona nejasného štatútu zbavujú vlastných občanov slovenského občianstva proti ich vôli.
"Doposiaľ žiadny medzinárodný a ani slovenský orgán nevyriekol, že by zákon o štátnom občianstve bol v súlade so slovenskou ústavou," zdôraznil europoslanec, podľa ktorého však treba oceniť, že piati ústavní sudcovia sa pri hlasovaní vyjadrili v tom zmysle, že občiansky zákon nie je v súlade s ústavou.
László Gubík, ktorý na Slovensku prijal ako prvý maďarské občianstvo, pripomenul, že na rozhodnutie Ústavného súdu čakali síce tri roky, radšej by však ešte boli počkali na skutočný verdikt. "Ak sa občan obráti na Ústavný súd, ktorý môže záležitosť vybaviť aj tak, že vo veci nerozhodne, tak to otrasie občanovou dôverou v celý systém," dodal Gubík.
Predseda maďarskej organizácie na ochranu ľudských práv Rada ľudskej dôstojnosti Zoltán Lomnici vyhlásil, že budú ďalej bojovať za práva Maďarov žijúcich na Slovensku, ktorí prijatím maďarského občianstva prišli o slovenské. Pripomenul, že v uplynulých rokoch stratilo v SR slovenské občianstvo vyše 880 ľudí, medzi nimi 55-60 príslušníkov maďarskej menšiny.
Ústavný súd 17. septembra zamietol návrh skupiny 30 poslancov o neústavnosti zákona o štátnom občianstve. Podľa odôvodnenia predsedníčky ÚS Ivetty Macejkovej k tomuto rozhodnutiu došlo z procesných dôvodov, pretože sa nenašiel dostatočný počet sudcov ÚS, ktorí by rozhodli o ústavnosti alebo neústavnosti zákona. "Rozhodnúť musí nadpolovičná väčšina všetkých sudcov ÚS," povedala.
Podľa zástupcu poslancov Gábora Gála si ÚS nedokázal poradiť s návrhom a preto ho musel zamietnuť. Poslanci pritom argumentovali najmä článkom 5 odseku 2 Ústavy SR, podľa ktorého "nikomu nemožno odňať štátne občianstvo Slovenskej republiky proti jeho vôli".
NR SR schválila novelu zákona o štátnom občianstve v máji 2010 ako reakciu na maďarský zákon, ktorý od roku 2011 zjednodušuje udeľovanie dvojakého občianstva zahraničným Maďarom.
Podľa agentúry MTI Csáky povedal, že občania krajín, ktoré uvedený dohovor podpísali, majú právo na účinnú právnu ochranu v dohľadnom čase - do poldruha roka až dvoch rokov. "Keďže sa táto podmienka nesplnila, bolo by opodstatnené aj z tohto hľadiska obrátiť sa na Súdny dvor Európskej únie," dodal.
Csáky konštatoval, že je poburujúce, ako sa Slovensko stavia k tejto záležitosti, ako aj to, že na základe zákona nejasného štatútu zbavujú vlastných občanov slovenského občianstva proti ich vôli.
"Doposiaľ žiadny medzinárodný a ani slovenský orgán nevyriekol, že by zákon o štátnom občianstve bol v súlade so slovenskou ústavou," zdôraznil europoslanec, podľa ktorého však treba oceniť, že piati ústavní sudcovia sa pri hlasovaní vyjadrili v tom zmysle, že občiansky zákon nie je v súlade s ústavou.
László Gubík, ktorý na Slovensku prijal ako prvý maďarské občianstvo, pripomenul, že na rozhodnutie Ústavného súdu čakali síce tri roky, radšej by však ešte boli počkali na skutočný verdikt. "Ak sa občan obráti na Ústavný súd, ktorý môže záležitosť vybaviť aj tak, že vo veci nerozhodne, tak to otrasie občanovou dôverou v celý systém," dodal Gubík.
Predseda maďarskej organizácie na ochranu ľudských práv Rada ľudskej dôstojnosti Zoltán Lomnici vyhlásil, že budú ďalej bojovať za práva Maďarov žijúcich na Slovensku, ktorí prijatím maďarského občianstva prišli o slovenské. Pripomenul, že v uplynulých rokoch stratilo v SR slovenské občianstvo vyše 880 ľudí, medzi nimi 55-60 príslušníkov maďarskej menšiny.
Ústavný súd 17. septembra zamietol návrh skupiny 30 poslancov o neústavnosti zákona o štátnom občianstve. Podľa odôvodnenia predsedníčky ÚS Ivetty Macejkovej k tomuto rozhodnutiu došlo z procesných dôvodov, pretože sa nenašiel dostatočný počet sudcov ÚS, ktorí by rozhodli o ústavnosti alebo neústavnosti zákona. "Rozhodnúť musí nadpolovičná väčšina všetkých sudcov ÚS," povedala.
Podľa zástupcu poslancov Gábora Gála si ÚS nedokázal poradiť s návrhom a preto ho musel zamietnuť. Poslanci pritom argumentovali najmä článkom 5 odseku 2 Ústavy SR, podľa ktorého "nikomu nemožno odňať štátne občianstvo Slovenskej republiky proti jeho vôli".
NR SR schválila novelu zákona o štátnom občianstve v máji 2010 ako reakciu na maďarský zákon, ktorý od roku 2011 zjednodušuje udeľovanie dvojakého občianstva zahraničným Maďarom.
