Bratislava 4. augusta (TASR) – Sudca Krajského súdu (KS) v Bratislave Peter Šamko na internetovej stránke pravnelisty.sk zverejnil svoje stanovisko k obvineniu prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry(ÚŠP GP) SR Vasila Špirka. Podľa jeho názoru tento skutok nie je trestným činom. K stanovisku priložil aj dokument, podľa neho ide o uznesenie o vznesení obvinenia prokurátorovi Špirkovi.



Podľa uznesenia vyšetrovateľ Policajného zboru vzniesol prokurátorovi obvinenie pre trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa.

V zmysle výrokovej časti uznesenia mal okrem iného 17. júna 2016 prijať trestné oznámenie od poškodeného bez toho, aby ho poučil o jeho právach, o výsluchu podľa uznesenia nevyrozumel jeho obhajcu a zápisnicu o prijatom trestnom oznámení mal vyhotoviť sám bez pribratia zapisovateľa.

Vyšetrovateľ ďalej tvrdí, že do zápisnice o trestnom oznámení mal prokurátor uviesť, že výpoveď oznamovateľa bola prejavom jeho vlastnej iniciatívy, čo podľa polície nebola pravda a zápisnicu mal ešte v ten istý deň predložiť na podpis administratívnej zamestnankyni ÚŠP GP SR, hoci tá sa v daný deň úkonu nezúčastnila.

„Z odôvodnenia uznesenia o vznesení obvinenia je zrejmé, že bolo vydané len na podklade trestného oznámenia obvineného a jeho obhajcu. Táto okolnosť stojí za povšimnutie, pretože bežne sa v praxi takéto trestné oznámenia na dozorových prokurátorov najskôr preverujú v rámci predprípravného konania, prípadne po začatí trestného stíhania vo veci,“ skonštatoval Šamko okrem iného vo svojom stanovisku.

Podľa polície sa mal obvinený prokurátor dopustiť protiprávneho konania aj tým, že chcel, aby sa obsah trestného oznámenia zverejnil. „Žiadne zákonné ustanovenie nezakazuje oznamovateľovi, aby zverejnil obsah svojho trestného oznámenia,“ tvrdí Šamko vo svojom stanovisku.

Podľa jeho slov „ak obvinený informoval poškodeného a jeho právneho zástupcu o možnosti tieto údaje zverejniť, tak ich fakticky informoval len o tom, že sú oprávnení nakladať s vlastným trestným oznámením, a to aj tak, že ho poskytnú na oboznámenie verejnosti.“

Šamko ďalej zdôrazňuje, že orgán činný v trestnom konaní, teda aj prokurátor, ktorý spisuje trestné oznámenie, neručí za jeho obsahovú správnosť či pravdivosť údajov poskytovaných oznamovateľom a jeho úlohou je len zachytiť obsah trestného oznámenia.

V ďalšej časti svojho stanoviska Šamko poukazuje na zásadu trestného konania, v zmysle ktorej je prokurátor v trestnom konaní povinný stíhať všetky trestné činy, o ktorých sa dozvedel. „Predmetná zásada legality bližšie nekonkretizuje, akým spôsobom sa má alebo môže prokurátor (alebo policajt) dozvedieť o podozrení zo spáchania trestnej činnosti. Informácia o možnom spáchaní trestného činu preto môže vyplynúť aj z neformálneho rozhovoru s obvinenou osobou,“ skonštatoval sudca.

Podľa neho taktiež žiadne ustanovenie zákona neprikazuje, aby pri operatívnom získavaní informácií bol prítomný aj advokát osoby, ktorá informácie poskytuje.

Sudca v závere konštatuje, že formálne nedostatky v poučení osoby, či v zápisnici o trestnom oznámení nie je možné považovať ani za vykonávanie právomoci verejného činiteľa.

Podľa medializovaných informácií Národná kriminálna agentúra obvinila prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Vasila Špirka, ktorý sa mal dopustiť trestného činu zneužitia právomocí verejného činiteľa.

Špirko má na starosti dozor nad vyšetrovaním ministra vnútra Roberta Kaliňáka, ktorý kúpil podiel vo firme B.A. Haus Ladislava Bašternáka. Voči vznesenému obvineniu podal sťažnosť.